FYTOADITÍVA

Autor: Mgr. Eva Klapáková

 

Základné rozdelenie kŕmnych aditív:

Hlavné skupiny kŕmnych aditív:

Niektoré významné účinky rastlinných kŕmnych aditív:

antioxidačná aktivita:

naturálne antioxidanty majú v porovnaní so syntetickými výhodu – sú konzumentmi lepšie akceptované, sú považované za bezpečnejšie.

Rastliny s obsahom esenciálnych olejov sú obrovským potenciálom antioxidantov, predstavujú veľký výber druhov a komponentov esenciálnych olejov, napríklad: a - terpineol, cineol, izoeugenol, borneol, thymol – sú komponentmi esenciálnych olejov s potenciálnymi antioxidačnými vlastnosťami.

antifungálna aktivita:

bola u esenciálnych olejoch rastlín dokázaná už vo veľmi nízkych koncentráciách, napríklad voči Aspergillus flavus, A. niger, A. ochraceus.

sedatívna a antidepresívna aktivita:

priaznivé účinky niektorých rastlín (Valeriana officinalis, Lavandula augustifolia) sa využívajú v terapii nervových porúch a porúch spánku v humánnej medicíne už dlhú dobu, podobný účinok sa očakáva aj pri terapii obdobných ochorení u zvierat.

antibakteriálna a antivírusová aktivita:

mnohé rastliny sa vyznačujú antibakteriálnymi vlastnosťami, napríklad cesnak je všeobecne uznávaný ako rastlina s týmto účinkom. U hydiny bol ako antibakteriálna látka použitý extrakt z rastliny Hypericum perforatum.

Antimikrobiálna aktivita súvisí so zložením rastlinných prchavých olejov, ich štrukturálnou konfiguráciou a funkčnými skupinami. Závisí tiež od použitej koncentrácie – bakteriostatické alebo baktericídne pôsobenie (Pelczar, 1988). Vysokoaktívne voči pôsobeniu patogénov sa javia tiež karvakrol, eugenol a tymol, čo sú účinné látky esenciálnych olejov z  oregána, tymiánu a iných rastlín a ich účinok spočíva v ich relatívne slabej rozpustnosti vo vode. Okrem antibakteriálnych vlastností boli u sledovaných rastlín potvrdené aj účinky antioxidačné, čo sa zhoduje s už uverejnenými prácami (Dorman, 1999; Youdim a kol., 1999).

Fyziologické aspekty u zvierat:

Fytogénne kŕmne aditíva boli stanovené k užívaniu v terapii deficitov výživy alebo niektorých metabolických porúch – majú schopnosť ovplyvniť fyziologické procesy v organizme zvierat

 

Niektoré výhody fytogénnych kŕmnych aditív v produkcii hospodárskych zvierat:

Antimikrobiálne a antioxidačné vlastnosti esenciálnych olejov z rastlín

Rastlinné výťažky sú už od nepamäti používané v potravinárskom, kozmetickom i farmaceutickom priemysle, vzhľadom na ich aromatické a chuťové vlastnosti, čo je pripisované prítomnosti esenciálnych olejov a sekundárnych metabolitov – tie sa vyznačujú rôznymi biologickými vlastnosťami, vrátane antimikrobiálnych a antioxidačných. Okrem spomenutých účinkov sa rastlinné extrakty vyznačujú tiež účinkami protektívnymi, niektoré rastliny a korenia sa používajú v potravinárstve na predĺženie trvanlivosti potravín.
Antimikrobiálna aktivita esenciálnych olejov a komplexné zloženie organických prchavých zložiek je známe už viac ako 50 rokov, v poslednom období sa však podrobne preskúmava analytickými technikami charakteristika a biologické hodnotenie antimikrobiálnej aktivity in vitro aj in vivo.
V danej problematike sledovania inhibície rastu patogénov esenciálnymi olejmi bolo prevedených mnoho experimentov, ktoré túto schopnosť esenciálnych olejov potvrdili. Avšak pomerne často dochádza k nezrovnalostiam v získaných výsledkoch, z dôvodov rôznych fyzikálnych i chemických vlastností stanovovaných olejov. K týmto vlastnostiam možno zaradiť nízku rozpustnosť a vysokú prchavosť esenciálnych olejov, danú rôznym chemickým zložením rastlín, ktoré je determinované faktormi ako podnebie, geografická oblasť, agronomické podmienky, sezónne zmeny, doba zberu, rastlinné tkanivo, technika extrakcie, miesto a doba skladovania.
V jednej z prác boli sledované vlastnosti 20 rôznych esenciálnych olejov z oblasti Talianska a Stredomoria, z ktorých sa mnohé používajú bežne pri príprave jedál (šalvia, tymián, klinček), iné v kozmetike a parfumérii (škorica, levanduľa) a niektoré pre ich liečivý účinok (fenikel).
Cieľom práce bolo sledovanie inhibičných vlastností vybraných esenciálnych olejov voči 45 rôznym bakteriálnym kmeňom (gramnegatívnym i grampozitívnym) a 8 druhom plesní, stanovením minimálnej inhibičnej koncentrácie. Tiež boli sledované antioxidačné vlastnosti olejov.
Esenciálne oleje boli získané z listov, kvetov, plodov, stoniek a iných rastlinných štruktúr, parnou destiláciou.
Antimikrobiálna aktivita esenciálnych olejov bola stanovená dilučnou metódou. Ako minimálna inhibičná koncentrácia bola stanovená najnižšia koncentrácia, pri ktorej nebol zaznamenaný rast mikroorganizmov.
Najsilnejšia antimikrobiálna aktivita bola zaznamenaná u esenciálneho oleja z oregána, silná aktivita sa zistila tiež u oleja z klinčeka a tymiánu.

