S-T

Sadrovanie pôdy - chemická meliorácia zasolenej pôdy sadrou

Salinita pôdy - slanosť pôdy, obsah rozpustných solí v pôde. Malá až veľká. Väčšia salinita je toxická pre rastliny a zhoršuje štruktúru pôdy.

Sedimentácia - usadzovanie spôsobené činnosťou vody, vetra a organizmov. Vplyvom rozličných fyzikálnych, chemických, mechanických a biologických pochodov a tiež erózie vznikajú usadené horniny. Sú najrozšírenejšie na zemskom povrchu.

Sedimenty pôdne - prenesené alebo akumulované produkty zvetrávania hornín. Mechanické (vznikli činnosťou vody a vetra), organogénne (biologickou činnosťou), chemické (chemickou cestou). Sypké, stmelené a organogénne.

Selén - Se, chemický stopový prvok, dôležitý vo výžive rastlín. V prírode sa vyskytuje v stopách v sírnikoch, vytvára soli, ktorých rozpustnosť (a teda prijateľnosť pre rastliny) závisí od pôdnych vlastností (pH, redox potenciál, klimatické podmienky).

Seskvioxidy - oxidy železa, hliníka a titánu, vznikajú v pôde tvorbou ílových minerálov, zvetrávaním, podzolizáciou a lateritizáciou. Ich výskyt poukazuje na stupeň zvetrávania. Zlepšujú pôdnu štruktúru.

Sial - vonkajšia časť zemskej kôry, asi 30-120 km, skladá sa hlavne z hornín obsahujúcich kremík (Si) a hliník (Al)

Silne vápenaté horniny - vápence, dolomitické vápence a dolomity, kategória pôdotvorných substrátov

Silne vápenaté pieskovce karpatského flyšu - kategória pôdotvorných substrátov

Sima - vrstva zemského obalu pod sialickou kôrou asi do hĺbky 1200 km, v ktorej prevláda kremík (Si) a horčík – magnézium (Mg)

Síra - S, chemický prvok, v pôde sa nachádza vo forme síranov, sírnikov a organických zlúčenín. Je súčasťou životne dôležitých metabolických zlúčenín. Akumuluje sa predovšetkým v bielkovinách. Nedostatok vo výžive rastlín sa prejavuje chlorózou listou a znížením úrody.

Sírany - sulfáty, soli kyseliny sírovej

Skelet - kamenisté súčasti pôdy, väčšie ako 2 mm (2-4 mm hrubý piesok, 4-30 mm štrk, nad 30 mm kamene). Pri popise pôdy sa hodnotí aj tvar, tvrdosť, stupeň zvetrania, uloženie v profile a petrografické zloženie pôdneho skeletu.

Skeletnatá pôda - pôda s prevahou štrku a kamenia. V horských a podhorských oblastiach, v nižších polohách na ťažko zvetrávajúcich horninách. Slabo skeletnaté – do hĺbky 60 cm 10-25 % skeletu, stredne skeletnaté – 10-50 % skeletu v ornici a 25-50 % v podorničí, silno skeletnaté – 25 % skeletu v ornici a nad 50 % v podorničí.

Skeletovistosť - kategória pôdno-ekologických faktorov podľa BPEJ. vyjadruje obsah štrku a kameňov (skeletu) v ornicu a podornici. Zastúpenie: slabé, stredné, silné.

Sklon pôdy - inklinácia, svahovitosť pôdy, uhol, ktorý zviera spádnica svahu pôdy s rovinou. Pre vegetáciu je dôležitá expozícia, pre mechanizáciu sklon.

Skrývka pôdy - odstránenie povrchovej vrstvy pôdy (ornice) pri stavebných prácach alebo dočasnom vyňatí pôdy z pôdneho fondu. Pôda sa sústreďuje do depónia.

Skupina pôd - najvyššia jednotka klasifikácie pôd. Kategorizácia podľa typu hlavného pôdotvorného procesu, identifikácia podľa dominantného diagnostického horizontu. Skupiny pôd: iniciálnych, rendzinových, molických, ilimerických, hnedých, andozemných, podzolových, hydromorfných, salinických, antropických.

Sladkovodné vápence - travertíny, penovce, pôdotvorné substráty

Slancovanie - pôdotvorný proces, pri ktorom dochádza k posunu ílu v dôsledku jeho peptizácie po vylúhovaní vodorozpustných solí

Slancový horizont (Bn) - alkalický podpovrchový horizont, charakteristický pre salsodické pôdy, ktorý je typický za mokra zliatou, za sucha stĺpcovitou alebo prizmatickou štruktúrou. Štruktúra má tendenciu za sucha sa rozpadávať na angulárne polyedrickú. Horizont je za sucha extrémne tvrdej konzistencie.

