Celina
- neskultivovaná, panenská pôda
Celková
sorpčná kapacita -
(T) celkový obsah výmenných katiónov
Cena
pôdy - finančné
vyjadrenie (ohodnotenie) bonity pôdy
Cicváry
- vápenaté pôdne konkrécie, tvrdé zhluky CaCO3, tvoria sa
zo spraše, ílu a hliny. Vyskytujú sa v hnedozemiach a černozemiach
degradovaných, na sprašových substrátoch, pôvodne bohatších na vápnik.
Väčšie cicváry bývajú duté
Častice
pôdy
- mechanické elementy pôdy. Podľa veľkosti povrchovej plochy a jej účinnosti
ich triedime (podľa Pullmanna) na hrubodispezné (väčšie ako
0,2mm), jemnodisperzné (0,2-0,002 mm), koloidnodisperzné
(0,002 mm – 0,001 μm) a molekulárnodisperzné častice (menšie
ako 0,001 μm)
Častice
pôdy ílovité - častice
pôdy menšie ako 0,01 mm. Majú aktívny povrch a vysokú sorpčnú
schopnosť. Obmedzujú prevzdušňovanie pôdy. Podľa ich zastúpenia sa
určuje pôdna textúra (zrnitosť pôdy)
Častice
pôdy prachové - častice
pôdy, ktoré majú nižšiu sorpčnú schopnosť a menší aktívny
povrch ako ílovité. Ich veľkosť sa pohybuje od 0,01 mm do 0,05 mm
Černozem
(ČM) - pôda zo
skupiny pôd molických. Pôda s molickým karbonátovým alebo silikátovým
A-horizontom z nespevnených hornín. Charakteristickým znakom je hrubý
tmavý humusový horizont s obsahom kvalitného humusu a vysokým potenciálom
úrodnosti. Pod humusovým horizontom je pôdotvorný substrát, najčastejšie
spraš a sprašová hlina. Černozeme vznikli pod stepnou vegetáciou v
nadmorskej výške do 250 m n.m. Majú neutrálnu pôdnu reakciu, nasýtený
sorpčný komplex. Černozem modálna, kultizemná, hnedozemná,
luvizemná, kambizemná, čiernicová, slanisková.
Čiernica
(ČA) - pôda zo
skupiny pôd molických. Pôda s molickým čiernicovým A-horizontom a
glejovým G-horizontom. Hydromorfná pôda, vznikla na aluviálnych
sedimentoch, má hrubší humusový horizont, nasýtený sorpčný
komplex, neutrálnu pôdnu reakciu. Čiernica modálna, kultizemná, černozemná,
glejová, organozemná, slancová, slanisková.
Číslo
hygroskopicity -
hydrolimit, rovnovážna vlhkosť pôdy, ktorú pôda udrží v prostredí
nasýtenom vodnými parami, t.j. v relatívnej vlhkosti 95 %. PF = 4,87.
Číslo
konzistencie - (index
plasticity) vyjadruje rozpätie vlhkosti, ktorá zodpovedá hranici súdržnosti
(zemina sa začína drobiť) a hornej hranice stekutenia (zemina sa začína
roztekať). Je dôležité na určenie obrábateľnosti pôd.
Číslo
parcelné - číselné
označenie pozemku v katastrálnom území, ako samostatnej parcely
Dealkalizácia
pôdy - postupná
neutralizácia pôd pod vplyvom klimatogénnych procesov (i s použitím
fyziologicky kyslých hnojív). Môže sa robiť aj umelá.
Deflácia
pôdy - odnos uvoľnených
častíc činnosťou vetra
Degradácia
pôdy - jav, keď zvýšená
humídnosť klímy podmieňuje vylúhovanie uhličitanov, spôsobuje
slabokyslú pôdnu reakciu a zaílenie profilu vnútropôdnym zvetrávaním
alebo slabšou translokáciou ílu v pôde. Najčastejšie sa vyskytuje v
černozemiach.
-
Tiež zhoršenie pôdnej úrodnosti (a vlastností pôd) prírodnými
alebo antropickými činiteľmi.
