História OBJAVOV CHEMICKÝCH PRVKOV

Rok objavu	Prvok	Objaviteľ	Pôvod medzinárodného názvu
pred 20 000 r.	C Uhlík	-	Carboneum z lat. Carbo - uhlík
7 – 6000 p.n.l.	Cu Meď	-	Cuprum z gréc. Kypros
5 000 p.n.l.	Au Zlato	-	Aurum z etruského-žltý, Aurora –bohyňa úsvitu
4 000 p.n.l.	Ag Striebro	-	Argentum zo santskritského Argenos-jasný
4 000 p.n.l.	Pb Olovo	-	Plumbum, pôvod slov neznámy
3 000 p.n.l.	Sb Antimón	-	Stibium lat. názov minerálu antimonitu alebo jeho arabského al-ithmid
3 000 p.n.l.	Sn Cín	-	Stannum, pravdepodobne zo santskritského sta-tvrdý alebo stagnum-kvapkanie
3-2 000 p.n.l.	Fe Železo	-	Ferrum z lat., slovo železo z praslovančiny
1 200 p.n.l.	Zn Zinok	-	Zincum od nem. zink-rohatý, zubatý, podľa kalamínu z ktorého sa pripravoval známy v Indii (1200 p.n.l.)
1 200 p.n.l.	Bi Bizmut	-	Bismuthum z nem. Wiesen-názov osady, Muttung- miesto ťažby
starovek	S Síra	-	Sulphur zrejme zo sanskritského sulferi-nepriateľ medi
400 p.n.l.	Hg Ortuť	-	Hydrargyrum z gréc. hydro-voda, argyros-striebro
1250	As Arzén	Albertus Magnus (N)^1	Arsenicum z lat. arsenikum-silný
1450	Bi Bizmut	Basilius Valentinus (N)	Bismuthum-pomenoval G. Agricola (1494-1555) prvý popísal jeho výrobu
1669	P Fosfor	H. Brand (N)	Phosohorus, z gréc. fos.-svetlo, fero-nosím
1735	Co Kobalt	G. Brandt (Šv.)	Cobaltum, podľa nem. kobold-škriatok
1735	Pt Platina	A.de Ulloa (Šp)	Platinum, podľa špan. plata-striebro ina koncovka zdrobnelín
1746	Zn Zinok	A. S. Marggraf (N)^2	Zncum, zinck (nem.) pôvod neznámy
1751	Ni Nikel	A. F. Cronsted (Šv.)	Niccolum, z nem. Nickel-nezbedník
1766	H Vodík	H. Cavendish (A)	Hydrogenium, z gréc. hydros-voda, gennao-tvoriť
1772	N Dusík	D. Rutherford (A)^3	Nitrogenium, z gréc. Nitros-liadok, gennao-tvoriť
1774	O Kyslík	C.W. Scheele (Šv)^4 J. Priestley (A), A. L. Lavoisier (F)	Oxygenium, z gréc. Oxys-kyslý, gennao-tvoriť
1774	Cl Chlór	C.W. Scheele (Šv)	Chlorum, gréc. chlóros-žltozelený
1774	Mn Mangán	J. G. Gahn (Šv)	Manganum, podľa Magnesie, gréckej provincie, náleziska pyroluzitu (MnO2),
1781	Mo       Molybdén	P. J. Hjelm (Šv)^5	Molybdaemum, molybdos (gr.)-olovo
1782	Te Telúr	F. J. Müller (Rak.)	Tellurium, Tellus (lat.) - Zem
1783	W Volfrám	J.J.d`Elhuyar (Špa.) a F. d`Elhuyar (Špa.)^6	Wolframium, podľa nem. slov Wolff-vlk a Rahn (starogermanske)-špina