Slanec (SC) - pôda zo skupiny pôd salinických. Pôda so slancovým B-horizontom pod humusovo-eluviálnym horizontom. Slanec modálny, kultizemný, soloďový, fluvizemný, čiernicový.

Slanisko (SK) - pôda zo skupiny pôd salinických. Pôda so slaniskovým S-horizontom. Slanisko modálne, kultizemné, slancové, glejové, čiernicové.

Slaniskový horizont (S) - horizont soľných pôd bohatých na chloridy a sulfáty Na, Ca a Mg. Je prevažne povrchovým horizontom s výkvetmi solí na suchých povrchových štruktúrnych elementoch, hoci sa môže vyskytnúť v rôznej hĺbke sola.

Sliene - - usadené horniny, silne vápenatý íl. Prírodné sorbenty – na zlepšovanie piesočnatých pôd.

 - - sliene a slienité vápence – kategória pôdotvorných substrátov

Slienité bridlice - kategória pôdotvorných substrátov

Slienité horniny karpatského flyšu - kategória pôdotvorných substrátov

Slienité ílovce - kategória pôdotvorných substrátov

Slienité íly - kategória pôdotvorných substrátov

Slieňovanie - spôsob meliorácie piesočnatých pôd – na zlepšenie fyzikálnych a chemických vlastností, hlavne schopnosť zadržiavať vodu a živiny v orničnej vrstve

Smonica (SA) - pôda zo skupiny pôd molických. Pôda s molickým smonicovým A-horizontom s textúrne ťažkých napučiavacích substrátov. Smonica modálna, kultizemná, pseudoglejová.

Sodík - Na, chemický prvok zo skupiny alkalických kovov, v prírode rozšírený vo forme chloridov a kremičitanov, Ovplyvňuje pôdny chemizmus a fyzikálna vlastnosti. Je to najpohyblivejší prvok v pôde, ľahko sa vylúhuje, nevyhnutný pre výživu rastlín. vytvára kôru na povrchu pôdy.

Sonda pôdna - odkryv pôdneho profilu alebo jeho prevŕtanie s cieľom jeho prieskumu (popisu, merania, odberu pôdnych vzoriek). Podľa KPP sonda špeciálna (na každých 2-6 tisíc ha s rozborom pôdy, kvalitou humusu, ílových minerálov), sonda základná (na každých 7-18 ha, kopaná do 100-150 cm, vzorky z ornice a podorničia, stanovenie zrnitosti a pôdnej reakcie), sonda výberová (na každých 70-180 ha, stanovuje sa celý súbor vlastností). Údaje sú spracované do pôdnych máp KPP.

Sondovacia tyč pôdna - tyč s rôznymi koncovkami, často so závitom. Jej zavŕtaním do pôdy sa odoberá vzorka pôdy pre analýzy alebo čiastkový popis.

Sorpcia pôdna - schopnosť pôdy (koloidov) zadržiavať pevné, kvapalné a plynné častice. Sorpcia mechanická, fyzikálna, chemická, fyzikálno-chemická a biologická.

Sorpčná kapacity pôdy - T, najväčšie množstvo iónov, ktoré môže pôda pútať. Najväčšia je v pôdach bohatých na koloidy (hlinité, ílovité pôdy),najmenšia v piesočnatých pôdach.

Sorpčný komplex pôd - komplex pôdnych častíc a prvkov zúčastňujúcich sa na sorpcii. Organominerálny (súbor organických a minerálnych koloidov s aktívnym povrchom), chemický (zeolitický pôdny podiel a vo vode rozpustné chemické zlúčeniny), biologický (organická pôdna hmota). Jedna z kvalitatívne dominantných vlastností pôd aj z hľadiska exploatácie.

Spraš - - nespevnený sediment naviaty vetrom. Má prebytok CaO, preto má často vápenaté konkrécie – cicváry, fosílne vrstvy. Rozsiahle územia na všetkých kontinentoch.

 - - spraše a soliflukčné sedimenty – dve kategórie pôdotvorných substrátov

Sprašová hlina - pôdotvorný substrát, nespevnená sedimentárna hornina, od spraše sa líši odvápnením. Vzniká vylúhovaním CaCO₃ zo spraše (spravidla zrnitostne ťažšia). Hnedé sfarbenie, niekedy výskyt bročkov. Nemá vertikálnu odlučnosť.

