Ľahká
pôda - pôdny druh, obsahuje 0-10 % ílových častíc menších ako
0,01 mm. Má málo pôdnych koloidov, slabú schopnosť pútať živiny,
nepriaznivý vodný a tepelný režim.
Land
evaluation - kategória na určenie potenciálu krajiny pri hodnotení
agro-ekologického potenciálu
Land
suitability - kategória na vyjadrenie vhodnosti krajiny pri hodnotení
agro-ekologického potenciálu a jeho využitie na programovanie úrod
Lepivosť
pôdy - veličina používaná pri hodnotení fyzikálnych vlastností
pôd. Vysoká priľnavosť pôdnych častíc na iné telesá. Závisí od
fyzikálnych vlastností pôdy, meria sa štyrmi stupňami: nelepivá,
slabo lepivá, lepivá, silne lepivá. Posudzuje sa hmatom medzi
prstami.
Lesná
pôda - časť pôdneho fondu, na ktorom sa uplatňuje lesné hospodárstvo
s trvalým lesným spoločenstvom. Má špecifické črty v podobe
originálneho látkového kolobehu a nadložného humusu.
Litosféra
- vonkajší horninový obal Zeme. Hĺbka asi 1200 km. Zloženie: O, Si,
Al, Fe, Ca, Na, Mg, H, Ti a iné. Delí sa na Sial – 30-120
km (hlavne žula) a Sima (bázické horniny).
Litozem
(LI) - pôda zo skupiny pôd iniciálnych. Pôda
s hĺbkou do 10 cm na alebo z pevných silikátových až
karbonátových hornín, bez ďalších diagnostických horizontov, s výnimkou
ochrického A-horizontu alebo organogénneho O-horizontu. Litozem modálna,
organogénna
Lúka
- vegetačná formácia bez stromov, s trávami, udržiavanými stálou
agrotechnikou, intenzívne i extenzívne. Formy: hole,
nivy, stepi, lúky. Trvalé lúky sú údolné, na nivách, s vysokou
hladinou podzemnej vody, sklon svahu 5-8°.
Luvizem
(LM) - pôda zo skupiny pôd ilimerických. Pôda s eluviálnym
luvickým E-horizontom a luvickým B-horizontom pod ochrickým
A-horizontom. Luvizem modálna, kultizemná, podzolová, pseudoglejová,
rubifikovaná
Lužný
proces - v hydromorfných pôdach
bioakumulácia, prípadne akumulácia – tvorba humusu priaznivých
vlastností pri nižšej intenzite oglejenia a glejového procesu
Mačinový
horizont (Om) - nadložný organogénny horizont polorozložených zvyškov
hlavne bylinnej rastlinnej hmoty
Makroedafón
- voľným okom viditeľná organická časť pôdy (korene, živočíchy
– makrofauna, makroflóra – makrozooedafón, makrofytoedafón)
Makroorganizmy
- v pôde: makrofytoedafón – rastliny, makrozooedafón – červy
(hlísty, máloštetinovce), stavovce, pavúkovce, mnohonôžky, stonôžky,
hmyz. Všetky sú významné pre úrodnosť pôdy (prevzdušnenie,
organická hmoty), pre hygienu pôdy nepriaznivé (prenos viróz, intoxikácia).
Väčšina v hĺbke 5-10 cm. Mechanické kyprenie pôdy, zanášanie
organických zvyškov do nižších horizontov.
Makroštruktúra
- pôdna štruktúra (agregovanosť) nad 0,2 mm. Najvhodnejšie sú agregáty
2-5 mm.
Mangán
- Mn, chemický prvok, ťažký kov. Dôležitý pre výživu rastlín
(funkcia v red-ox procesoch). Nedostatok spôsobuje chlorózu,
prebytok môže byť toxický. Celkový obsah závisí od obsahu humusu a pH
pôdy. Čím sú oba faktory vyššie, tým vyšší je obsah Mn. Je
nevyhnutný ako katalyzátor, podmieňuje tvorbu vitamínov a enzýmov.
Mapa
- zmenšený obsah zemského povrchu v dohodnutej mierke s dohodnutými
znakmi, príslušne generalizovaný. Druhy: geologická, hydrologická,
katastrálna, evidencie pôdy, klimatologická, lesnícka, pôdna, organizácie
pôdneho fondu, pozemková
Mapa
pôdna - základná pôdna mapa, mapa pôdotvorných
substrátov, mapa zrnitosti a zamokrenia – zmapované na základe
KPP
Mapovanie
pôd - grafický spôsob zaznamenania pôdnych vlastností, ako aj rôznych
detailných prognóz. Je podložené laboratórnymi rozbormi chemických a fyzikálnych
vlastností pôd.
