U-Ž

Uhličitany - soli kyseliny uhličitej. Dôležitá zložka minerálneho podielu pôdy. Ich prítomnosť ovplyvňuje všetky pôdne vlastnosti, majú výraznú pufrovaciu schopnosť, vplyv na pôdne koloidy a na tvorbu kvalitného humusu. V pôde prevažne vo forme CaCO₃, menej MgCO₃ (v celom pôdnom profile).

Uhlík - C, chemický biogénny prvok. jeho zrdojom je CO₂ pôdy i troposféry, je konečným produktom dýchania a spaľovania. Indikuje intenzitu životných prejavov, dýchanie je ukazovateľom úrodnosti pôdy a životnosti rastlín.

Úhor - pôda neobrobená časť roka, celý rok alebo dlhšie obdobie. Čierny úhor – neosiate, ale obrábané pole, zelený úhor – zatrávnené pole alebo zasiate rýchlorastúcimi krmovinami.

Umbrický horizont (Au) - tmavosfarbený povrchový humusový, sorpčne nenasýtený horizont

Úrodnosť pôdy - schopnosť pôdy dávať úrodu, kvalitatívny znak, ktorým sa pôda odlišuje od hornín a zvetralín. Závisí od hĺbky profilu, jeho fyziologickej účinnosti, zásoby prístupných živín, dobrého vodného, vzdušného a tepelného režimu, mikrobiálnej aktivity a pod. Potenciálna, skutočná, ekonomická, prirodzená, umelá.

Usadeniny - sedimenty, horniny, ktoré vznikli nahromadením úlomkov hornín vplyvom ľadovcov, vôd, mora a vetra (mechanické) alebo zvyškov živočíchov (organogénne) a chemickým vylučovaním nerastných látok z minerálnych vôd (chemické).

Utláčanie pôdy - proces, pri ktorom nastáva utláčanie pôdy prírodnými alebo antropogénnymi vplymi.

Valček fyzikálny - zariadenie na odber neporušenej vzorky pôdy (v pôvodnom usporiadaní pôdnych agregátov) pre fyzikálne rozbory. Valček (prstenec) – u nás väčšinou objemu 100 cm³ (Kopeckého valček), po odobratí sa prikrýva viečkami. Vzorka sa spracúva v laboratóriu.

Vápenaté hnojivá - hlavná živina v nich je vápnik. Používajú sa na zlepšenie vlastností pôd, hlavne kyslých. Sú to vápenaté horniny, odpadové hmoty priemyslu, prirodzené vápenaté hnojivá (sliene, opuky = hnojivá nepriame).

Vápenaté konkrécie - pôdne novotvary bohaté na uhličitan vápenatý. Cicváry, výkvety, sádrovcové konkrécie.

Vápenaté nivné uloženiny - kategória pôdotvorných substrátov

Vápenaté pieskovce - kategória pôdotvorných substrátov

Vápenaté piesky - kategória pôdotvorných substrátov

Vápenec - - organogénna vápenatá hornina. Hlavnou zložkou je uhličitan vápenatý (kalcit). Najrozšírenejší sediment, väčšinou morského pôvodu.

- kategória pôdotvorných substrátov

Vápnenie pôd - agrotechnické opatrenie, ktorým sa upravuje pôdna reakcia. Riadi sa mierou kyslosti pôdy. Aplikuje sa na kyslé pôdy.

Vápnik - Ca, biogénny chemický prvok, neutralizuje kyseliny. Má dôležitú a mnohostrannú funkciu v procesoch látkového metabolizmu rastlín. Rastliny kalkofóbne a kalkofilné. Fluviálna erózia podporuje jeho silný únik z pôdy. Vápnik je aj živina, podporuje mikrobiálnu činnosť v pôde, zlepšuje štruktúru. Nedostatok sa na rastlinách prejavuje na zlom rozvoji koreňovej sústavy a deformáciou mladých listov.

