Pahorkatina
- typ reliéfu s mierne zvlneným povrchom, s relatívnym prevýšením
100-200 m. Väčšinou orná pôda. Nachádza sa vo výške 200 až 500 m
n.m.
Paleopedológia
- náuka o pôdach, ktoré vznikali v starších geologických dobách pod
vplyvom inej klímy a vegetácie. Zachované vo fosílnych aj reliktných
pôdach, úplne alebo čiastočne porušené pôdne profily alebo ich časti.
U nás najlepšie zachované z pleistocénu, menej z treťohôr, druhohôr
a starších geologických útvarov.
Pararendzina
(PR) - pôda zo skupiny pôd rendzinových. Pôda s molickým, niekedy
až ochrickým A-horizontom zo zvetralín spevnených karbonátovo-silikátových
hornín, so skeletnatosťou obvykle pod 30 %. Pararendzina modálna,
kultizemná, kambizemná, pseudoglejová, rubifikovaná.
Parcela
- ucelená plošná jednotka zapísaná v pozemkovej knihe pod vlastným
číslom. Základný prvok evidencie nehnuteľností a informačného systému
o pôde.
Parenisková
zemina - vysokohumózna kompostovaná zemina s približne neutrálnou
pôdnou reakciou, ľahšia, bohatá na minerálne živiny. Často
priemyselne vyrábané komposty a substráty, zloženie účelové.
Pasienkové
hospodárstvo - poľnohospodársky podnik, kde značná časť pôdneho
fondu pozostáva z pasienkov. Prevažne v horských a podhorských
oblastiach.
Pasienok
- kategória kultúry pri hodnotení pôdneho fondu, zatrávnená, používaná
na pasenie. Väčšinou nevhodná ako orná pôda.
Pásmo
vegetačné - fytogeografická oblasť charakteristická vegetáciou
prispôsobenou polohe (klíme, nadmorskej výške a pod.)
Pásmovitosť
pôd - zonalita, vegetáciou a klímou podmienené striedanie pôdnych
typov
Pedobiológia
- náuka zaoberajúca sa biológiou pôdy, činnosťou živých organizmov
Pedofyzika
- veda o fyzikálnych procesoch v pôde a metódach ich stanovenia
Pedogenéza
- náuka o vzniku a vývoji konkrétnej pôdy z materskej horniny
Pedogeografia
- veda na hranici dvoch odvetví, popisuje priestorovú diferenciáciu pôd
a ich vzťahy z funkčného hľadiska, pôdotvorné procesy a zonálnosť
v priestore a bioklimatické faktory. Znázorňuje ich graficky na mapách.
Pedografia
- stručný popis pôdnych typov
Pedochémia
- veda o chemickom zložení pôdy, chemických procesoch v pôdnom
prostredí a metódach ich stanovenia. Informuje aj o stave živín v pôde.
Pedokartografia
- zakresľovanie pedologických údajov do máp. Výsledkom sú pôdne
(pedologické) mapy.
Pedológia
- pôdoznalectvo
Pedón
- jednotka pôdy s malou plochou (vertikálne do hĺbky pôdotvorných
procesov). Slúži na bodové hodnotenie pôdy bez vzťahu k okoliu.
Viaceré pedóny s rovnakými vlastnosťami tvoria polypedón. Samostatný
polypedón tvorí pedotop, ak je obklopený inými polypedónmi.
Pedosféra
- pôdny obal Zeme. Časť litosféry sa pretransformovala pôsobením
organizmov, vzduchu, vody, slnečnej radiácie. Má schopnosť autoregulácie
vnútorných procesov.
PEJ
- skratka pre pôdno-ekologické jednotky
Pelický
- ilovitý, pelická štruktúra – ílová štruktúra
Peptizácia
pôd - rozpadávanie pôdnej štruktúry vplyvom jednomocných katiónov
H+, Na+, K+, opak koagulácie
Perlit
- druh sopečného skla. Upravený sa používa na zľahčovanie pôd
pF
- logaritmus nasávacieho tlaku (pôdnej vody) – fyzikálna jednotka v
pedológii
pH
- záporný dekadický logaritmus koncentrácie vodíkových iónov v skúmanom
prostredí. Koncentráciou vodíkových iónov sa meria pôdna reakcia.
Pieskovce-
sedimentárna hornina, vznikla spevnením piesku. Má rovnaké zloženie
ako piesok a navyše obsahuje tmel. Môžu byť kremité, vápnité,
dolomitové.
