ZLATO A STRIEBRO V NEISTÝCH ČASOCH

Drahé kovy fascinovali ľudí odjakživa. Aj keď je úžitková hodnota zlata zanedbateľná v porovnaní s úžitkovou hodnotou chleba, už vyše 6000 rokov sa vo svete platí zlatom a striebrom a nie chlebovými plackami. Veľmi dlhý čas boli zlato a striebro prakticky jedinými nástrojmi vhodnými na investovanie. Cenné papiere v súčasnej podobe sa používajú len nejaké tri storočia. Drahé kovy ponúkajú veľa výhod. Nepodliehajú času, sú skladné, ľahko sa prenášajú a všade ich akceptujú. Napriek tomu ich ako investičný nástroj používa len málo ľudí. Čo teda môže investor od zlata a striebra očakávať?

Ponuka a dopyt po zlate a striebre

Dopyt po zlate a striebre trvalo rastie, medziročné prírastky však nie sú veľké. Kedysi bolo zlato pilierom každej slušnej národnej meny a prednostne ho nakupovali do svojich sejfov národné banky. V súčasnosti je zlato vyslovene určené malým spotrebiteľom. Z celkového dopytu 3358,9 tony v roku 2001 sa v podobe šperkov minulo 3005,8 ton zlata a na investície 353,1 tony. Oveľa menej išlo na priemyselné použitie (305,2 tony) a na výrobu zubných náhrad (67,8 tony). Na zlato boli najviac zaťažení spotrebitelia v Indii a v Pakistane (726,7 a 49 tony), v Severnej a Južnej Amerike (510,6 ton) a na Blízkom východe (438,2 tony), Zlato zostáva nesmierne populárne aj medzi spotrebiteľmi v Číne, Hong-kongu a Taiwane (spolu 269,7 tony), v juhovýchodnej Ázii (267 ton) a v Európe (274,9 tony).

Aj striebro sa používalo ako hlavná alebo vedľajšia menová jednotka takmer odjakživa. Kedysi sa získavalo hlavne banskou ťažbou a bolo určené najmä na menové účely, výrobu klenotov a luxusných príborov. V súčasnosti už tieto pravdy neplatia naplno. Takmer 20 % striebra sa získava z recyklovaných priemyselných zariadení a zvyšok z baní. Najväčšími producentmi striebra sú Mexiko, Peru, Austrália a USA. Ďalších takmer 10 % svetovej ponuky striebra pochádza z predajov vládnych rezerv. Na rozdiel od zlata len menšia časť striebra ide na výrobu šperkov a mincí. Z celkového dopytu 880,3 milióna uncí (asi 23-tisíc ton) sa v roku 2001 na priemyselné účely použilo 38,5 % (hlavne v elektrotechnike a na výrobu katalyzátorov) a vo fotografických aplikáciách 23,9 %. Na výrobu šperkov pripadlo 32,7 % a na investičné účely iba 3,1 % z celkového dopytu.

Zlato a striebro ako investícia

Je zlato dobrou investíciou? Začiatkom roku 1985 (odkedy LBMA – London Bullion Market Association poskytuje kótované ceny zlata a striebra) stála unca zlata 304,9 dolára a unca striebra 633 centov. Koncom roku 2002 stála unca zlata 318,2 dolára a unca striebra 444 centov.

Cena zlata sa v nominálnom vyjadrení zvýšila len nepatrne a cena striebra výrazne klesla. Ešte horšie dopadne porovnanie v stálych cenách, ktoré očistí ceny zlata a striebra o vplyv inflácie. Zlato od roku 1985 stratilo 38 % svojej hodnoty a striebro vyše 48 %.

Treba teda na zlato a striebro zabudnúť? Určite nie. Zlato a striebro sú predovšetkým „investíciami do zlého počasia”. Napriek veľkému poklesu ceny zlata od roku 1985 existovali aj obdobia, keď sa do zlata oplatilo investovať. Napríklad investor, ktorý by kúpil zlato v januári 1985 a predal ho v decembri 1987, by na ňom po odrátaní inflácie zarobil 51,1 %. Zlato sa oplatí kupovať najmä v období politickej nestability a poklesu cien na akciových trhoch. Napríklad od januára 2001 do konca roku 2002 narástla cena zlata o 17,2 %. Kým majitelia akcií počítali po krachu burzovej bubliny straty, majitelia zlata si mohli mädliť ruky. Prečo teda kupovať zlato?