Vápnomilné rastliny - kalkofilné, rastliny prispôsobené životu na vápencovej pôde (opak kalkofóbne)

Vek pôdy - časová dimenzia existencie konkrétnej pôdy (historicky mladá pôda – napr. luvizem, fluvizem, stará pôda = vyvinutá pôda)

Vertikálna zonálnosť pôd - usporiadanie pôd podmienené výškovou polohou, zmena pôdnych zón vo vertikálnom smere, závisí od teplôt, zrážok a pôdneho pokryvu

Veterná erózia - eolická činnosť, negatívna činnosť vetra, odnos sypkého materiálu a jeho ukladanie na iných miestach (deflácia) a obrusovanie skál (abrázia)

Viate piesky - vznikli pôsobením veternej erózie, premiestnením a navrstvením piesku. Nesúdržné, priepustné, vysýchavé pôdy (vytvárajú násypy, duny). Náročné na agrotechniku

- skupina pôdotvorných substrátov

Viazaná voda - voda v kryštálových mriežkach a veľmi malých kapilárach v pôde, neprístupná pre vegetáciu

Vinica - pozemok, na ktorom sa pestuje vinič. Kategória poľnohospodárskej pôdy.

Vitahum - priemyselný kompost vyrábaný z mestských odpadov a prírodných zdrojov (rašeliny, kôry stromov, maštaľného hnoja, zeminy a i.) Hlavne z organických látok.

Vlastnosti pôdy - fyzikálna, chemická a biologická charakteristika pôdy

Vlhkosť pôdy - množstvo vody v pôde, vyjadrené v percentách (hlavne hmotnostných) alebo voči objemu zeminy. Momentálny obsah vody v pôde. Určuje sa v zemine vysušenej pri 105 °C počas 8 hodín. Priaznivý obsah vody v pôde pre vegetáciu je cca 60-80 % maximálnej kapilárnej vodnej kapacity.

Voda pôdna - voda trvalo alebo dočasne sa vyskytujúca v pôdnom profile. Rozpúšťa živiny a iné látky a je ich nosičom, článkom kolobehu živín. Jej zdrojom sú zrážky, podzemná voda, kondenzácia pár. Obsah závisí od kvality pôdy, lokalizácia a vegetačného pokryvu. Fyziologicky prístupná a neprístupná. Pohyblivá (gravitačná a kapilárnymi silami) a nepohyblivá. Viazaná pôdna voda – so zníženou pohyblivosťou (kryštalická, konštitučná, hygroskopická). Vedný odbor, ktorý sa zaoberá pôdnou vodou je hydropedológia.

Voda pôdna retenčná - pedofyzikálna veličina, hydrolimit – retenčná vodná kapacita (RVK) – nepodlieha gravitačným silám, prístupná pre rastliny. Závisí od štruktúry pôdy.

Voda pôdna sorbovaná - na povrchu pôdnych častíc, hlavne koloidných mycel. Pevne viazaná, hydratačná a obalová.

Vodík - H, biogénny chemický prvok, súčasť väčšiny organických látok. V látkovom metabolizme je centrom premien.

Vodivosť pôdy - tepelná a elektrická. Závisí od vlhkosti a pôdneho druhu a obsahu iónov.

Vodná erózia - odnos pevných častíc zemského povrchu pôsobením tečúcej vody, splach, veľké škody v poľnohospodárstve

Vodný režim pôd - časová a priestorová dynamika pôdnej vody. Usmerňuje pôdotvorný proces. Pôda premyvného typu (príjem vody väčší ako výpar a odtok), periodicky premyvný (translokácia látok iba počas vlhšieho roka), nepremyvný typ (príjem voda rovná sa spotrebe), výparný typ (väčšia spotreba vody ako jej príjem), irigačný typ (umelé závlahy).

Vododržnosť pôdy - retenčná schopnosť, schopnosť pôdy zadržiavať vodu vo svojom profile. Najväčšia je maximálna kapilárna kapacita. Závisí od vlastnosti pôd. Nasávacia sila pôdy: dekadický logaritmus potrebnej sily F na odovzdanie vody pôdou pF. Závisí od kapilárnych a sorpčných síl. Obsah ílu a humusu zvyšuje vododržnosť.

Voľná voda - voda, ktorá sa v pôde pohybuje účinkom gravitačných alebo kapilárnych síl

Vrchovina - krajina s členitým reliéfom 180-310 m n.m. V nižších stredohoriach. Pôdy sú plytké, väčšinou lúky, pasienky a lesné pôdy.

Vrstevnica - čiara spájajúca na mape body s rovnakou nadmorskou výškou

Výberové sondy - podľa KPP kopané reprezentatívne sondy do hĺbky 2 m, vzorky z celého profilu podrobne analyzované, odobraté zo všetkých horizontov, frekvencia 70-180 ha. Zakreslené v mapách.