 

Obsahové látky liečivých rastlín

Cukry – nazývané sacharidy, alebo uhľohydráty. Sú dôležitou skupinou látok, ktoré tvoria niekedy až75 % hmotnosti rastlinného tela. Sú veľmi dôležitou zložkou potravy, hodnotnou najmä z hľadiska energie

Glykozidy – Patria k stavebným rastlinným látkam a nachádzajú sa najmä v bunkovej šťave, kde majú dôležitú zásobnú a ochrannú úlohu.

Triesloviny – Sú chemicky nejednotné látky, vyvolávajú sťahy svalstva a vlásočníc a tým bránia prenikaniu škodlivín do krvného obehu.

Tuky a oleje - sú stavebné a zásobné látky. Sú to zlúčeniny glycerínu s mastnými kyselinami.

Éterické oleje – čiže silice. Sú silne aromatické, zväčša príjemne voňajúce, prchavé látky obsahujúce uhlík, vodík, kyslík.

Rastlinné silice tvorí 40 – 100 rozličných bezdusíkatých látok. Okrem miestnych dráždivých účinkov majú všetky výrazné dezinfekčné vlastnosti. ( Mika 1991)

Alkaloidy – sú dôležitou surovinou v liečebnej praxi a farmaceutickom priemysle. Pre výrobu kortikoidov sú osobitne dôležitou suovinou steroidné glykoalkaloidy.

Fytoncídy - možno ich nazvať aj antibiotikami vyšších rastlín.

Alantoín – dusíkatá látka urýchľujúca regeneračné procesy

Alkaloidy – dusikáté zlúčeniny alkalického charakteru so silným fyziologickým účinkom

Aminokyseliny – organické kyseliny, v ktorých jeden alebo viaceré atómy vodíka nahrádza amínová skupina –NH 2 a karboxylová skupina –COOH. Sú opticky aktívne

Antibiotiká – sú metabolity mikroorganizmov, rastlín a živočíchov, ktoré potláčajú rastl choroboplodných zárodkov

Antokyány – glykozidicky viazané rastlinné farbivá

Antrachinóny a antranoly – Tricyklické odvodeniny antracénu, zabraňujú prílišnému zahusťovaniu odpadových látok a zrýchľujú transport odpadových látok

Azulenogény – nenasýtené bicyklické zlúčeniny, vyskytujúce sa v siliciach, zaraďujú sa medzi antialergické zlúčeniny, majú protizápalové účinky a zvyšujú aktivitu fagocytov.

Enzýmy – vyswokomolekulové bielkovinové biokatalyzátory chemických reakcií. Podmieňujú všetky biochemické reakcie v prírode.

Flavonoidy – fenolové látky, inhibujú oxidačno – redukčné procesy, znižujú aktivitu viacerých tkanivových enzýmov.

Fytohormóny – sú niektoré látky stimulujúce rast, ale aj látky s hormonálnym účinkom.

Fytoncídy – predstavujú chemicky odlišné látky vyšších rastlín, vyznačujúce sa schopnosťou zastaviť rast, prípadne usmrcovať mikroorganizmy.

Horčiny – sú látky definované podľa chuťového receptora. Niektoré patria medzi glykozidy, iné medzi alkaloidy. Dráždia chuťové receptory na jazyku a tým reflexívne vyvolávajú vylučovanie slín. Celkove zlepšujú trávenia.

Minerálne látky – vyskytujú sa v rastlinnom organizme zväčša v podobe solí s organickými prípadne anorganickými zlúčeninami. (kremík, železo, jód, meď, mangán, zinok, selén, fluór...) ( Mika 1991)

A iné látky...