>> Zlato a striebro nepodliehajú času. Drahé kovy sa ako platidlo používajú minimálne 6000 rokov. Nezožerú ich mole ani hrdza. Spomeňme si, koľko štátov a menových reforiem sa vystriedalo na našom území za posledných 100 rokov. Po každej z nich zostali z platných bankoviek len papierové smeti a z mincí smiešne pliešky. Zlatu a striebru čas neprekáža.

>> Zlato a striebro - to je istota v neistých časoch. Firmy vznikajú a zanikajú. Cenné papiere majú ich osud. Investovali ste všetko do internetového fondu a bojíte sa, že prasknutie burzovej bubliny z vás urobí chudáka? Keď akcie strácajú cenu, zlato a striebro rastú. Veľmi dobre sa to ukázalo v čase burzového krachu v roku 1987, počas ázijskej krízy v rokoch 1997/1998, aj po krachu bubliny v roku 2000.

Ako kúpiť zlato a striebro

Vo filmoch môžeme vidieť efektné zábery z trezorov národných bánk, kde na sebe ležia poukladané hromady zlatých tehál. Normálni investori však o takéto tehly väčšinou nezakopnú. Pre nich sú určené iné nástroje.

Zlaté a strieborné mince a malé prúty (vo váhe od niekoľko gramov až po 1 kg) sú najbežnejšou formou investovania do zlata. Najznámejšou zlatou mincou určenou na bežné investovanie je Krugerrand, ale dnes už takéto mince vydalo desiatky krajín. Netreba si ich však mýliť s početnými razbami numizmatických mincí, kde je rozhodujúcou zložkou ceny vzácnosť mince a jej povrchová úprava. V celej Európskej únii je zlato kúpené na účely investovania vyňaté z platby DPH. Striebro sa až do konca 19. storočia používalo ako základ národnej meny vo väčšine štátov. Obľuba strieborných mincí prežila vlády i štáty. Známy toliar Márie Terézie sa razil od roku 1741 až do roku 1996 a celkovo sa ho vyrazilo 370 miliónov kusov. V súčasnosti má striebornú menu už len Mexiko. V USA sa striebro predáva najmä v podobe prútov a pamätných mincí. Najznámejšie strieborné mince sveta sú: mexický Libertad (16 mil. kusov), americký Silver Eagle (76 miliónov kusov), kanadský Maple Leaf (9,8 milióna kusov) a austrálska Kookaburra (6 miliónov kusov).

Zlaté a strieborné účty. Pri alokovaných účtoch sa zlaté prúty a mince držia v trezoroch, kde sú očíslované spolu s údajmi o váhe, čistote a samozrejme, aj o ich majiteľovi. Investor môže navštíviť svojho depozitára a tešiť sa z pohľadu na poukladané a pekne označené zlaté tehličky, prípadne ich aj poťažkať. Čo môže byť príjemnejšie? Každý špás však niečo stojí a investor musí platiť depozitárovi za úschovu a poistenie. Veľa investorov preto dáva prednosť nealokovaným účtom, ktoré sa podobajú devízovým účtom. Investor v tomto prípade nevlastní konkrétnu tehličku (nemôže si ju teda pozrieť ani poťažkať), ale ani neplatí za jej úschovu a poistenie. V prípade potreby si však môže svoje zlato vyzdvihnúť spravidla do dvoch pracovných dní. Nevýhodou nealokovaných účtov je riziko normálneho krachu banky (depozitára) a následná strata prostriedkov. Banky obchodujúce so zlatom (Bullion banks) obyčajne nenarábajú s menšími množstvami, ako je 1000 uncí (asi 31 kg) zlata a vystupujú ako veľkoobchodníci so zlatom. Najväčšie banky tohto typu sú združené v London Bullion Market Association (LBMA). Členovia asociácie robia prevažnú väčšinu obchodov so zlatom na investičné účely. Ich zákazníkmi sú najmä centrálne banky a komerčné banky, ktoré nakupujú zlato pre svojich klientov. Kto má záujem, môže si na webovej stránke LBMA (www.lbma.cu.uk) nájsť zoznam jej členov a ich zastúpení v jednotlivých krajinách sveta. Kto však chce kúpiť menšie množstvá zlata, môže kupovať zlato v rámci austrálskeho programu Perth Mint Certificate. Minimálny objem investície do zlatého certifikátu je 10 000 USD, za čo investor dostane potvrdenie o kúpe približne 32 uncí zlata. Inou možnosťou je obrátiť sa na medzinárodnú spoločnosť KITCO a kúpiť si zlato v hodnote už od jednej unce. Investor sa v tomto prípade stáva podielnikom združeného zlatého účtu. Tie isté firmy sa podieľajú aj na obchode so striebrom.