-
pôdotvorné substráty, podľa chemického zloženia tvoria pôdy nasýtené
aj nenasýtené.
Piesky
- pôdotvorný substrát zo skupiny nespevnených sedimentov s prevládajúcimi
časticami väčšími ako 0,05 mm. Obsah ílových častíc je 0-10 %.
Plasticita
pôdy - kategória konzistencie zemín, schopnosť pôdy vrátiť sa
do pôvodného stavu po zmenách spôsobených tlakom na ňu. Plastická
deformácia. Hranica plasticity – obsah vody, kedy už zemina stráca
schopnosť vytvárať formy, začína sa rozpadávať. Jednotky: horná a
dolná hranica plasticity. Štyri kategórie. najnižšia hodnota – íl.
Podmáčanie
pôdy - prechodné zvýšenie hladiny podzemnej vody (škodlivé pre
rastliny), trvalé – v pôdotvornom procese vedie až ku glejovému
procesu.
Podornica
- vrstva pôdy situovaná bezprostredne pod ornicou. Hĺbka od povrchu pôdy
závisí od hĺbky ornice a je priamo závislá na humusovej vrstve, pretože
podľa nej sa riadi hĺbka orby (hlavne na plytších pôdach).
Podrývanie
pôdy - kyprenie podorničnej vrstvy bez prevracania pôdy, zväčša
do hĺbky 0,4-0,5 m. Agrotechnický zásah.
Podzemná
voda - všetka voda, ktorá sa dostala pod povrch zeme. Má hladinu.
Je stojatá alebo tečúca – závisí od priepustnosti prostredia. Tiež
voda v póroch a kapilárach. Môže byť príčinou zasolenia, glejového
procesu pôdy.
Podzol
(PZ) - pôda zo skupiny pôd podzolových. Pôda s eluviálnym
podzolovým E-horizontom a podzolovým seskvioxidovým B-horizontom, pod
ochrickým alebo umbrickým humusovo-eluviálnym horizontom. Podzol modálny,
kultizemný, kambizemný, glejový, organozemný, humusovo-železitý.
Podzolizácia
- pôdotvorný proces v prostredí ihličnatých lesov alebo trávnatých
porastov v humídnej oblasti. Proces rozkladu ílových častíc v pôde
pri veľmi kyslej pôdnej reakcii a pohyb voľných seskvioxidov do hlbších
častí profilu.
Poľná
vodná kapacita - podmienený hydrolimit charakterizujúci maximálne
množstvo vody v pôdnom profile, pri ktorom sa už pôdna vlhkosť
podstatne nemení.
Poľnohospodárska
pôda - produkčne potenciálna pôda. Limitovaná klímou, reliéfom,
lokalizáciou, svahovitosťou a expozíciou, pedologickou kvalitou.
Polypedón
- prirodzená jednotka pôdneho krytu, ktorá sa navonok prejavuje špecifickou
úrodnosťou a morfologickými vlastnosťami. Tieto sú predmetom klasifikácie
a mapovania pôd.
Pórovitosť
pôdy - kategória fyzikálnych vlastností. Je to celkové množstvo
pórov vyjadrené v percentách k určitému objemu pôdy v neporušenej
vzorke.
Potenciálna
kyslosť pôdy - zapríčinená sorpčnou schopnosťou pôdy (pasívna
a skrytá). Má dve formy – výmenná a hydrolitická
Povrchový
humus - pokryvný humus, najvrchnejšia časť
humusového horizontu v lesných pôdach.
Pozemok
- ucelená časť pôdy, prirodzene alebo umelo oddelená od okolia
Pôda
- najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vznikla na styku a za pôsobenia
biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry a s ktorými má sústavnú
látkovú a energetickú výmenu. Umožňuje rast rastlín a rozklad ich
produktov, má teda produkčnú funkciu a ďalšie funkcie. Skladá sa z
pevnej, kvapalnej a plynnej fázy. Vertikálne je usporiadaná do
horizontov. Horizontále rôzne členitá. Úrodnosť závisí od fyzikálnych,
chemických a biologických vlastností a vonkajších podmienok lokalizácie.
Pôda
fosílna - pochovaná pôda, historické pôdy alebo ich zachované
zvyšky. Zachovali sa prekryvmi. Na poľnohospodárskych pôdach – treťohorné
a zo starších štvrtohôr. Zmena aeróbnych podmienok na anaeróbne vo
fosilizovaných horizontoch. Biocenóza sa zničila, pôda sa prestala vyvíjať,
uchovala sa ako relikt. Hojne v komárňanskej panve.