Vylúhovanie pôdy - súčasť pôdotvorného procesu, keď so spodnejších vrstiev sú vyplavované chemické zlúčeniny, ktoré sa hromadia v rôznych hĺbkach a vytvárajú typické genetické horizonty

Výmenné bázy v pôde - zastúpené katiónmi Ca, Mg, K, NH₄, Na a sú v úzkom vzťahu k vegetácii a úrodnosti pôd

Výmenná kapacita pôdy - množstvo katiónov, ktoré je pôda schopná zadržať. Charakterizuje ju maximálna sorpčná kapacita (T). Suma prvkov v pôdnom roztoku (S).

Vysočina - kopce nad 200 m n.m. Stredohory (do 1500 m), veľhory (nad 1500 m).

Výskum pôdy - zisťovanie základných pôdnych statických a dynamických vlastností, antropogénne kontakty a bonitačné hodnotenie a ich vyhodnocovanie pri stanovenom cieli

Využitie pôdy - človekom podmienený proces exploatácie pôdy

Vzduch pôdny - vypĺňa voľné priestory v pôdnom profile. Väčší obsah vodných pár, ako atmosferický, menej kyslíka, zmes plynov. Kvantitatívne závisí na fyzikálnych vlastnostiach, hlavne na vzdušnej kapacite pôdy.

Vzdušná kapacita - maximálne množstvo vzduchu nachádzajúceho sa v pôde pri maximálnom zaplnení kapilárnych pórov. Vyjadruje sa v objemových percentách. Vypočíta sa ako rozdiel medzi pórovitosťou (P) a maximálnou kapilárnou vodnou kapacitou (Vo) Limitná hodnota pre všetky pôdy je objemových 10 %. Pod touto hranicou sú pôdy málo prevzdušnené.

Vzdušný režim pôd - súbor činiteľov pôsobiacich na výmenu vzduchu medzi pôdou a atmosférou. Prívod vzduchu (hlavne kyslíka) do pôdy podporuje oxidáciu minerálnych zlúčenín, mineralizáciu organických látok, dýchanie mikroorganizmov a rastlín. Intenzívna výmena vzduchu zabraňuje tvorbe humusu.

Vzlínavosť pôdna - pohyb kapilárnej vody smerom k povrchu – z pórov z menším kapilárnym napätím k pórom s väčším napätím (aj za pomoci nasávacej sily koreňov). Proti smeru zemskej gravitácie.

Vznik a vývoj pôd - pôdotvorný proces: mechanické drobenie hornín, chemický rozklad hornín, tvorba ílovej časti, tvorba zlúčenín železa, stabilizácia ílových častíc, tvorba humusu, vylúhovanie, illimerizácia, podzolizácia, vybieľovanie zamokrených pôd, glejovatenie a oglejovanie, zasoľovanie a vonkajšie faktory (biologický, litologický, klimatický).

Zaílovanie pôdy - melioračný proces obohatenia piesočnatých pôd o ílové častice

Základné bonitované pôdno-ekologické jednotky - ZPEJ, vyčleňujú sa ako relatívne homogénne alebo špecificky heterogénne územia viacerých, ekologickými vlastnosťami príbuzných alebopodobných pôdno-elkologických foriem (mapovacie oceňovacie jednotky celej sústavy)

Základné sondy - podľa KPP kopané sondy do hĺbky asi 120 cm alebo po substrát. Podrobný popis. Frekvencia 7-18 ha. Na základe výsledkov boli na mapách vymedzené okrsky pôdnych predstaviteľov.

Zamokrenie - vyplnenie pôdnych pórov vodou. Pôdny vzduch je vytlačený. Nevhodné pre rastliny. Môže byť dočasné a trvalé (močiare, rašeliniská, mokrade). Negatívne javy: vylúhovanie živín, podzolizačné procesy, obmedzená biologická činnosť, vznik kyslého humusu, glejové procesy, rozpad pôdnej štruktúry, zhutnenie a pod.