1797	Cr Chróm	L.N. Vauguelin (F)^7	Chromium, z gréc. Chróma-farba
1798	Be Berýlium	L.N. Vauguelin (F)^8	Beryllium, pomenovanie podľa nerastu berylu, kryštalizuje v svetlozelených kryštáloch
1801	Nb                Niób	C. Hatchett (A)^9	Niobium, z gréckej mytológie podľa mena Tantalovej dcéry Nioba
1802	Ta Tantal	A.G. ekeberg (Šv)	Tantalum, podľa Diovho syna Tantalosa (gr. mytológia)
1803	Pd Paládium	W.H. Wollaston (A)	Palladium, podľa asteroidu Pallas
1804	Rh Ródium	W.H. Wollaston (A)	Rhodium, Rhodon (gr.) – ruža, ružový
1804	Os Osmium	S. Tennant (A)	Osmium, Osmé (gr.) - zápach
1804	Ir Irídium	S. Tennant (A)	Iridium, podľa bohyne dúhy Iris, niektoré zlúčeniny irídia majú menlivé zafarbenie
1807	K Draslík	H. Davy (A)	Kalium, z lat. alkali, ktoré je odvodené z arabského qualjan, alebo al-quali-rastlinný popol
1807	Na                Sodík	H. Davy (A)	Natrium, podľa nátron-názov uhličitanu sodného názov pochádza od J.J. Berzelia
1808	Ca Vápnik	H. Davy (A)	Calcium, podľa lat. názvu vápna-calx
1808	Ba Bárium	H. Davy (A)	Baryum, z gréc. barys-ťažký
1808	Sr Stroncium	H. Davy (A)	Strontium, Strontian-mesto v Škótsku
1808	Mg Horčík	H. Davy (A)	Magnesium, podľa gréc. provincie Magnesia
1808	B Bór	J.L.Gay-Lussac (F) a J.L. Thénard (F)^10	Borum, odvodený od názvu minerálu bóraxu, z arabského baurag-borax, burag-tavivo.
1811	I Jód	B. Courtois (F)	Iodum, názov je odvodený od gré. slova ioeides-fialový
1814	Ce Cér	J.J.Berzelius (Šv)^11	Cerium, podľa planetoidy Cerea
1817	Cd Kadmium	F. Stromeyer (Šv)	Kadmeia-územie v starom Grécku
1817	Se Selén	J.J.Berzelius (Šv)	Selenium, seléné (gr.)-Mesiac
1817	Li Lítium	J.A. Arfvedson (Šv)	Lithium, lithos (gr.)- kameň
1823	Si Kremík	J.J.Berzelius (Šv)	Silicium, silex (lat.)- kremeň, lapis cremans (lat.)-kameň dávajúci oheň
1824	Zr Zirkónium	J.J.Berzelius (Šv)^12	Zirconium, zerk (arab.)-drahokam, zargun (perz.)- zirkon (nerast), zlatožltý
1825	Br Bróm	A.J. Balard (F)	Bromum, brómos (gr.)- zápach
1825	Ti Titan	J.J.Berzelius (Šv)^13	Titanium, podľa Titana, hrdinu gréckej mytológie
1827	Al Hliník	F. Wöhler (N)^14	Aluminium, z lat. alumen, alum-kamenec
1828	Th Tórium	J.J.Berzelius (Šv)	Thorium, podľa mena severského boha hromu Thora
1830	V Vanád	N.G.Sefström (Šv)^15	Vanadium, pomenoval podľa  škandinávskej bohyne krásy Frey, ktorú prezývali Vanadis