Pôda
hlinitá - pôdny druh s obsahom ilových častíc (menších ako 0,01
mm) od 30 do 45 %
Pôda
hlinito-piesočnatá - pôdny druh s obsahom ilových častíc (menších
ako 0,01 mm) od 10 do 20 %
Pôda
ílovitá - pôdny druh s obsahom ilových častíc (menších ako
0,01 mm) od 60 do 75 %
Pôda
ílovito-hlinitá - pôdny druh s obsahom ilových častíc (menších
ako 0,01 mm) od 45 do 60 %
Pôda
kamenistá - pôda s obsahom skeletu nad 50 %
Pôda
kyslá - Kyslosť pôdy vzniká pôsobením prebytočného množstva
zrážok v oblastiach s humídnou klímou na vylúhovanie solí a
desorbovanie bázických a alkalických katiónov, ale aj antropickou činnosťou.
Kyslá reakcia obmedzuje rozvoj a činnosť pôdnych baktérií a umožňuje
uvoľnenie toxicky pôsobiaceho množstva hliníka, železa a mangánu. Extrémne
kyslá pôda – pH pod 4,5, silno kyslá pôda – pH 4,6-5,0, kyslá pôda
– pH 5,1-5,5, slabo kyslá pôda – pH 5,6-6,5.
Pôda
ľahká - rozpadavá, drobivá až sypká, značne priepustná, so
sklonom na vysychanie. Piesočnatá, hlinito-piesočnatá. piesočnato-hlinitá
Pôda
minútová - pôda s krátkym obdobím
technologickej zrelosti (ťažká pôda), veľmi závislá od momentálnej
vlhkosti pôdy. Prístup pre poľnohospodárov na jar a na jeseň len v krátkych
intervaloch.
Pôda
neplodná - pôda nevyužívaná na produkciu (cesty, intravilán a
pod.)
Pôda
neštruktúrna - pôda, v ktorej mechanické elementy netvoria zhluky
– agregáty alebo tieto sú nestabilné – majú nízku vodostálosť
Pôda
nevyvinutá - pôda s ešte nevyvinutými
horizontmi (pôdnym profilom), primitívny pôdny proces, väčšinou
kamenisté, skalnaté, najviac 10 cm štrkový humusový horizont. Len ako
nekvalitné pasienky.
Pôda
panenská - pôda nedotknutá činnosťou človeka, s prirodzenou úrodnosťou
Pôda
piesočnatá - pôdny druh s obsahom 0-10 % ílových častíc menších
ako 0,01 mm. Má nevyhovujúci vodno-vzdušný a tepelný režim a málo pôdnych
koloidov, a preto aj zlú zásobu živín. Vysoká prevzdušnenosť (nad
10 % objemu) a nízka vododržnosť je pre rastliny nepriaznivá.
Pôda
piesočnato-hlinitá - pôdny
druh s obsahom ilových častíc (menších ako 0,01 mm) od 20 do 30 %
Pôda
plytká - pôda s vrstvou zeminy do 30 cm, ornica plytšia ako 8 cm
Pôda
primitívna - kategória nevyvinutej pôdy, nad hranicou lesa a
kosodreviny, na produkciu nevyužiteľná
Pôda
štrkovitá - pôda s množstvom skeletu
nad 15 %
Pôda
štruktúrna - pôda, ktorej mechanické elementy tvoria (s pomocou rôznych
tmelov) zhluky – agregáty, má priaznivý vodný a vzdušný režim, veľkú
vodostálosť pôdnych agregátov. Kvalita závisí od pomeru jednotlivých
fáz pôd (tuhá, kvapalná, plynná).
Pôda
ťažká - za vlhka mazľavá, za sucha puká, rozpadáva sa na tvrdé
hrudy, nedostatočne prevzdušnená, uľahnutá. Ílovito-hlinitá, ílovitá,
íl.
Pôda
zásaditá - pôda s hodnotou pH viac ako 7,2. Zásaditá pôda –
pH 7,3-7,7, silno zásaditá pôda – pH nad 7,7.
Pôda
zasolená - vzniká, keď je pôdny profil ovplyvnený kapilárne
podopretou silne mineralizovanou podzemnou vodou. Vylúhovanie rozpustných
solí z pôdneho profilu do koloidného komplexu.