Zlaté a strieborné akumulačné plány. Zaviedla ich v roku 1980 japonská spoločnosť Tanaka Kikinzoku Kogyo a postupne ich prevzali nielen banky obchodujúce so zlatom, ale aj banské firmy a obchodné spoločnosti. Akumulačné plány sa rozšírili najmä po tom, ako ich pre svojich klientov zaviedla Sanwa Bank (1988) a Fuji Bank (1990). Podstatou plánov je pravidelné mesačné investovanie malých súm do zlatých účtov. Výhodou týchto programov oproti normálnemu nákupu zlatých certifikátov je, že sa pri nich neplatí prémia, ktorá býva pri minciach a malých prútoch relatívne vysoká. Zvláštnosťou tohto programu je to, že hoci investor posiela peniaze raz za mesiac, kúpa zlata sa koná každý deň. Investor napríklad pošle 1000 dolárov. Tie sa rozdelia na nákupy v jednotnom objeme 50 dolárov počas 20 obchodovacích dní. Umožňuje to kúpiť viac zlata, keď je cena nízka a menej zlata, keď je vysoká. Investor tak dostáva fyzicky väčšie objemy zlata pri nízkych cenách. Akumulačný plán môže, samozrejme, kedykoľvek ukončiť a prevziať si svoje zlato v podobe mincí, prútov alebo dokonca šperkov.

Zlaté cenné papiere. Špecializované Bullion Banks a veľké komerčné banky emitujú dlhopisy naviazané na zlato. Spájajú výhody zlata a cenných papierov. Investor sa teší z úrokového výnosu a súčasne je chránený proti náhlemu pádu cien zlata. Takéto dlhopisy a pokladničné poukážky sú denominované vo všetkých hlavných svetových menách.

Finančné futurity a opcie na zlato a striebro. Ide o klasické komoditné deriváty. Investor kupujúci kontrakt si môže po jeho vypršaní zvoliť buď finančné vyrovnanie, alebo dodávku zlata v zodpovedajúcom objeme (čo sa však takmer nikdy nedeje). Najmä pri opciách môže investor využiť silu pákového efektu a s pomerne malými sumami robiť veľké obchody. Opcie a futurity na zlato a striebro sa obchodujú najmä na špecializovaných komoditných burzách, z ktorých najväčšie sú New York Mercantile Exchange Comex Division (www.nymex.com) a Tokyo Commodity Exchange (www.tocom.or.jp).

Fondy investujúce do zlatých a strieborných baní. Firiem ťažiacich zlato a striebro je veľa a existuje aj veľa fondov zameriavajúcich sa na tento segment trhu. Ceny akcií takýchto firiem sú určované predovšetkým ich ekonomickými výsledkami a cenou drahých kovov na svetových trhoch. Upozorňujeme, že ide o veľmi riskantné investície a ceny akcií sú tri až štyrikrát volatilnejšie ako ceny samotného zlata. Zlato sa ťaží najmä v politicky nestabilných a problémových krajinách (Južná Afrika, Rusko, Šalamúnove ostrovy) a investor nemá veľa možností skontrolovať hospodárenie firiem. Treba si dať pozor na podvody. Dva najväčšie krachy na komoditných burzách boli spojené s falošnými výsledkami geologických prieskumov v zlatých baniach. Investori šaleli za akciami firiem ťažiacich „v nevídane bohatých" baniach v Indonézii. Ako sa ukázalo neskôr, na mieste činu bola len prázdna jama a honosná budova banskej spoločnosti.

Malý slovník zlata a striebra

Bullion Zlato o rýdzosti 99,5 % a striebro o rýdzosti 99,9 %, obyčajne vo forme prútov (tehličiek) alebo ingotov.

Bullion coin Minca, ktorej hodnota závisí hlavne od obsahu kovu a nie od jej vzácnosti.

Numismatic Minca cenená pre jej vzácnosť, ktorej hodnota značne prevyšuje hodnotu zlata. Všetky zlaté a prakticky aj strieborné mince vydané kremnickou mincovňou patria do tejto kategórie.

London fix Cena kovu na aukcii v Londýne. Päť najväčších obchodníkov so zlatom a striebrom stanovuje túto cenu dvakrát denne.

Premium Rozdiel medzi trhovou hodnotou bežnej zlatej (striebornej) mince a cenou zlata (striebra) fixovanou v Londýne na LBMA. Prémia je zdrojom zisku obchodníka so zlatými mincami.

Troy ounce Troyjská unca, jednotka váhy drahých kovov. Má presne 31,1034768 gramu.