1839	La Lantán	C.G.Mosander (Šv)	Lauthanum, lanthano (gr.)- skrytý
1841	U Urán	E.M. Peligot (F)^16	Uranium, podľa planéty Urán
1842	Tb Terbium	C.G.Mosander (Šv)^17	Terbium, podľa názvu švédskej osady Ytterby
1843	Er Erbium	C.G.Mosander (Šv)	Erbium, podľa názvu švédskej osady Ytterby
1843	Y Ytrium	C.G.Mosander (Šv)	Yttrium, podľa názvu švédskej osady Ytterby
1844	Ru Ruténium	K.K. Klaus (Rus)	Ruthenium, podľa lat. názvu Ruska
1860	Cs Cézium	R.W. Bunsen (N) a G.R. Kirchhoff (N)	Caesium, caesium (lat.)- šedomodrý
1861	Rb Rubídium	R.W. Bunsen (N) a G.R. Kirchhoff (N)	Rubidium, rubidus (lat.) tmavočervený
1861	Tl Tálium	W. Crookes (A)	Thalium, thallos (gr.)-zelená ratolesť
1863	In Indium	R.Reich (N) a H.T.Richter (N)	Indium, indium (lat.)-indigo
1875	Ga Gálium	P.E.Lecoq de Boisbaudran (F)^18	Gallium, podľa lat. názvu Francúzska-Gallia
1878	Yb Yterbium	J.C.G. de Marignac (F)^19	Ytterbium, podľa švedskej  osady Ytterby
1879	Ho Holmium	P.T.Cléve (Šv)	Holmium, prvok pomenoval podľa starého názvu Stockholmu-Holmia
1879	Sm Samárium	P.E. Lecoq de Boisbaudran (F)	Samarium, prvok nazval podľa minerálu samarstitu v ktorom sa nachádza
1879	Tm Túlium	P.T.Cléve (Šv)	Thulium, podľa Thule (gr.) označenia severskej krajiny
1880	Gd Gadolínium	J.C.G. de Marignac (F)	Gadolinium, podľa minerálu gadolinitu^20
1885	Nd Neodým	A. von Welsbach (Rak.)	Neodymium, podľa Neos (gr.)-nový, didymos (gr.)-dvojča
1885	Pr Prazeodým	A. von Welsbach (Rak.)	Praseodymium, prasios (gr.)-svetlozelený, didymos (gr.)- dvojča
1886	Dy Dysprózium	P.E. Lecoq de Boisbaudran (F)	Dysprosium, disprositos (gr.)-ťažko získať
1886	F Fluór	H. Moisan (F)	Fluorum, fluese (lat.)- tiecť, ftoros (gr.)- ničiaci
1886	Ge Germánium	C.A.Winkler (N)^21	Germanium, objavený kov nazval podľa latinského názvu Nemecka-Germania
1894	Ar Argón	J.W. Rayleigh (A) a W. Ramsay (A)	Argon, argos (gr.)- lenivý
1895	He Hélium	W. Ramsay (A)^22	Helium, názov podľa gr. Helios-Slnko
1898	Kr Kryptón	W. Ramsay (A) a M.W. Travers (A)	Krypton, kryptos (gr.)- skrytý
1898	Ne Neón	W. Ramsay (A) a M.W. Travers (A)	Neon, neos (gr.)- nový
1898	Po Polónium	M. Curie-Sklodowska (F)	Polonium, na počesť rodiska Curiovej Poľska
1898	Ra Rádium	M. Curie-Sklodowska (F) a P. Curie (F)	Radium, radius (lat.)- lúč