Pôda
zastavaná - patrí do kategórie poľnohospodárskych pôd, ale nevyužíva
sa na produkciu (cesty, maštale a pod.)
Pôda
zeleninárska - najkvalitnejšie pôdy využívané na intenzívnu výrobu
zeleniny, tiež špeciálne substráty v niektorých skleníkoch
Pôdna
mikrobiológia - veda skúmajúca život a činnosť pôdnych
mikroorganizmov
Pôdna
reakcia - reakciu určuje prítomnosť voľných kyselín alebo zásad
v pôdnom roztoku a katiónové zloženie pôdneho koloidného komplexu.
Jeden z ukazovateľov pôdnej úrodnosti. Agrotechnika ju môže čiastočne
korigovať.
Pôdna
štruktúra - usporiadanie pôdnych častíc a ich zoskupenie pomocou
tmelu. Zhluky týchto častíc vznikajú koaguláciou minerálnych a
organických koloidných myciel prostredníctvom elektrolytu, dehydratáciou
koloidov, pútaním humusových látok na povrchu ílových minerálov.
Podľa tvaru: drobnohrudkovitá, polyedrická, zliata, guľovitá.
Má vplyv na pórovitosť pôdy a tým aj na kvalitu vodného a vzdušného
režimu. Dôležitá je jej vodostálosť.
Pôdna
únava - jednostranné vyčerpanie pôdy nesprávnou exploatáciou
(napr. monokultúrou), tiež rozmnoženie škodcov alebo nerovnováha v
edafóne po použití nesprávnej agrotechniky. Patologický stav.
Nahromadenie fytotoxických látok v pôde.
Pôdna
vlhkosť - pedofyzikálna veličina, objemová (pomer objemu
vody k objemu vzorky pôdy), hmotnostná (pomer hmotnosti vody k
hmotnosti tuhej fázy pôdy)
Pôdna
voda - všetka voda, ktorá sa nachádza v pôde v akomkoľvek
skupenstve z akéhokoľvek zdroja. Podľa pohyblivosti a funkcie: chemicky
viazaná, kryštalizačná, hydratačná, obalová, hygroskopická, kapilárna,
gravitačná, vodné pary, ľad, podzemná voda.
Pôdna
vzorka - určené množstvo zeminy z rôznej hĺbky, zvyčajne účelovo
lokalizované, ktoré sa odoberá do vrecka alebo na to určeného náradia
a posiela sa na ďalšie spracovanie v laboratóriu, Spôsob odberu a analýzy
je daný metodikou.
Pôdna
zrelosť - optimálny stav pôdy. Priaznivý na obrábanie, vývoj
rastlín. Optimálna vlhkosť a fyzikálny stav. Fyzikálna a biologická.
Pôdne
kapiláry - jemné póry v pôde, v ktorých sa voda pohybuje vzlínaním,
t.j. kapilárnymi silami. Najmenej ich majú piesočnaté pôdy, najviac
ílové pôdy.
Pôdne
kategórie - zvolené skupiny na rôznej úrovni generalizácie pre
taxonómiu. Kategórie: skupiny, typ, subtyp, varieta, forma
Pôdne
koloidy - pôdne častice menšie ako 0,001 mm. Majú veľký povrch,
viažu ióny z pôdneho roztoku. Súbor pôdnych koloidov a výmenných
reakcií iónov je sorpčný komplex.
Pôdne
mapy - vzťahujú sa na pôdy a ich vlastnosti: pôdne druhy, typy,
skeletnatosť, znečistenie a pod. Rôzne mierky. Zostavené na základe
terénnych pozorovaní a laboratórnych analytických výsledkov.
Pôdne
organizmy - edafón, rastliny a živočíchy v pôde. Mikro i makro.
Obohacujú pôdu o organické zvyšky a zúčastňujú sa na kolobehu látok
a toku energie.
Pôdno-ekologické
jednotky - územné celky, ktoré majú špecificky definovaný
charakter ekologických vlastností vyjadrených určitou hodnotou.
(produkčného potenciálu pôd)
Pôdno-geografická
oblasť - geografický úsek obsahujúci ucelenú skupinu pôdnych
typov. Pôdno-geografická provincia – vzťah na genézu pôd. Pôdno-geografické
pásmo – bioklimatické pôdne pásmo.