Dehumifikácia
- zníženie obsahu humusu v pôde mineralizáciou, deštrukciou a pod.
Dekalcifikácia
pôdy - odvápnenie pôdy,
spôsobené stratou vápnika, napr. vylúhovaním CaCO3 alebo
odberom Ca rastlinami
Dekarbonizácia
pôdy - strata, resp.
vyplavenie uhličitanov, vápnika a horčíka z pôdy
Delimitácia
pôdneho fondu -
vymedzenie a určenie štruktúry pôdneho fondu(poľnohospodárska pôda,
lesná pôdy, vodné plochy, ostatná plocha) z hľadiska terénnych, pôdnych
a klimatických podmienok so zreteľom na jeho najúčelnejšie využitie
pre poľnohospodársku a lesnícku výrobu
Delúvium
- svahový sediment vytvorený z drobných častíc hornín, svahovina,
pohybujúca sa gravitáciou – plošná erózia. Pôdy v delúviách sú
veľmi úrodné (naplaveniny) Majú dobrú štruktúru a zásobu živín,
dobrý vodný režim a veľ humusu.
Denitrifikácia
- biochemický proces, pri ktorom denitrifikačné mikroorganizmy využívajú
dusičnany ako zdroj kyslíka. Dusičnany prechádzajú na dusitany, ďalej
na amónne soli a molekulárny dusík. Rozkladajú sa pritom organické látky.
Redukciu dusičnanov vykonávajú fakultatívne anaeróbne baktérie. Nežiaduci
jav z hľadiska agronomického – straty dusíka znižujúce využiteľnosť
pôdneho a hnojivového dusíka.
Denudácia
pôdy - obnažovanie,
znižovanie a v konečnom dôsledku zarovnávanie zemského povrchu exogénnymi
geologickými procesmi, ako sú vodná a veterná erózia, svahové
pohybové procesy, korózia a ďalšie.
Depónia
- skládka, násyp umelo vytvorený uložením nepotrebného materiálu. V
pôdnom hospodárstve nahromadenie orničnej vrstvy pôdy, ktorá bola
odstránená skrývkou a je na depóniu pripravená na aplikáciu na inej
lokalite.
Depresia
- poklesnutá časť zemského povrchu (voči okolitému terénu). Podľa
pôvodu: deflačná, tektonická a pod.
Desalinácia
pôdy - odsoľovanie
pôdy. Odstraňovanie soli z pôdy prirodzeným alebo umelým výluhom
Desorpcia
- uvoľňovanie katiónov z koloidného podielu pôdy. Prebieha pri pôdotvornom
procese i vplyvom koreňov. Umelo je vyvolaná hnojením. Pri nedostatku vápnika
môže dôjsť k podzolizácii. Opak adsorpcie.
Deštrukcia
pôdy - dôsledok pôdotvorných
pochodov. Nastáva v odvápnených pôdach po úplnej desorpcii vápnika,
horčíka a draslíka z povrchu koloidov. Umelá deštrukcia vzniká zásahom
zvonku, napr. eróziou i zlou agrotechnikou.
Detoxikácia
pôdy - zbavovanie pôdy
škodlivých, jedovatých látok (väčšinou po ekologických haváriách)
Devastácia
pôdy - ťažké narušenie
úrodnosti pôdy prirodzeným alebo umelým deštrukčným zásahom. Vzniká
rozrušením pôdnej štruktúry, odstránením ornice alebo jej zmiešaním.
Konečný stav kontaminácie a degradácie.
Dezinfekcia
pôdy - zničenie
niektorých choroboplodných zárodkov v pôde. Fyzikálna dezinfekcia
– parou, teplom. Chemická dezinfekcia – špeciálnymi prípravkami.
Diagnostický
horizont - kvantitatívny
genetický pôdny horizont. Kvantifikácia je daná súborom vizuálnych a
analytických znakov s hraničnými merateľnými parametrami.