1898	Xe Xenón	W. Ramsay (A) a M.W. Travers (A)	Xenon, xenos (gr.)-neznámy
1899	Ac Aktínium	A. Debierne (F)	Actinium, actinis (gr.)-lúč
1900	Rn Radón	E.F. Dorn (N)	Radon, radius (lat.)- lúč
1901	Eu Európium	E.A.Demarcay (F)	Europium, podľa svetadielu Európa
1907	Lu Lutécium	G. Urbain (F)	Lutetium, podľa lat. názvu hlavného mesta Francúzska Lutetia
1917	Pa Protaktínium	O.Hahn (N) a L. Meitnerová (Rak.) v roku 1918 nezávisle tiež F.Soddy (A) a J.Cranston (A)	Protactinium, protos (gr.)-prvý
1923	Hf Hafnium	D. Coster (Hol.) a G.von Havesy (Maď.)	Hafnium, podľa Hafnia latinského názvu Kodane^23
1925	Re            Rénium	W. Nodack (N), I. Tackeová (N), D.Berg (N)	Rhenium, Rhenus (lat.)- Rýn
1937	Tc     Technécium	C.Perrier (I) a E.Segre (USA)^24	Technetium, technetos (gr.)-umelý
1939	Fr          Francium	M. Perreyová (F)	Francium, na počesť Francúzska
1940	At Astát	D.R.Corson (USA), K.R.McKenzie (USA), E.Segre (USA)	Astatium, Astatos (gr.)-nestály
1940	Np Neptúnium	E.M.McMillan (USA), P:A:Abelson (USA)	Neptunium, podľa planéty Neptún
1940	Pu Plutónium	G.T.Seaborg, E.M. McMillan, J.W. Kenedy, A.C.Wahl (všetci USA)	Plutonium, podľa planéty Pluto
1944	Am Amerícium	G.T.Seaborg, R.A. James, A.Ghiorso, R.O.Morgan (všetci USA)	Americium, na počesť Ameriky
1944	Cm Curium	G.T.Seaborg, R.A. James, A.Ghiorso, R.O.Morgan (všetci USA)	Curium, na počesť manželov Curiovcov
1946	Pm Prométium	J.A. Marinsky, L:E:Glendenin, C.D.Coryell (všetci USA)	Promethium, podľa Promethea^25
1949	Bk Berkelium	S.G.Thomson, A.Ghiorso, G.T. Seaborg (všetci USA)	Berkelium, podľa Berkeley-univerzitného mesta v Kalifornii
1950	Cf Kalifornium	S.G.Thomson, K.Street,  A.Ghiorso, G.T. Seaborg (všetci USA)	Californium, Kalifornia, štát v USA
1952	Es Eisteinium	A.Ghiorso (USA) a kol.	Einsteinium, na počesť A. Einsteina
1952	Fm         Fermium	A.Ghiorso (USA) a kol.	Fermium, na počesť E. Fermiho^26
1955	Md Mendelejevium	A.Ghiorso, B.C. Harvey, G.H.Choppin, S.G.Thompson, G.A. Seaborg (všetci USA)	Mendelejevium, na počesť ruského chemika D.I.Mendelejeva
1958	No Nobélium	A.Ghiorso a kol., G.N.Flerov a kol., P.R.Fields a kol.^27	Nobelium, na počesť Alfréda Nobela
1961	Lr Lawrencium	G.T.Seaborg,  A. Ghiorso, T. Sikkeland, A.F. Larsh a R.M. Latimer (všetci USA)	Lawrencium, na počesť E.O. Lawrenceho, vynálezcu cyklotrónu

