|
SMERY
|
DRUHY
|
|
Biologický |
Biologický Claude Auberta,
biologicko-dynamický, makrobiotický, organicko-biologický |
|
Organický |
ANOG, organický Howard-Balfour,
organický Lemaire-Boucher, organický IFOAM |
|
Ekologický |
Ekologický |
|
Udržiavací |
Udržiavací |
|
Sektársky |
MAZDAZNAN, veganický |
 |
Biologický smer sa zameriava najviac na poznanie a
usmerňovanie biologických procesov rastu a vývinu rastlín a zvierat v
poľnohospodárstve. Vyzdvihuje význam mykorízy mikroorganizmov okolia
koreňov rastlín, mliečneho kvasenia, vplyvu vita-energie, vita-radiácie,
Mesiaca a kozmických síl na klíčenie osiva, rast rastlín, kvitnutie,
tvorbu úrody, dojivosť, znášku vajec a pod. Používajú sa rôzne
biologické preparáty k stimulácii rastlín, života v pôde a tvorbe
kompostov. V technológiách pestovania rastlín a chove zvierat sa
uplatňuje kalendár prác, v ktorom sú uvedené najvhodnejšie termíny pre
jednotlivé poľnohospodárske úkony. |
|
|
Biologicko-dynamické
hospodárenie. Biologicko-dynamická pestovateľská metóda poníma pôdu,
rastlinstvo, zvieratá a človeka ako navzájom pôsobiace súčasti prírody,
ktoré sú prepojené aj terestrickými a kozmickými vplyvmi. Veľký význam
sa prikladá kompostovaniu s prídavkom mletých hornín. Metóda uplatňuje
tiež zásady alelopatie, t.j. poznatky o vzájomnom pôsobení rastlín.
Obrábanie pôdy je prispôsobené miestnym podmienkam. Piesočnaté pôdy sa
kypria plytko, ílovité hlboko, aby obrobená pôda prijala kozmické
vplyvy. Hnojenie neslúži k výžive rastlín, ale k stimulácií pôdy. Z
hnojív sa povoľuje malé množstvo čílskeho liadku, zásadité trosky a
horečnaté fosfáty, síran horečnato-draselný, vápenaté riasy, dolomit,
vápenec, mikroelementy z extraktov rastlín a morských rias. Ochrana
rastlín proti chorobám spočíva v aplikácií síry, kremičitanu sodného a
výluhov rastlín. Proti premnoženiu škodcov sa používajú biologické
spôsoby (feromónové lapače, rozmnoženie prirodzených nepriateľov,
prírodné preparáty). Regulácia burín spočíva v mechanickom a termickom
prístupe. |
|
|
Organicko-biologické
hospodárenie na pôde. Teoretické zásady sa odvíjajú z biologickej
podstaty života. Z obrábania pôdy sa odporúča len povrchové kyprenie.
Kompost a zelené hnojenie sa môže doplniť aj aplikáciou horninových
múčiek, trosky a síranu horečnato-draselného. Alkalické látky sa
používajú k odbúraniu pôdnej kyslosti. Kyslá rašelina, ihličie a mletá
kôra k okysleniu alkalickej pôdy. Pôda musí byť stále porastená
rastlinami, alebo prikrytá mulčom. Preto sa kompostuje na povrchu pôdy v
tenších vrstvách. Priemyselné hnojivá a pesticídy sú zakázané. V ochrane
rastlín sa používa kremitý púder proti plesni a chrastavitosti, síra
proti plesni, feromónové lapače proti hmyzu, baktérie proti húseniciam a
pod. Súčasne sa zvyšuje odolnosť rastlín proti chorobám a stimuluje ich
rast rôznymi biopreparátmi. Buriny sa regulujú mechanicky a termicky.
Technológie tohoto druhu sú rozpracované pre poľnú a záhradnícku
produkciu a chov zvierat na komerčnom základe. |
|
|
Organický smer venuje najviac pozornosti organickým látkam.