Diaľkový
prieskum zeme - používanie
leteckých a družicových snímkov na konfrontáciu s mapovými podkladmi
Diferenciácia
pôdneho profilu -
prejavuje sa rôznorodosťou pôdneho profilu (výskytom rôznych
horizontov)
Diferenciácia
textúry - rôznorodosť
zrnitostného zloženia pôdy
Difúzny
prechod horizontu -
charakter prechodu horizontu, keď ostrosť prechodu je väčšia ako 10
cm
Disperzný
pôdny systém -
vyjadruje heterogénnosť pôdnej sústavy. Pôda sa skladá z pevnej,
plynnej a kvapalnej fázy, ktoré sú nosičmi typických fyzikálnych
vlastností. V pôde je disperzným prostredím pôdny roztok a disperznou
fázou pevné častice koloidné mycely. V pôde sa nachádzajú gazoidy
(plyny rozptýlené v kvapaline) a suspenzoidy (pevné častice rozptýlené
v kvapaline). Roztoky môžu byť pravé alebo koloidné. Stupeň
disperzity sa vypočíta:
-
d = p/v, kde p – celkový povrch koloidov, v – ich objem
Dočasné
odňatie pôdy - z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu znamená odňať pôdu na dobu určitú, najviac však na
12 rokov. Ide o vyčlenenie pôdy na dočasné iné použitie (stavby, ťažba
a pod.). po uplynutí stanovenej doby je užívateľ povinný vrátiť pôdu
do pôvodného kvalitatívneho stavu.
Doplnkové
hnojenie - dotácia
mobilných prvkov pre rastliny v určitej vývojovej fáze. Robí sa na základe
rozboru pôdy a rastlín cielene na kvalitu a kvantitu požadovanej úrody.
Dopĺňa sa ním základné hnojenie.
Draslík
- K, biogénny prvok, zúčastňuje sa na metabolizme rastlín, má vplyv
na koloidy rastlín, je dobre sorbovaný ílovými minerálmi, nevyhnutný
pre fotosyntézu. V pôde sa nachádza v rôznych zlúčeninách.
Drenáž
- spôsob odvodnenia zamokrených pôd. Hĺbku a smerovanie drénov určuje
potreba. Tiež na zavlažovanie suchej pôdy alebo jej prevzdušnenie.
Melioračný zásah
Drobnohrudkovitá
štruktúra pôdy -
kategória hodnotenia štruktúrneho stavu pôdy. Optimálna štruktúra
Druh
pôdy - základná
klasifikačná jednotka pôdy. Vychádza zo zrnitosti pôdy (percentuálneho
zastúpenia mechanických elementov v pôde). Pri určovaní pôdneho
druhu sa vychádza z percentuálneho zastúpenia obsahu ílových častí
(častice menšie ako 0,01 mm).
Druhy
pôdnej úrodnosti -
úrodnosť triedime na potenciálnu (prirodzenú) – majú pôdy
nedotknuté činnosťou človeka a skutočnú (efektívnu) – na
obrábaných pôdach
Drvina
- synonymum pre skelet, najhrubšie kategórie zŕn s malým aktívnym
povrchom a slabou schopnosťou pútania vody a živín
- vrstva zvyškov organickej hmoty v lesnom prostredí, enzymaticky a
mechanicky pozmenených, ale ešte s rozoznateľnou pôvodnou štruktúrou
Duna
- pieskový presyp, naviata uloženina
Dusičnany
- nitráty, soli kyseliny dusičnej, v pôde vznikajú biochemickým účinkom
nitrifikačných baktérií. Sú dobre rozpustné vo vode, neviažu sa na
sorpčný komplex. Pri nadbytočnom obsahu, napr. vo vode a v rastlinnej
produkcii majú negatívny zdravotný účinok
Dusík
- N, biogénny prvok, súčasť organických látok. Pochádza z organických
zvyškov a z atmosféry (pomocou mikroorganizmov alebo zrážkami). V pôde
je mobilný s vodou. Tvorba amoniakálneho dusíka je amonifikácia.
Nitritový dusík vzniká oxidáciou amoniakálneho dusíka, ďalšou oxidáciou
prechádza na nitrátový dusík. Tento pochod sa nazýva nitrifikácia.
Nitrátový dusík je ďalej redukovaný v procese denitrifikácie a uniká
do ovzdušia.