Stekutenie pôdy - fyzikálna kategória, stupeň vlhkosti, pri ktorom zemina začína kašovatieť, až sa roztekať

Sterilizácia pôdy - totálne zničenie pôdneho edafónu

Stratigrafia - sled geologických vrstiev, ich vzájomné vzťahy a vek

Studené pôdy - pôdy s veľkou vodnou kapacitou (okrem pieskov), vysokou hladinou podzemnej vody, na jar sa ťažko prehrievajú

Substrát - - materská hornina tvoriaca podstatnú zložku pôdnej hmoty. Kvalitu pôdy ovplyvňuje mineralogickým zložením. Chemické zloženie udáva minerálnu silu pôdy.

 - - substráty záhradnícke (kvetinárske) – pripravené podľa presnej receptúry pre jednotlivé druhy rastlín

Subtyp pôdy - spresnenie genetického pôdneho typu, určuje jeho kvalitatívnu modifikáciu. Uvádza sa prídavným menom. Kategorizácia a identifikácia podľa náznakov diagnostických horizontov.

Súdržnosť pôdy - kohézia, schopnosť pôdy odolávať vonkajšiemu tlaku a schopnosť klásť odpor pri vnikaní cudzích telies do pôdy. Podmieňuje ju vzájomná príťažlivosť mechanických elementov. Závisí od obsahu vody a od pôdneho druhu. Ťažké pôdy majú za sucha veľkú súdržnosť.

Štrkovitá pôda - skeletovitá, pôda obsahujúca 25-50 % pevných častíc rozmerov 4-30 mm (obsah 10-25 % je slaboštrkovitá). Nachádza sa v nivách, riečnych terasách a pod.

Štrky a štrkopiesky - kategória pôdotvorných substrátov. Pôdy sú na nich nenasýtené s veľmi vysokou náchylnosťou na degradáciu.

Štrky karbonátové a nekarbonátové - kategória pôdotvorných substrátov

Štruktúra pôdy - priestorové usporiadanie elementárnych častíc pôdy – vznik agregátov. Je tvorená zhlukmi čiastočiek pôdy, ktoré sú stmelené z minerálnych alebo organominerálnych zŕn. Má rôznu stálosť, veľkosť a tvar. Podľa KPP: Štruktúra guľovitá, kubická, hranolovitá, prizmatická, doskovitá. Podľa veľkosti: megaštruktúra (10 mm elementy), makroštruktúra (0,25-10 mm – pre poľnohospodársku výrobu je najvhodnejšia 2-5 mm), mikroštruktúra (mikroskopické agregáty menšie ako 0,25 mm, najčastejšie primárne zhluky koloidov). Veľmi dôležitý faktor úrodnosti pôdy (vodný a vzdušný režim, dynamika živín). Rôzne tmely: železité, vápnité a iné. Tzv. agronomicky cenná štruktúra je charakteristická vodostálosťou a záleží od pôdneho druhu. Piesky sú neštruktúrne, ťažké pôdy sú náchylné na zhutnenie.

Taxonómia - klasifikácia, rozčleňovanie, napr. pôd podľa stanovených kritérií do taxonomických jednotiek

Ťažká pôda - ílovitá pôda, pôda, ktorá obsahuje viac ako 45 % frakcie minerálnych častíc menších ako 0,01 mm. Pri vyššej vlhkosti sa zhutňuje, pri menšej je prašná. Ílovito-hlinitá, ílovitá, íl.

Ťažké kovy - prvky so sklonom k tvorbe chelátových komplexov. Prvky ťažkých kovov sa na organické látky pevne viažu. V pôde pri vyššom obsahu toxické. Majú mernú hmotnosť vyššiu ako 5 g.cm^-3. Ortuť (Hg), kadmium (Cd), chróm (Cr), olovo (Pb), zinok (Zn), meď (Cu), arzén (As), mangán (Mn), nikel (Ni), kobalt (Co), molybdén (Mo).

Technologické vlastnosti pôdy - vlastnosti pôdy z hľadiska jej obrábateľnosti: genéza, fyzikálne vlastnosti, vodný režim, vplyv prostredia. Určuje spôsob obrábania a použitia strojov.

Tepelná kapacita pôdy - vyjadruje schopnosť pôdy prijímať, viesť a zadržiavať teplo. Závisí od pomeru pevného, kvapalného a plynného podielu pôdy, ako aj od pôdneho druhu.

