ZAUJÍMAVOSTI Z BIOLÓGIE

Vďaka moderným zariadeniam (videokamery, magnetofóny, rádiové vysielače) sa prírodovedcom podarilo spochybniť alebo vyvrátiť mnohé predstavy o správaní živočíchov.

Mnoho rokov existoval názor, že živočíchy konajú výlučne na základe inštinktov a inteligencia zohráva v ich správaní iba minimálnu úlohu. Súčasné pozorovania poukazujú na to, že mnohé živočíchy sú rozumné organizmy, schopné vyberať si a rozhodovať v situáciách, ktoré ovplyvňujú ich život – pri budovaní obydlia, hľadaní potravy alebo pri úniku pred predátormi. Živočíchy sa pravdepodobne dokážu učiť jeden od druhého a odovzdávať svoje vedomosti ostatným príslušníkom svojho druhu

Začiatok života

  V bezpečí na nohách otca – mláďatá tučniakov cisárskych prichádzajú na svet počas antarktickej zimy. Otec zohrieva vajce, matka zostáva na mori a vracia sa s potravou pre mláďa hneď po jeho vyliahnutí.
       

Potrava na požiadanie – takmer ihneď po vykľutí z vajca mláďa čajky striebristej inštinktívne ťuká do červenej škvrny na matkinom zobáku. Dospelú samičku to podnecuje vyvrhnúť potravu z hrvoľa. Mláďa sa dokáže pohybovať hneď po osušení, ale ešte týždeň zotrváva v hniezde, v blízkosti rodičov.

       
 

Vzácna materská starostlivosť – máloktorý hmyz sa stará o svoje vajíčka alebo mláďatá, ale pestrá austrálska bzdocha Murgantia histrionica chráni svoje vajíčka pred škodcami a nepriateľmi.

       
Viacúčelová hriva – hriva mladých gepardov umožňuje matke uchopiť mláďatá pri prenášaní. Slúži však aj na maskovanie – mláďatá vyzerajú ako veľa divší a silnejší dospelý medojedkapský, čím zastrašia svojich potenciálnych nepriateľov.
       
  Vynáranie sa za vzduchom – matka delfína tlačí práve narodené mláďa k hladine, aby sa po prvýkrát nadýchlo. Delfíny sa občas takto správajú pri pomoci topiacim sa ľuďom.
       
Výber pohlavia – v lete sa z neoplodnených vajíčok perloočiek liahnu len mladé samičky, ktoré sú identickou kópiou svojej matky. Na jeseň sa liahnu samčeky. Potom sa samčeky a samičky pária, kladú vajíčka schopné prežiť sucho i chlad.  
       

Potrava pre vyliahnutý hmyz

Lienky – nemajú problémy s kladením vajíčok v blízkosti potravy pre svoje larvy. Celý život sa živia voškami, takže medzi požieraním koristi potrebujú len trochu času na umiestnenie vajíčok na spodnú stranu listu, na ktorom vošky cicajú. Keď sa larvy lienok vyliahnu, majú nádej, že sa ihneď dostanú k potrave. Pre mnohé iné druhy proces hľadania potravy pre potomstvo nie je taký jednoduchý.
       
Motýle – živia sa väčšinou nektárom, ale ich larvy – húsenice – požierajú listy. Práve vyliahnutá húsenica je príliš malá, aby si hľadala potravu, preto matky kladú vajíčka na vhodné rastliny. Listy „ochutnávajú“ pomocou senzorov na nohách a tykadlách.
       

Hmyz – larvy ktorého parazitujúci na veľkých cicavcoch, má väčšie problémy, pretože väčšina cicavcov našla spôsob, ako sa zbaviť vajíčok parazitov vo svojej srsti. Preberanie srsti, kúpanie a váľanie sa v bahne sú návyky, ktoré sťažujú hmyziemu vajíčku prežiť dostatočne dlhý čas na vhodnom hostiteľovi.

Jeden druh juhoamerického strečka vyriešil tento problém nasledovne: samička nekladie vajíčka priamo na hostiteľa, ale chytí bodavku, muchu cicajúcu krv a prilepí jej vajíčka na bruško. Bodavka potom prenesie vajíčka na svojho najbližšieho hostiteľa. Kým sa mucha kŕmi z vajíčok sa rýchlo vyliahnu larvy strečka a zavŕtajú sa do kože hostiteľa.
       