Materská
hornina - pôdotvorný substrát, litologický faktor, ktorého
vlastnosti má aj pôda, ktorá sa na ňom vyvinula počas pôdotvorného
procesu. Predurčuje minerálnu pôdnu silu.
Maximálna
hygroskopickosť - hygroskopické číslo (Vh) je najväčšie množstvo
vody, ktoré môže pôda pútať v póroch z ovzdušia pri
relatívnej vlhkosti blízkej k 100 %. Vyjadruje sa v percentách voči
pôde vysušenej pri 105 °C.
Maximálna
kapilárna kapacita - veličina v pôdnej fyzike: najväčšie
množstvo vody, ktoré sú pôdne kapiláry schopné prijať a udržať
Maximálna
vodná kapacita - sa prakticky rovná
celkovej hodnote pórovitosti
Mazľavosť
zeminy - fyzikálna vlastnosť, stav zeminy pri zvýšenom obsahu
vody, maže sa
Meď
- Cu, stopový chemický prvok, koncentruje sa v minerálnej frakcii
pôdy. Obsah v pôde je rôzny, bohatšie sú pôdy obsahujúce oxidy
mangánu alebo prímesi bohaté na organické látky. V rastlinách súčasťou
enzýmov. Prebytok toxický. Ťažký kov.
Melanický
horizont (Aa) - tmavosfarbený povrchový humusový horizont zo
zvetralín sopečných hornín s prevahou fulvokyselinových frakcií,
extrémne kyprý, s vysokým obsahom organických látok
Meliorácie
- opatrenia na zvýšenie úrodnosti pôdy s dlhodobým účinkom. Väčšina
meliorácií je orientovaná ne zlepšenie vodného režimu pôdy, ale tiež
protierózne a na vylepšenie fyzikálnych a chemických
vlastností pôd. Patria sem i pozemkové úpravy. Meliorácia
biologická: dreviny (lipa, osika, jelša, breza a iné), chemická
(minerálne látky prirodzené alebo umelé – melioračné vápnenie), fyzikálno-mechanická
(rigolovanie, terasovanie, navážanie a pod.)
Melioračné
hmoty - používajú sa na zlepšenie nepriaznivých fyzikálnych a chemických
vlastností pôd, aj na revitalizáciu antropogénne devastovaných pôd.
Materiály: bentonity, sliene, piesok, popolček, pálené vápno, mleté
vápence, minerálne hnojivá, rôzne odpadové anorganické i organické
hmoty.
Merná
hmotnosť pôdy - hmotnosť 1 cm3 pevnej pôdnej hmoty bez
obsahu vody, vzduchu a štruktúrneho usporiadania. Má hodnoty
2,0–2,8, nižšie hodnoty sú pri humóznejších pôdach. Hodnotí sa
ňou minerálna pôdna skladba. Používa sa pri výpočtoch pórovitosti.,
meria sa pyknometrom. Vyjadruje sa v g.cm-3, resp. t.m-3.
Merný
odpor pôdy - penetrometrický, jednotkový odpor, ktorý kladie pôda
náradiu. Závisí od súdržnosti, druhu a vlhkosti pôdy a obsahu
organickej hmoty.
Metamorfóza
pôdy - zmeny pôdy vplyvom pôdotvorných činiteľov alebo ich
zmeny. Prirodzené (trvalý pokles hladiny podzemnej vody), umelé
(meliorácie).
Migrácia
v pôde - pohyb všetkých zložiek v pôde (ílu, baktérií,
iónov, prvkov a pod.)
Mikroedafón
- voľným okom neviditeľná časť pôdy (baktérie a iné),
mikrozoedafón a mikrofytoedafón
Mikroelementy
pôdne - stopové prvky, biogénne prvky. Z materskej horniny,
priemyselných hnojív. Cu, NI, Zn, Cr, B, I, Mo, MN, Cu, Fe. Nevyhnutné
pre vývoj rastlín. Pre rastlinu prístupné vo forme rozpustných solí.
Mikroorganizmy
pôdne - mikrofytoedafón (baktérie, aktinomycéty, mikromycéty,
sinice, riasy), mikrozooedafón (prvoky a menší zástupcovia
hlíst, roztočov). Mikroorganizmy svojou činnosťou, hlavne rozkladom
organickej hmoty, produkciou CO2 a organických kyselín sú
rozhodujúcim faktorom vývoja pôdy a tvorby úrody.
Mikroreliéf
pôdy - vytvorený drobnými nerovnosťami na povrchu pôdy. Krtince,
oborávanie, erózia, mechanizácia – pri väčších nerovnostiach
treba pôdu urovnávať.
