Prírodné odpady
Odpad existuje odkedy jestvuje život. V prírode sú odpady zvierat alebo
rastlín surovinami pre ďalšie organizmy.
Keď ešte neexistovala fotosyntéza, skladala sa naša atmosféra z oxidu uhličitého,
metánu a dusíka. Až v priebehu miliárd rokov, počas vývoja rias a vyšších
rastlín, sa atmosféra obohatila kyslíkom a súčasne sa prispôsobovali
vznikajúce druhy zvierat tomuto, spočiatku novému a nepriateľskému
prostrediu.
Skládky odpadu doby kamennej
Jedna z najstarších skládok odpadu sa našla v sídle človeka doby
kamennej v Nórsku. Obrovská hromada odpadu kostí, črepov a popola, približne
320 m dlhá, 65 m široká a 8,5 m vysoká. Archeologické výskumy ukázali, že
skládka bola príležitostne podpálená, pravdepodobne aby sa odstránili
najhoršie pachy.
Toalety a vodné splachovanie v antickom Ríme
V antickom Ríme existovala asi od roku 600 pred n. l. tzv. Cloaca Maxima,
kanál 4 m vysoký, ktorý umožňoval aj inšpekčné plavby po člne.
V tej dobe boli už aj verejné WC. Keď sa pri vykopávkach prvý raz narazilo
na takéto staromódne zariadenia, myslelo sa, že sú to chrámy, keďže tieto
miesta potreby boli veľmi prepychovo vybavené.
Smradľavý stredovek
V stredovekých hradoch sa zbytky jedál a odpadky jednoducho sypali z hradného
kopca. V mestách sa odpadky a nočníky vyprázdňovali jednoducho na ulicu. Nečudo,
že Európa bola pravidelne navštevovaná epidémiami ako mor a cholera.
V roku 1348 spozorovali v Paríži súvislosti medzi hygienickými podmienkami a
epidémiami.
Až v 19. storočí sa pristúpilo, pod dojmom cholery rozšírenej cez celú
Európu, na riešenie problému. Anglicko malo primát. Toalety s vodným
splachovaním a prípojom na kanalizačnú sieť boli (znovu) objavené a bol
zriadený aj mestský odvoz odpadkov.