Prečo majú vtáčie vajcia rôzne zafarbenie

Vtáčie vajcia sfarbuje pigment, ktorý sa do škrupiny ukladá v pohlavnej sústave samice. Vtáky, ktorých vajcia sa počas ukladania pigmentu vo vajcovodoch nepohybujú, majú bodkované vajcia, tie, ktoré sa pohybujú, sú žilkovane sfarbené.

       
Vtáky, ktoré budujú miskovité hniezda na stromoch často znášajú bledomodré vajcia. Farba vajca hrá len malú úlohu v ich ochrane, pretože predátory obyčajne našli hniezdo skôr, ako uvideli vajcia.
       
Vtáky, ktoré hniezdia v dutinách a tie, ktoré pri hroziacom nebezpečenstve zostávajú sedieť v hniezde, majú často biele alebo jednofarebné vajcia. Podobne je to u kačíc a husí, ktoré pri opustení hniezda kvôli potrave, pozakrývajú vajcia vlastným perím alebo rastlinami.
       

Maskovanie vajec – je vo väčšej miere vyvinuté pri vtákoch, ktoré sa pokúšajú nepriateľa od hniezda odlákať, pričom vajcia zostávajú istý čas v hniezde bez dozoru. Napríklad u cibíka chochlatého majú vzor, ktorý tvoria škvrny a fľaky farebne ladiace s okolím. Takéto sfarbenie láme obrysy, následkom čoho je veľmi ťažké vajce na podklade odlíšiť.

       

Kukučka – kresba na vajíčku je veľmi dôležitá, pretože znáša vajíčka, ktoré sa musia podobať vajciam hostiteľa. Hoci sú vajcia kukučiek rôzne, jednotlivé samičky znášajú vajcia len s jedným vzorom. Typ kresby sa pravdepodobne dedí po matke. Samička si zvolí vhodné hniezdo tak, že vyhľadá druh, ktorý ju vysedel.

       

Nech sa o potomstvo stará niekto iný
Ryba, ktorá kladie ikry k susedom – jeden druh čereblí využíva ostražitosť japonskéhoostrieža pri strážení ikier. Ostrieže lepia ikry na stonky tŕstia pri dne a samčeky ich agresívne strážia. Čereble sa snažia vyhnúť agresívnosti ostrieža, a preto sa púšťajú v jeho blízkosti do masových nájazdov až v 20-členných húfoch, pričom sa vytrú a odovzdajú mu svoje ikry do opatery.
       
V africkom jazere Tanganika žije vyše stošesťdesiat druhov rýb, ktoré ukrývajú plôdik v ústnej dutine. Dva druhy rýb dokážu tento spôsob rodičovskej opatery využiť. Jedným z druhov je cichlida. Za normálnych okolností ukrýva ikry a plôdik vo svojich ústach matka. Otec pomáha pri strážení, keď sú mladé rybky už dosť veľké, aby mohli samostatne plávať. Ak však jeden z rodičov chýba, druhý sa nedokáže postarať o všetky mláďatá a odovzdá ich do „ pestúnskej starostlivosti“. Zoberie niekoľko mladých do úst, odpláva s nimi k inej rodičovskej dvojici a tam ich vypustí. Mladé sumčeka sa zmiešajú medzi potomkov adoptívnych rodičov, ktorí sa potom starajú o všetkých.
       
 

Mravce kŕmia mláďatá iných – mravce a materina dúška sú nenahraditeľné pre európske modráčiky čiernoškvrnité (Maculinea arion). Tento druh tvorí spolu s veľkými modráčikmi skupinu motýľov, ktoré na starostlivosť o potomstvo využívajú mravce. Mravce „adoptujú“ húsenice modráčikov, ktoré sa potom živia ich larvami. Modráčik čiernoškvrnitý je oveľa rafinovanejší – mravce kŕmia jeho húsenice rovnakou potravou ako vlastné larvy. Samica modráčika kladie vajíčka na materinu dúšku a húsenice sa v prvých týždňoch po vyliahnutí živia jej kvetmi. Keď sa skončí toto štádium kŕmenia a rastu, húsenice padnú na zem. Šťastnejšie z nich tam nájdu mravce, ktoré hľadajú potravu, a odnesú ich do svojho mraveniska. Húsenice padajú z kvetov neskoro popoludní, keď sa v okolí vyskytuje správny druh červených mravcov, ktoré ich s najväčšou pravdepodobnosťou nájdu a zoberú, starajú sa o nich ako o vlastné.