1) Arzén popisuje už grécky spisovateľ Diostorides (1. stor.n.l.). Popisuje vlastne praženie „arseniku“ (sulfid arzénu).

2) Bol známy už okolo roku 1200 p.n.l. v Číne.

3) Nezávisle pripravili H. Cavedish (1731-1810), C. W. Sheele (1742-1786), J. Priesley (1733-1804).

4) C. W. Sheele pripravil kyslík už v roku 1772. Vinou nakladateľa publikácia o objave vyšla až v roku 1778. O tomto plyne sú zmienky už v 8. stor. v Číne. Pripravili ho termickým rozkladom liadku.

5) C.W. Scheele v roku 1778 rozlišuje tuhu od rudy molybdenum, ktoré si dovtedy zamieňali.

6) Kov volfrám spomína v svojich dielach v r. 1574 L. Ercker (1528-1593).

7) Nezávisle pripravil chróm aj M. H. Kloproth (N) (1743-1817). V čistom stave bol pripravený až v roku 1854 elektrolýzou R.W. Bunsenom (1811-1899).

8) V čistom stave berýlium pripravil v roku 1828 nemecký chemik F. Wöhler (1800-1882).

9) V čistom stave pripravil kovový niób v roku 1844 H. Rose (1795-1864).

10)  Zlúčeniny bóru poznal arabský alchymista Džabír (721-815).

11)  V čistom stave bol pripravený až v roku 1825.

12)  V roku 1789 izoloval M. H. Klaproth z nerastu brazilit oxid zirkoničitý.

13)  Vo forme oxidu titaničitého získal z rutilu M.H. Klaproth v roku 1795 látku, ktorú nazval titán. Predtým v roku 1791 angličan W. Gregor (1761-1817) izoloval oxid titanu z menakanitu ako udajný kov a nazval ho menakanín. Klaproth v roku 1717 zistil, že jeho titan a menakanin sú totožné. V roku 1822 našiel W.H. Wolaston (1766-1828) v troskách z vysokých pecí nitridokarbid titanu, ktorý mal kovový vzhľad. Domnieval sa, že ide i čistý titan. Berzelius predpokladal, že pripravil amorfný titan. Až F. Wöhler v roku 1849 dokázal, že Wollastonov titán bola zlúčenina titánu, uhlíka a dusíka.

14)  V roku 1754 nemecký chemik A.S. Marggraf (1708-1782) získal z kamenca oxid hlinitý.

15)  V roku 1801 Španiel Mannuel del Rio (1764-1849) získal kov, ktorý nazval erythronium. Nedostatočne kov charakterizoval a vznikli pochybnosti o objave nového prvku.

16)  Ako oxid získal urán zo smolinca v roku 1789 M. K. Klaproth. Nazval ho podľa pred tým objavenej planéty Urán.

17)  V roku 1794 z nerastu ytterbitu (gadolinitu), nazvaného podľa náleziska pri Švédskej osade Ytterby  izoloval v nečistom stave yterbium švédsky chemik a mineralóg J. Gadolin (1760-1852).

18)  Objav prvku predpovedal v roku 1871 pod názvom ekaaluminium D.I. Mendelejev (1834-1907).

19)  Z Mariggnacovho yterbia rozložil v roku 1907 G. Urbain (1872-1938) dva prvky yterbium a lutecium.

20)  Gadolínium sa nachádza v minerale nazvanom na počesť J. Gadolína gadolinit.

21)  Objav prvku predpovedal v roku 1871 D.I. Mendelejev ako ekasilicium.

22)  V roku 1848 objavil hélium spektroskopicky na Slnku nezávisle astronómovia Francúz J. Jansen a Angličan N. Lockyer.

23)  Autori objavu pracovali v tej dobe v kodanskom ústave Nielsa Bohra (1885-1962). Francúzsky chemik G. Urbain (1872-1938), objaviteľ lutécia predpokladal, že v lutéciových frakciách objavil nový prvok, dal mu meno celtium. Výskum ale počas I. svetovej vojny prerušil a pokračoval až v roku 1922. Medzi objaviteľmi došlo k sporu o prvenstvo objavu, ktorý sa ukončil jednoznačne v prospech Costera a von Hevesyho.

24)  E. Segré, pôvodom Talian, od roku 1938 v USA, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku (1959).

25) Prometheus, hrdina gréckej mytológie, ktorý priniesol ľuďom oheň z Olympu aj napriek božskému zákazu.

26) Enrico Fermi (1901-1954), taliansky jadrový fyzik, nositeľ Nobelovej ceny, navrhol v roku 1942 prvý jadrový reaktor (v Chicagu). Experimentálne uskutočnil reťazovú reakciu.

27) O prípravu prvku protónového čísla 102 sa pokúšali tri skupiny. V Stockholme Fields a kol., v Berkeley Ghiorso a kol. a v Dubne pri Moskve Flerov a kol. Prvým sa tento prvok podarilo pripraviť v Dubne.