Pôdny
druh - skupina pôd s príbuznou textúrou. Závisí od genézy a zloženia
hornín. Zisťuje sa frakcionovaním (frakcie: ílová – s veľkosťou
zŕn do 0,01 mm, prachová – 0,01-0,05, prachový piesok
– 0,05-0,1 mm, piesok – 0,1-2,0 mm). Rozdelenie podľa obsahu
ílových častíc: piesočnatá pôda – 0-10 %, hlinito-piesočnatá
– 10-20 %, piesočnato-hlinitá – 20-30 %, hlinitá –
30-45 %, ílovito-hlinitá – 45-60 %, ílovitá – 60-75
%, íl – nad 75 %).
Pôdny
fond - všetky pozemky a vodné plochy územnej jednotky. Poľnohospodársky
a lesný. Pôda potenciálne využívaná pre rastlinnú produkciu.
Pôdny
horizont - horizontálne homogénna časť pôdneho profilu s rovnakými
vlastnosťami a genézou. Každý má svoju hĺbku, farbu, zrnitosť,
fyzikálne a chemické vlastnosti a pod.
Pôdny
komplex - súbor pôd. Zákonité striedanie okrskov rozdielnych pôd,
ktoré sú úzko spojené so zmenami jednotlivých prvkov mikroreliéfu.
Pôdny
profil - vertikálny prierez pôdou od povrchu až po substrát. Každý
pôdny typ má určitý zákonitý sled horizontov.
Pôdny
režim - dynamické zmeny vlastností pôd za kratší časový úsek.
Delia sa na triedy (fyzikálne, biologické a chemické) a typy
(podľa intenzity teploty). Režim živinový (živiny, ich využitie
a prístupnosť pre rastliny), vodný (obsah vody, pohyb a prístupnosť
pre rastliny), vzdušný (zloženie, obsah a pohyb vzduchu), tepelný
(priebeh teploty počas sezóny alebo obdobia, výkyvy, straty), režim
solí (zmeny ich pohybu v pôde za určitý čas).
Pôdny
roztok - kvapalná fáza pôdy, v ktorej sú rozpustené soli,
organominerálne a organické zlúčeniny, plyny a dispergované jemné
koloidné látky.
Pôdny
skelet - častice v pôde väčšie ako 2 mm. Piesok až kamene.
Pôdny
typ - hlavná kategória klasifikácie pôd, zatriedená na základe
spoločných vlastností (genéza, profil, migrácia látok, potenciál úrodnosti
a pod.)
Pôdny
vzduch - plynná fáza pôdy. Dobre, ak je v kontakte s atmosférou.
inak sa zmenšuje obsah kyslíka a nastávajú anaeróbne, nežiaduce
procesy. Hraničný obsah vzduchu pre každú pôdu je 10 obj. %.
Pôdotvorné
činitele - pôdotvorné faktory + pôdotvorné podmienky – všetky
zložky, ktoré sa podieľali na vzniku pôdy a vývoji ich vlastností:
biologických, klimatických, petrografických, geomorfologických
Pôdotvorné
faktory - zložka geosféry vplývajúca na vznik a vlastnosti pedosféry
(hornina, vodný režim, rastlinstvo, klíma aj človek a pod.). Dodávajú
energiu.
Pôdotvorné
horniny - horniny, z ktorých sa počas historického vývoja tvorili
pôdy
Pôdotvorné
podmienky - podmienky vplývajúce na vznik pôdy – reliéf, vek
Pôdotvorný
proces - vznik a vývoj pôdy, resp. pôdneho typu a jeho vlastností.
Výsledok pôdotvorných činiteľov, t.j. klimatických, biologických,
petrografických a geomorfologických vplyvov, ale aj antropogénnych činiteľov.
Pôdotvorný
substrát - ucelený modul podľa genézy, minerálne zásoby a
charakteru zvetrávania, s indikáciou hĺbky pôdy, skeletnatosti a
zrnitosti
Pôdoznalectvo
- pedológia, veda o vzniku pôd, ich zložení, vlastnostiach, lokalizácii,
cene a hodnote, bonite. Náuka o podstate, vlastnostiach, vývoji a premenách
pôdy, klasifikácia, lokalizácia. Člení sa na odvetvia: lesnícke,
poľnohospodárske, hydrologické, aplikované pôdoznalectvo a pod.