Zásaditá pôda - pôda s reakciou pH vyššou ako 7,2

Zasolenie pôd - pedogenetický proces v oblastiach, kde je vysoký výpar alebo zlý odtok vody na mineralizovaných pôdach. Môže vzniknúť i pri nesprávnej agrotechnike (neúmerné závlahy i hnojenie). Zasoľovanie sa deje vzlínaním rozpustných solí (uhličitanov, síranov a chloridov sodných a horečnatých), ak voda obsahuje vyššie koncentrácie solí (mineralizovanie).

Záteky - miesta so zvýšenou koncentráciou prvkov na rozhraní genetických horizontov. Charakterizované aj ako pôdne novotvary.

Zatrávňovanie - zakladanie trávnatých plôch

Zavápnenie pôdy - kalcifikácia, tvorba karbonátových novotvarov v pôde

Závlaha - melioračné opatrenie, prívod vody k poľnohospodárskym kultúram, niekedy sa spája zavlažovanie s výživou (závlaha výživová). Veľa spôsobu závlahy – podľa intenzity a spôsobu aplikácie (kvapková, drenážna a pod.).

Zelené hnojenie - organické hnojenie. Do pôdy je zaorávaná biomasa rastlín, ktoré sú na tento účel vhodné a sú zaradené do osevného postupu, ako aj medziplodiny a podsevy. Môžu sa zaorávať v kombinácii s maštaľným hnojom alebo hnojovicou.

 - - melioračné – sústavné pestovanie plodín, ktoré zmenšujú únavu pôdy a vylepšujú stav organickej hmoty, resp. obohacujú pôdu o živiny (napr. vikovité o dusík). Nesmú konkurovať hlavnej plodine.

Zemina - zvetralá časť materskej horniny, z ktorej sa vytvorila alebo môže vytvoriť pôda. Skupiny: ílovité (ťažké), hlinité (stredne ťažké), piesočnaté (ľahké) –podľa obsahu častíc. V konzistencii pôdy: rôzny stupeň plasticity, rôzny stupeň lepivosti, podľa stupňa tvrdosti (súdržnosti): sypká, drobivá, súdržná, tvrdá.

Zeolit - nerast, vodnatý alumosilikát s vrstevnatou stavbou. Obsahuje hlavne Al, Ca, Na a K. Výskyt v dutinách hornín, používa sa ako sorbent. Príbuzný živcu. Vysoké sorpčné vlastnosti, čo určuje jeho využitie.

Zhutňovanie - proces utláčania pôdy. Nepriaznivý stav pôdy – vyššia objemová hmotnosť, nižšia pórovitosť, hlavne nekapilárna. Primárne zhutnenie – ťažké pôdy sú prirodzene zhutnené. Sekundárne zhutnenie – spôsobené nesprávnym obrábaním a využitím pôdy. Tesné usporiadanie alebo rozrušenie pôdnych agregátov. Zhutnená pôda má nepriaznivý vzdušný a vodný režim.

Zinok - Zn, chemický prvok, stopový, biogénny, ťažký kov, v prírode sa vyskytuje vo väčšine minerálov. Prístupnosť pre rastliny závisí od pôdnej reakcie. V kyslých pôdach je mobilný a vyplavovaný do hlbších horizontov. V neutrálnych pôdach pri vyššom obsahu organickej hmoty v pôde sa vytvárajú relatívne stabilné komplexy – prístupnosť pre rastliny sa znižuje. Je súčasťou enzýmov, vo vyšších koncentráciách toxický. Nedostatok v rastlinách sa prejavuje chlorózou.

Zlepence a brekcie  - kategória pôdotvorných substrátov

Zloženie pôdy - súbor fyzikálnych, chemických a biologických súčastí pôdy

Zmyv pôdy - zníženie hrúbky humusového horizontu v dôsledku erózie. Hodnotí sa na základe zmien v stratigrafii profilu – podľa hĺbky pôdy a jej skeletovitosti.

Znečisťovanie pôd - cudzorodými látkami (kontaminácia) – zhoršenie funkcie pôdy ako zložky životného prostredia v dôsledku ľudskej aktivity. Znečisťujúce látky: ťažké kovy, pesticídy, ostatné (odpady, skládky a pod.).