Objavy chemických prvkov – transactinidov

(prvky skupiny f )

Protónové číslo	Značka	Názov	Rok objavu	Pracovisko objavu	Objaviteľ
104	Rf	Rutherfordium^1	1964	Dubno (Rusko)	G.N. Flerov a spolupracovníci
			1969	Berkeley (USA)	Ghiorso a spolupracovníci
105	Db	Dubnium^2	1968	Dubno (Rusko)	G.N. Flerov a spolupracovníci
			1970	Berkeley (USA)	A. Ghiorso a spolupracovníci
106	Sg	Seaborgium^3	1974	Dubno (Rusko)	J.T. Oganesjan a spolupracovníci
			1974	Berkeley (USA)	A. Ghiorso a spolupracovníci
107	Bh	Bohrium^4	1976	Dubno (Rusko)	J.T. Oganesjan, G.Flerov a spolupracovníci
			1981	Darmstadt (Nemecko)	P. Armbruster a spolupracovníci
108	Hs	Hassium^5	1984	Dubno (Rusko)	J.T. Oganesjan a spolupracovníci
			1984	Darmstadt (Nemecko)	P. Armbruster a spolupracovníci
109	Mt	Meitnerium^6	1982	Darmstadt (Nemecko)	P. Armbruster a spolupracovníci
110	Uun	Ununnilum^7	1994	Darmstadt (Nemecko)	P. Armbruster a spolupracovníci
111	Uuu	Unununium^8	1994	Darmstadt (Nemecko)	S. Hofmann a spolupracovníci
112	Uub	Ununbium^9	1996	Darmstadt (Nemecko)	S. Hofmann a spolupracovníci
113	Uut	Ununtrium	-	prvok zatiaľ neobjavený
114	Uuq	Ununquadium	1998	Dubno (Rusko)	G. Flerov a spolupracovníci
115	Uup	Ununpentium	-	prvok zatiaľ neobjavený
116	Uuh	Ununhexium	1999	Berkeley (USA)	V. Ninov a spolupracovníci
117	Uus	Ununseptium	-	prvok zatiaľ neobjavený
118	Uuo	Ununoktium	2002	Berkeley (USA)	A. Ghiorso a spolupracovníci

V súčasnosti sa na výskume transaktinidov podieľajú tri pracoviská: Kalifornská univerzita v Berkeley (USA), Centrum jadrového výskumu Dubno (Rusko) a Ústav na výskum ťažkých iónov – GSI v Darmstadte (Nemecko). Do určitej miery sa prejavuje rivalta medzi týmito pracoviskami a často sa vedú medzi nimi spory o prvenstvo objavov týchto prvkov.

1) Prvok je nazvaný na počesť novozelandského fyzika E. Rutherforda (1871-1937).

2) Podľa centra jadrového výskumu v Dubne (Rusko).

3) Podľa amerického jadrového chemika G.T. Seaborga (1912-1999).

4) Podľa dánskeho fyzika N. Bohra (1885-1962).

5) Podľa Hassia (lat.) – Hesensko. V jeho hlavnom meste Darmstadte je Ústav na výskum ťažkých iónov – GSI.

6) Podľa rakúskej fyzičky L. Meitnerovej (1878-1968).

7) Objavitelia prvku navrhli názov Darmstadtium. U prvkov 110 až 118 sa zatiaľ uplatňuje dočasný názov podľa návrhu Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú chémiu (IUPAC).

8) Objavitelia prvku navrhli názov Roentgenium podľa nemeckého fyzika W.C. Röntgena (1845-1923), objaviteľa žiarenia X, neskôr po ňom pomenované na röntgenové lúče.

9) Na objavoch prvkov 110, 111 a 112 sa v dvanasťčlennom kolektíve vedeným Siqurdom Hofmannom podieľali aj dvaja slovenskí vedci Š. Šaro a R. Janík z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave.