TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ -

Zásady biologického záhradkárenia

V biologickom záhradkárení je dôležité rešpektovanie stanovištných podmienok (pôdnych pomerov, mikroklimatických faktorov, nadmorskej výšky, svahovitosti, expozície, atď.). Stanovištné podmienky sú určujúce pre výber rastlinných druhov, ktorými bude záhrada vysadená. Držíme sa zásady, že to majú byť druhy vhodné pre dané podmienky, pritom čo najpestrejšie. V biozáhrade by nemal chýbať živý plot, napr. z černíc, hlohu, trnky, ruží. Spolu so stromani, pergolami a remízami okrasných kríkov chráni živý plot rastliny pred vetrom, pred prehriatím Slnkom. Kvety kríkov lákajú motýle a včely, zeleň je domovom užitočného vtáctva. V biozáhrade majú významné postavenie aj trávnaté porasty, ktoré sú pestrejšieho vývoja a skladby.

Pri výseve a výsadbe biozáhrady pracujeme zásadne so zmiešanými kultúrami, t.j. nevytvárame veľké jednodruhové záhony, ale kombinujeme rôzne druhy vždy po jednom alebo po niekoľko málo riadkoch. Učíme sa od prírody, ktorá nepozná monokultúry, ale vždy len zmiešané rastlinné spoločenstvá. Jednotlivé druhy sa v spoločenstve vzájomne podporujú a zároveň chránia pred nadmerným napadnutím škodcov a chorôb. Zmiešané kultúry majú svoje zákonitosti. Musíme rešpektovať nároky rastlín na svetlo, ich reakciu na priame hnojenie maštaľným hnojom, vzájomnú znášanlivosť - alelopatiu (tabuľka 1),vzrast, dĺžku vegetačnej doby a pod. 
Osvedčili sa zmiešané kultúry:

• mrkva - cibuľa - červená repa šalátová, 
• mrkva - petržlen alebo paštrnák s riedkym prísevom špenátu,
• reďkovka s medziriadkami šalátu a po nej rajčiaky s medziriadkami póru,
• jahody s medziriadkami cesnaku,
• hrach - uhorky - kôpor,
• fazuľa kríčková – hlúboviny.

Biozáhrada bez starostlivosti o pôdu je nemysliteľná. Cieľom je udržiavať biologicky činnú pôdu, s vysokým obsahom humusu. O pôdu sa staráme predovšetkým intenzívnym organickým hnojením dobre uležaným maštaľným hnojom, kompostom alebo zeleným hnojením. Kompostovanie je ekologicky najlepší spôsob likvidácie organického odpadu zo záhrady. Zelené hnojenie naopak vedľa hnojivého účinku poskytuje pôde kryt a chráni ju pred eróziou a drobnohrudkovitú štruktúru pred atmosferickými vplyvmi. Ľahko rozpustné hnojivá zástancovia ekologického záhradkárenia dôsledne odmietajú. V žiadnom prípade však neodmietame primerané vápnenie, najlepšie mletým alebo dolomitickým vápencom. Je možné použiť aj horninové múčky.

Pre úrodnosť pôdy má veľký význam drobnohrudkovitá štruktúra. Udržovanie drobnohrudkovitej štruktúry napomáha rastlinný kryt pôdy. V riadkových kultúrach s väčšími medziriadkovými vzdialenosťami počas vegetácie preberá funkciu rastlinného krytu nastieľanie (mulčovanie) pôdy čerstvým alebo suchým rastlinným materiálom, čím sa zároveň obmedzí rast burín a okopávka, zlepšia sa vlahové pomery v pôde a doplňuje sa zásoba humusu v pôde. 

Dôležitou zásadou je vylúčenie chemickej ochrany rastlín. Choroby a škodcov regulujeme mechanicky a biologicky. Používajú sa postreky prírodného pôvodu. V našich pokusoch sa osvedčili hlavne liehovo - mydlový roztok a maceráty z rebarbory vlnitej, paliny pravej a pŕhľavy dvojdomej proti voškám. Ďalšie príklady a receptúry uvádzame v tabuľke 2. 

V obmedzenej miere sa aplikujú niektoré minerálne prírodné látky: síra, meďnaté soli, formalín. Dobrý biozáhradkár vytvára v záhrade podmienky pre prirodzenú ochranu rastlín: buduje búdky pre vtákov, vytvára hniezda pre ucholakov a pod. Buriny sa odstraňujú iba mechanicky vytrhávaním, pletím, kyprením a mulčovaním.
 

Metódy biologického záhradkárenia

Okrem druhov alternatívneho poľnohospodárstva, ktorých princípy sa v plnej miere uplatňujú aj v biozáhradách existujú aj osobitné záhradkárske smery, metódy a školy.

Známa nemecká biozáhradkárka Gertrúda Francková vypracovala metódu ozdravovania a výživy pôdy pomocou špenátu. Odporúča v záhradke vysievať riadky špenátu od seba na vzdialenosť 0,4-0,5 m. Do riadkov medzi špenát sa vysieva reďkovka, mrkva, vysádza kaleráb, zeler, karfiol, rajčiaky a ďalšie rastliny podľa zásad alelopatie. Špenát mulčuje pôdu a vylučujúc koreňmi saponíny túto aj regeneruje. V ďalšom roku sa rady posúvajú tak, že po špenáte sa seje zelenina a namiesto radov zeleniny špenát.

Metóda Alwina Seiferta odmieta používanie akýchkoľvek chemikálií v záhrade. Osobitne sa zameriava na výrobu a všestranné využitie kompostov. Kompostom sa pôda mulčuje a každoročne zapracúva do pôdy. Zameral sa aj na zakladanie živých plotov a remíz okrasných kríkov v biozáhrade za účelom ochrany prírody a udržanie užitočného vtáctva a hmyzu. 

Zaujímavá je aj metóda americkej novinárky Ruth Stoutovej, ktorá sa rozhodla pre zmiernenie namáhavej práce v záhrade. Namiesto hnojenia kompostom, ktorého rozhadzovanie je náročné, odporúča mulčovať pôdu posekanou trávou. Mulč chráni pôdu pred vysušovaním a bráni rastu burín. Aplikuje sa aj medzi riadky zeleniny, pod stromy a kríky, po celej ploche záhrady. Mulč je aj prostriedkom k obmedzeniu rýľovania, ktoré patrí tiež k namáhavým úkonom v záhrade. Pri jarnej sejbe postačí odstrániť mulč z povrchu pôdy len natoľko, aby sa mohli vysievať semená rastlín. Pri pestovaní mrkvy sa autorke osvedčil mulč z drevených pilín. Podobnú skúsenosť sme získali pri pestovaní cesnaku, ktorý sme taktiež prikryli vrstvou pilín. Zaujímavé výsledky dosiahla autorka mulčovacej metódy pri pestovaní zemiakov. Zemiaky rozložila priamo na mulč a prikryla ich 0,3 m vrstvou sena. Vyklíčili a prerazili na svetlo, pričom v substráte z mulča poskytli dobrú úrodu. Podobne sa pestuje aj kukurica a fazuľa, ktoré vyžadujú v priebehu roka stále vlhkú pôdu a mulč vytvára pre nich priaznivé prostredie.