Zničenie pôdnej pokrývky - pri transporte pôdy – erózia, deštrukcie, zosuvy, skrývky

Zooedafón - súhrn živočíšnych organizmov trvalo žijúcich v pôde

Zóna - oblasť so spoločnými znakmi (z určitého aspeku)

- v biogeografii – klimaticky podmienené územie charakterizované typom vegetačných formácií a typom vývoja pôd

- zóna pôdna – skupinové rozvrstvenie pôd zodpovedajúce zemepisnej šírke

Zonálnosť pôd - rozdelenie pôd podľa klimatických oblastí, napr. výšková, šírková, príkrovová. Pásmovitosť. Priestorová zonálna diferenciácia.

Zosuv - rýchly, šikmý pohyb zemín alebo hornín (ich posun smerom dole po svahu). Pomalý pohyb – pôdotok, soliflukcia. Veľmi rýchly pohyb – lavína. Je udaný šmykovou plochou. Mení sa ním reliéf územia. Zosuvy sú súčasné, ukľudnené, fosílne a pochované.

Zrelosť pôdy - optimálny stav pôdy pre obrábanie  a priaznivý pre rast rastlín. Fyzická (vhodná štruktúra a vlhkosť) a biologická (pôdne mikroorganizmy, uvoľňovanie a sprístupňovanie živín). Závisí od hydrotermického režimu, kvality a kvantity organickej hmoty.

Zrnitosť pôdy - pôdna textúra, súbor mechanických elementov (zŕn) pôdy. Zrnitostné triedenie – podľa rôznych klasifikačných systémov rôzne. Základné triedenie: hrubodisperzné (pôdne častice väčšie ako 0,2 mm), jemnodisperzné (0,2-0,002 mm), koloidnodisperzné (0,002-0,001μm), molekulárnodisperzné (menšie ako 0,001μm). Ílové častice, prachové častice, prachový piesok, skelet. Má rozhodujúci vplyv na technologické vlastnosti pôdy. U nás sa používa Novákova klasifikačná stupnica –podľa obsahu ílových častíc (častice menšie ako 0,01 mm).

Zrnitostné kategórie - podľa KPP veľkostné kategórie skeletu – ak je skeletu viac ako 50 %: hrubo piesočnatá, silne štrkovitá, silne kamenitá. Ak je skeletu menej ako 50 %: piesočnatá, hlinito-piesočnatá, piesočnato-hlinitá, hlinitá, ílovito-hlinitá, ílovitá, íl.

Zúrodňovanie - súbor opatrení smerujúcich na zlepšenie pôdnych vlastností s cieľom dosiahnuť úrodnú pôdu alebo zlepšiť jej úrodnosť

Zvetrávanie - v pôdnom profile pôdotvorný proces. Zvetraliny sú umiestňované v pôdnom profile. Mechanické, chemické, biologické (podmienené činnosťou mikroorganizmov). Mení sa ním textúra, štruktúra i chemizmus hornín, zemín a pod. Závisia od klímy.

Železité pôdy - pôdy s vysokým obsahom železa (15-20 %)

Železo - Fe, chemický prvok, biogénny, nevyhnutný na tvorbu chlorofylu. V pôde (okrem kriedových pôd) dostatočne zastúpený. Je súčasťou enzýmov. Nedostatok spôsobuje narušenie metabolizmu bielkovín, nadbytok je toxický. Zvýšený obsah Ca znižuje toxicitu Fe.

Živec - veľmi rozšírený nerast rôznych farieb a variet. Vznikajú z nich ílové minerály, ovplyvňujú kvalitu pôdy. Patrí do skupiny kremičitanov, je zdrojom hliníka a draslíka v pôde. Základné delenie živcov: draselné živce (ortoklasy) a vodno-vápenaté živce (plagioklasy).

Živiny v pôde - chemické prvky a ich zlúčeniny, ktoré rastliny využívajú na svoju výživu. Zdrojom je pôdotvorná hornina, pri kultivácii pôdy hnojivá. Rozpustné v pôdnom roztoku, dobre prijateľné pre rastliny. Sú dobre pohyblivé (dusičnany, chloridy, sírany). Výmenné – katióny (Ca²⁺, Mg²⁺, K⁺, Na⁺, NH₄⁺) katióny viazané na koloidné častice. Chemicky viazané prvky a prvky viazané v organickej pôdnej hmoty.

Životné prostredie - životným prostredím je všetko, čo vytvára podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú ovzdušie (atmosféra), voda (hydrosféra), horniny (litosféra), pôda (pedosféra), organizmy, ekosystémy a energia.