Prach
- súčasť spraše, nespevnená hornina, veľkosť zŕn 0,01-0,01 mm
Prehlbovanie
ornice - zväčšovanie hĺbky ornice s cieľom vytvorenia lepších
podmienok pre koreňový systém.
Prekorenenie
a biologické oživenie - morfologický znak pri popise profilu
Prevzdušňovanie
pôdy - aerácia, napomáhanie výmeny pôdneho vzduchu za atmosferický
orbou a kyprením, zvyšovaním organickej zložky, správnou
agrotechnikou. Prevzdušnenosť – rozdiel medzi pórovitosťou a momentálnou
vlhkosťou. Hodnotiace kritérium: minimálna prevzdušnenosť, t.j.
rozdiel medzi pórovitosťou a maximálnou kapilárnou kapacitou. v %
objemu.
Priepustnosť
pôd - schopnosť pôd prepúšťať vodu. Závisí od štruktúry,
zrnitosti, kvality i kvantity pórov, obsahu humusu.
Prísušok
pôdny - nežiaduci jav na ťažších pôdach (škrupina na povrchu).
Vytvára sa po rýchlom vysušení neštruktúrnej pôdy (prípadne pri
zasolení, aj horečnatými imisiami).
Produkcia
biomasy - transformácia energie slnečného žiarenia na organickú
hmotu. Tvorba potenciálnej energie v organickej hmote a uvoľňovanie
kyslíka do atmosféry.
Produkcia
v poľnohospodárstve - výsledok výrobnej činnosti v poľnohospodárstve
Produkčná
oblasť - územie vhodné na pestovanie určitej plodiny. Dané prírodnými
podmienkami.
Produkčné
ocenenie pôdy - na základe produkčného potenciálu pôd, podľa
neho zaradené podniky do výrobných oblastí
Produkčný
potenciál pôd - maximálna výrobná
schopnosť pôdy. Vychádza z vlastností konkrétnej pôdy, podmienok jej
stanovíšť, klimatických faktorov, reliéfu a ďalších vlastností pôdy
v detailnom poňatí.
Protierózna
ochrana pôdy - súhrn rôznych opatrení, zabraňujúcich všetkým
druhom erózie pôdy
Prsť
- organické látky v povrchovom humuse zmiešané s minerálnym podielom
(na lesných pôdach)
Prvky
stopové - prvky s nízkym koncentračným zastúpením, v množstvách,
ktoré je možné zistiť len najcitlivejšími analytickými metódami. Dôležitý
faktor životného prostredia. Sú esenciálne, neesenciálne, toxické
(As, Hg, Pb, Cd a iné).
Pseudoglej
(PG) - pôda zo skupiny pôd hydromorfných. Pôda s mramorovaným
B-horizontom, bez vyvinutého luvického B-horizontu, pod ochrickým
A-horizontom bez/alebo s eluviálnym hydromorfným E-horizontom. Pseudoglej
modálny, kultizemný, luvizemný, stagnoglejový, glejový, organozemný,
rubifikovaný.
Pufrovitosť
pôd - schopnosť pôdy odolávať zmenám pôdnej reakcie. Súvisí
so sorpciou a vytesnením iónov, s uvoľňovaním iónov a ich pútaním
vo forme molekúl s neutralizáciou a vyzrážaním zlúčenín. Závisí
od pôdneho povrchu. Pufrovitosť sa zvyšuje vápnením, slieňovaním,
zvyšovaním organického podielu.
Rádioaktivita
pôdy - žiarenie rádioaktívnych prvkov nachádzajúcich sa v pôde.
Dostali so do nej z ovzdušia, hnojivami alebo inými zdrojmi alebo sú
prirodzenou súčasťou pôdy z hornín. Súvisí s výskytom veľkého počtu
rádioaktívnych izotopov z prirodzených zdrojov (izotopy draslíka, uránu,
thória a rádia) a umelých zdrojov (umelé izotopy cézia, stroncia,
zirkónia, radónu a nióbu).
Ranker
(RN) - pôda zo skupiny pôd iniciálnych. Pôda s rôznym silikátovým
A-horizontom, zo skeletnatých zvetralín pevných a spevnených silikátových
hornín. Ranker modálny, kultizemný, organogénny, kambizemný,
andozemný, podzolový.
Rašelina
- usadenina organického pôvodu, utvorená z rastlinných zvyškov
procesom rašelinenia v anaeróbnom prostredí. Vrchoviskové (kyslé),
slatinné (neutrálne až zásadité). Používajú sa na
kompostovanie, výrobu antropogénnych zemín a vylepšovanie pôd.