Mikroštruktúra
pôdna - tvoria ju mikroskopické agregáty, menšie ako 0,25 mm, ktoré
predstavujú najčastejšie primárne zhluky koloidov
Mineralizácia
- biologický proces, premena organických látok na jednoduché minerálne
zložky aktivitou mikroorganizmov v trvale aeróbnych podmienkach
Minerálna
pôdna sila - zásoba živín viazaná na horniny, z ktorých pôda
vznikla. Zisťuje sa mineralogickým rozborom prachovej a piesočnej
frakcie a chemickým rozborom. Potenciálna zásoba minerálnych živín
v pôdotvornom substráte, aj vo vlastnej pôde. Pomer medzi ľahko a ťažko
zvetrávajúcimi minerálmi.
Mineralogická
pedológia - vedný odbor zaoberajúci sa vplyvom pôdotvorných
procesov na premenu a vznik nových minerálov v pôde
Minerály
ílové - jemné disperzné častice v povrchovo aktívnej časti
pôdy s veľkým špecifickým povrchom (koloidy). Zúčastňujú sa
na procesoch výmennej sorpcie. Niekedy sa označujú ako sekundárne (v
materskej hornine neboli, na ich vznik majú vplyv pôdotvorné procesy)
Minerály
pôdne - minerály nachádzajúce sa v pôde
Minerály
prvotné - minerály, ktoré sa uvoľnili z materskej horniny
Moder
- terestrická forma humusu v lesných pôdach (aj „sladký
humus“)
Molický
horizont (Am) - povrchový diagnostický horizont, tmavosfarbený, štruktúrny,
sorpčne nasýtený, s prevahou humínových kyselín
Molybdén
- Mo, chemický prvok, mikroelement, v pôde malý obsah. V rastlinách
katalyzuje fixáciu dusíka, zúčastňuje sa redukcie nitrátov.
Nedostatok nepriaznivo ovplyvňuje syntézu bielkovín, vysoký obsah v krmivách
je pre dobytok toxický.
Momentálna
vlhkosť pôdy - obsah vody v pôde v určitom okamihu
Monitoring
pôd - sledovanie vývoja pôdnych vlastností (priestorovej a sezónnej
variability a parametrov ich vlastností)
Monokultúra
- nepretržité viacročné pestovanie jednej plodiny na rovnakom stanovišti
Monolit
pôdny - neporušený výrez pôdy prevzatý priamo z pôdneho
profilu. Väčšinou vertikálny
Montmorillonit
- ílový minerál, súčasť ílových usadených hornín. Má veľkú
sorpčnú schopnosť. U nás ako súčasť bentonitov.
Mor
- terestrická forma humusu – surový humus, v lesných pôdach (aj moor)
Morény
- substrát zo skupiny nevápenatých alebo slabovápenatých kvartérnych
pokryvov ľadovcového pôvodu
Morfogenetický
klasifikačný systém pôd - bazálna pôdna klasifikácia v súlade
so svetovými klasifikačnými systémami. Eviduje vlastnosti. Moduly možno
spojiť prostredníctvom symbolu s ktoroukoľvek jednotkou bazálnej
klasifikácie.
Morfogenéza
pôdy - vývojová história konkrétneho pôdneho stanovišťa
(lokality)
Morfológia
pôdneho profilu - súbor všetkých zložiek v pôdnom profile:
farba, humus, štruktúra, novotvary, uloženie horizontov, pôdna voda,
korene, zrnitosť, skeletovitosť, konzistencia, obsah uhličitanov a
rozpustných solí, pórovitosť, prekorenenie, charakter prechodu
horizontov
Mramorovanie
- oxidačno-redukčný proces pôdy. Vzniká striedavým vysúšaním a
dlhodobejším zamokrovaním pôdneho profilu – vznikajú vybielené
redukované miesta sivej farby obklopené hnedými škvrnami
Mramorovaný
horizont (Bg) - podpovrchový horizont, ktorý sa tvorí pri výraznom
periodickom nasýtení pôdnej hmoty povrchovou vodou vo vrstvách so zníženou,
resp. nízkou hydraulickou vodivosťou. Striedaním stagnácie a pohybu
vody, redukčných a oxidačných procesov vzniká farebne pestrý
horizont.
Mulčovanie
- nastieľanie organických materiálov (rašelina, hnoj, rastlinné zvyšky,
slama) na holý pôdny povrch. Bráni prehriatiu pôdneho povrchu, vysušeniu,
tiež zatepľuje (aj obohacuje pôdu o organickú hmotu a živiny).
Mull - terestrická forma humusu, „sladký humus“ v pôdach vytvorený koaguláciou koloidov, premiešaný s minerálnou hmotou pôdy. Skladá sa najmä z humátov s malým podielom fulvokyselín. Tvorí humusové horizonty kvalitných pôd.