Tepelná vodivosť pôdy - schopnosť pôdnych častíc viesť teplo z povrchu do hlbších vrstiev

Teplota pôdy - momentálny teplotný stav v pôde. Zdrojom je slnečné žiarenie, chemické a biologické procesy. Časový a priestorový priebeh závisí od lokalizácie a polohy pôdy, jej kvality, ročného obdobia, momentu merania. Najväčšie výkyvy na piesočnatej pôde, bez vegetačného pokryvu a pod. Je dôležitá pre život pôdnych organizmov, rastlín a živočíchov. Meria sa v hĺbkach 5, 15, 60 a 100 cm pôdnymi teplomermi.

Terasovanie pôd - veľmi starý spôsob zúrodňovania pôd na prudších svahoch, u nás terasovanie vo vinohradoch a ovocných sadoch. Protierózne opatrenie.

Terasové štrkopiesky - kategória pôdotvorných substrátov

Terénny prieskum - sondáž a odber vzoriek pôd, vody a rastlín pre následné spracovanie v laboratóriu. Výsledkom sú správy s číselným, grafickým a mapovým spracovaním.

Terestrické pôdy - pôdy, ktoré sa vyvíjajú bez väčšieho vplyvu vody, suchozemské, majú vertikálny pohyb pôdneho roztoku. Sú bioklimatické (vplyv podnebia). Tiež sa označujú ako automorfné. Černozeme, hnedozeme, luvizeme, rendziny, podzoly a pod.

Terra fusca - ílovitá, málo humózna pôda subtropického podnebia. U nás reliktná.

Terra rosa - ílovitá, červená zemina. Pôvod nieje vysvetlený. Tvorí nerozpustný zvyšok podložných vápencov, farba vznikla rubifikáciou. Hlavne v Stredomorí. U nás reliktná.

Textúra pôd - mechanické zloženie pôd (zrnitosť). Závisí od minerálneho zloženia hornín a pôdotvorných procesov. Horizonty môžu mať rôznu zrnitosť. Klasifikácia podľa veľkosti zŕn a ich percentuálneho zastúpenia. Aj podľa tzv. trojuholníkového diagramu (porovnanie troch frakcií – pieskových, prachových a ílových).

Tlenie v pôde - aeróbny mikrobiologický proces, veľmi častý – rozklad bielkovín (na rozdiel od hnitia – v anaeróbnych podmienkach)

Tmel pôdny - koloidný komplex spájajúci pôdne častice. Závisí od chemického zloženia pôdy. Vzniká aj v dôsledku fyziologickej činnosti rastlín.

Toxikovaná pôda - pôda so zníženou úrodnosťou alebo hygienicky nevhodná na produkciu, nadbytočne chemizovaná. Príčinou môže byť zlá agrotechnika, nadbytočné hnojenie, kyslé dažde, imisie a pod.

Trojuholníkový diagram - spôsob klasifikácie textúry pôdy. Je založená na porovnaní troch frakcií: pieskové zrná (väčšie ako 0,063 mm), prachové častice (0,005-0,063 mm) a ílové častice (menšie ako 0,005 mm).

Tropické pôdy - pôdy na území saván, v subtrópoch a monzúnových oblastiach. Intenzívne zvetrávanie, humifikácia, vysoké teploty a zrážky, hrubý humusový horizont.

TTP - skratka pre trvalé trávne porasty

Tufy a tufity - kategória pôdotvorných substrátov

Tundrová pôda - pôda v pásme tundry so slabo diferencovaným profilom, trvalo zamrznutým podložím (permafrosd). Nachádza sa v nej surový humus a prebieha tu podzolový, mačinový a glejový proces, čo je nepriaznivé pre humifikáciu. V poľnohospodárskej výrobe využívaná len málo. Hlavne ako extenzívne pasienky.

Tvárnosť pôdy - plastickosť, schopnosť zeminy formovať sa do určitého tvaru pôsobením vonkajších síl (napr. stroje). Závisí od obsahu koloidného ílu a jeho hydrofilnosti a momentálneho obsahu vody. Fyzikálna vlastnosť pôd. Reverzibilná vlastnosť (opak je deformácia).

Tvorba pôdy - proces vzniku pôdy, genéza

Tvrdosť pôdy - pevnosť. Prejavuje sa maximálnou súdržnosťou a minimálnou lipnavosťou úplne suchej pôdy. Fyzikálna vlastnosť pôdy. Závisí od pôdneho druhu.

Typ pôdny - - pôdna kategória systému, kategorizácia a identifikácia podľa diagnostických horizontov (dominantné sú viditeľné morfologické znaky)

 - - skupiny pôd charakterizovaná kvalitatívne podobným súborom pôdotvorných procesov (prejavujú sa stratigrafioiu pôdneho profilu a následne na úrodnosti)