Podľa pôvodu a zloženia rozlišujeme rôzne druhy odpadov:
Domový odpad
Domový odpad sa skladá zväčša z novinového papiera, obalových
materiálov (papier, kartón), organických odpadov, umelých hmôt, skla,
keramiky, kovov, textilu, dreva a iných látok.
Jedy v domovom odpade
Domový odpad nie je len zmesou úplne rozdielnych látok, ale často
obsahuje už v malých množstvách veľmi nebezpečné jedy.
Nasledujúci zoznam je malým výberom látok, ktoré nepatria na normálnu skládku odpadu alebo sa nesmú vysypať do WC, ale musia zlikvidovať špeciálnou technológiou.
Sú to:
Poľnohospodárske odpady
Kedysi sa kompostovali a používali ako hnojivo.
Pri masovom chove je ale problém s veľkým množstvom odpadového blata. Pri
priemyselnom spôsobe poľnohospodárstva pripadajú k tomu okrem iného zbytky
postrekových látok a nepoužité hnojivá.
Sedimentačné bahno
Vzniká vo veľkých množstvách pri čistení vody v čističkách.
Obsahuje skoro všetky minerálne hnojivá, ponúka sa nám preto ako poľnohospodárske
hnojivo. Sedimentačný odpad obsahuje aj množstvo nežiadúcich látok ako
napr. ťažké kovy.
Rádioaktívne odpady
Tento druh odpadu je najnebezpečnejší. Odpadové produkty
jadrového priemyslu sú na jednej strane vysoko jedovaté, na strane druhej –
tisícročia rádioaktívne žiariace.
úloha
Triedime – aký odpad produkujeme
Podľa ročného obdobia sa môžu nasledujúce aktivity vykonávať vonku alebo v miestnosti (v škole alebo doma).
Zbierať – merať
Deti (mládež) prinesú zo sebou odpad, ktorý sa nahromadil za jeden deň. Najskôr sa množstvo odváži a zapíše, koľko ľudí žije v domácnosti, z ktorej pochádza odpad. Z toho sa dá vypočítať priemerný odpad na osobu.
Následne sa dá všetko na kopu (na zem je potrebné položiť plastovú fóliu), vypočíta sa objem a kopa sa odfotografuje.
Triedenie
Námetom pre praktickú činnosť môže byť i jednoduchý pokus, pri ktorom si žiaci overia, za aký čas sa niektoré odpady rozložia v zemi, prípadne či sa vôbec rozkladajú. Pokus je dlhodobejší, môže prebiehať i niekoľko mesiacov.
Na školskom pozemku vložíme do zeme niektoré druhy
odpadov – napr. kúsok plastu, polystyrén, papier, jablko, konárik… Odpad
označíme a zasypeme pôdou. Po určitom čase – časové intervaly si určíme
podľa toho, ako dlho chceme zmeny sledovať. Odpad vyhrabeme, už po mesiaci
pozorujeme zmeny na jabĺčku, papieri, konáriku – rozkladajú sa. Rýchlosť
rozkladu bude závisieť od množstva vlahy a tepla. Plast a polystyrén sú
nezmenené. Závery, vyvodené z pozorovaní, výchovne využijeme. Výsledky nám
jasne dokazujú, ktoré materiály sú pre našu prírodu neprijateľné. Pokusu
by mala predchádzať beseda na danú tému.