Rašelinový
horizont (Ot) - nadložný hydromorfný organogénny horizont, vznikajúci
rašelinením organických zvyškov rastlín bez ich výrazného premiešania
s minerálnou časťou.
Reacidifikácia
- opätovné okysľovanie pôd po ich neutralizácii
Redox
potenciál pôdy - Eh, pomer oxidačných a redukčných procesov v pôde
Regozem
(RM) - pôda zo skupiny pôd iniciálnych. Pôda s ochrickým
A-horizontom, bez ďalších diagnostických horizontov z nespevnených
silikátových až karbonátových sedimentov, s výnimkou recentných alúvií.
Regozem modálna, kultizemná, podzolová, pseudoglejová, glejová.
Regulácia
- úprava vodných tokov ako ochranné opatrenie proti povodniam, abrázii
alebo pri úprave splavnosti
Regulácia
vody v pôde - usmernenie množstva vody a jej obsahu v pôde
agrotechnickými zásahmi – kyprenie, zlepšovanie štruktúry,
obohacovanie humusom a pod. Snaha zabezpečiť optimálny prístup vody
pre rastliny.
Regulácia
živín v pôde - úprava množstva živín vzhľadom na potreby kultúrnych
rastlín. Zlepšovanie chemických vlastností, zabraňovanie nadbytočnému
príjmu i stratám živín.
Rekognoskácia
- topografický prieskum terénu
Rekultivácia
krajiny - úprava a obnova všetkých prírodných prvkov krajiny
Rekultivácia
pôdy - návrat devastovanej pôdy do produkčného stavu. Technická
(navážka ornice, urovnanie terénu), biologická (obohatenie pôdy
mikroorganizmami, zelené hnojenie a pod.).
Reliéf
- súbor povrchových tvarov zeme, ale aj povrchová forma pôdy. Zaoberá
sa ním geomorfológia. Funkcie v pôde: ovplyvňuje prijímanie slnečnej
energie a zrážok, ovplyvňuje eróziu a denudáciu, vplýva na vývoj pôdneho
pokryvu.
Rendzina
(RA) - pôda zo skupiny pôd rendzinových. Pôda s molickým
A-horizontom zo zvetralín pevných karbonátových hornín, so
skeletnatosťou obvykle nad 30 %. Rendzina modálna, kultizemná,
organogénna, litozemná, kambizemná, sutinová, rubifikovaná.
Retenčná
vodná kapacita - kategória vo fyzike pôdy – hydrolimit. Najväčšie
množstvo zavesenej vody, ktoré môže pôda zadržať bez vplyvu
podzemnej vody. Jej veľkosť závisí predovšetkým od pôdneho druhu a
obsahu humusu v pôde. Najväčšiu RVK majú ťažké pôdy, najmenšiu málo
humózne piesky.
Režim
vlhkosti pôdy - cyklické zmeny obsahu vody v pôde za merané
obdobie: sezónu, vegetačné alebo ročné obdobie
Riečna
erózia - základný druh erózie. Vymieľanie a podmývanie brehov
rieky. Väčšina nív vznikla transportom riečneho materiálu a jeho
akumuláciou.
Riečne
sedimenty - fluviálne sedimenty, materiál usadený z riečnych nánosov,
rôznej hĺbky a zloženia závislého od prostredia
Rigolovaná
pôda - antropogénna pôda, vznikla hĺbkovou kultiváciou 50-120 cm,
s množstvom navezeného (organického) materiálu. Hlavne vinice a chmeľnice.
Prevrstvená pôda
Rizosféra
- vrstva pôdy prerastenej koreňmi rastlín, hlavne vlasových korienkov.
V tejto vrstve žije najviac mikroorganizmov priaznivých pre vývoj rastlín.
Rozbory
pôd - analýzy na zisťovanie vlastností pôd. Fyzikálne,
chemické, mikrobiologické, mineralogické.
Rozorávka
lúk a pasienkov - sporadické agrotechnické opatrenie na zlepšenie
vlastností pôdy. Využíva organickú hmotu zo zaoraných mačín. Vhodné
je súbežné intenzívne hnojenie, na kyslých pôdach aj vápnenie.
Rubifikácia - pôdotvorný proces, vyzrážanie bezvodých zlúčenín železa Fe3+. V tropických pôdach. V miernom pásme reliktná.