Preto obmedzuje alebo vylučuje vstupy minerálnych látok (hnojivá,
pesticídy, lieky, prísady) do pestovania rastlín a chovu zvierat. V
tomto smere sa najviac pozornosti venuje výrobe kompostov (vermikompost,
rýchlokompost, hrobľový kompost), mulčovaniu povrchu pôdy organickým
odpadom, zelenému hnojeniu a sústavnému porastu na pôde. Ochrana proti
chorobám a škodcom spočíva v prevencií (vyvážená harmonická biocenóza,
mikrobiálne činná pôda) a v používaní prípravkov vymedzených smernicami
IFOAM. |
|
|
ANOG - prírode
blízke pestovanie rastlín. Systém sa zameriava na udržiavanie
úrodnosti pôdy a ochranu rastlín. K hnojeniu sa používa najmä kompost
(kompostovanie organických látok v tenkej vrstve priamo na povrchu
pozemku) a zelené hnojenie. Na poliach, najmä pri pestovaní zemiakov sa
pravidelne zaraďujú ďatelinoviny a bôbovité rastliny. Pri obrábaní pôdy
sa používa plytká povrchová orba a kyprenie. Takto sa bojuje najmä proti
burinám, ktoré sa regulujú aj tepelne pálením zvyškov rastlín na
pozemkoch. Ochrana ovocných stromov spočíva v aplikácií síry a hydroxidu
meďnatého. K rastovej stimulácií sa používajú extrakty z morských rias,
výluhy žihľavy, roztoky kremičitanu sodného a niektoré ďalšie prípravky.
Rozhodujúcu úlohu v agrotechnike má trvalý mulč a zelená prikrývka pôdy
pričom v ovocných sadoch sa niekedy striedajú pásy zelene a úhoru. |
|
|
Organické
hospodárenie podľa Howard-Balfour. Systém sa snaží využívať
prirodzenú úrodnosť pôdy. Preto sa minimalizuje obrábanie pôdy, ktoré sa
často obmedzuje iba na kyprenie a povrchové premiešanie. Hnojenie má
podporovať rozvoj prikoreňových mikroorganizmov. Preto sa uprednostňuje
hnojenie kompostom pripraveným hrobľovým spôsobom na hromadách z
organického odpadu premiešaného s prídavkami sušenej krvi, mletej
rohoviny, kostnej múčky, guána a pod. Aplikuje sa aj zelené hnojenie,
pričom ďatelinoviny sa striedajú s trávami. Často sa praktizuje zelené
hnojenie každý rok. Typické je využívanie medziplodín a strniskových
plodín na zelené hnojenie a výživu zvierat. Z iných hnojív sa používa
zásaditá troska (hnojenie P), horninová múčka (hnojenie K), sliene,
vápence a dolomity (Ca, Mg), vápenaté riasy a trosky k obohateniu pôdy
mikroživinami. Stimulácia rastu rastlín sa dosahuje aplikáciou extraktov
rôznych rastlín. Ochrana rastlín proti chorobám spočíva vo využívaní
preparátov medi proti zemiakovej plesni, odvar prasličky proti hubovým
chorobám, formalínu k moreniu osiva a pod. Ochrana proti škodcom sa
zakladá na aplikácií cesnakového prášku proti hmyzu, extraktu čiernej
bázy proti voškám a pod. Používajú sa aj pripravené preparáty z výťažkov
rastlín. |
|
|
Organické
poľnohospodárstvo podľa Lamaire-Boucher. Systém, v ktorom dominuje
používanie kompostov, využívanie rastlín na zelené hnojenie a
univerzálny prípravok Calmagol, v rôznych verziách, ako stimulátor rastu
rastlín a prostriedok k regulovaniu chorôb a škodcov. Calmagol
predstavuje jemne mletý korálový vápenec s riasami, bohato sa
vyskytujúci na francúzskom a britskom pobreží. Obrábanie pôdy spočíva v
plytkej orbe, ale hlbokom kyprení, pričom toto je podobné ako v
konvenčnom poľnohospodárstve. Hnojenie napomáha udržiavať pôdnu
úrodnosť. Vplyv organických látok na celé pestovanie rastlín sa dosahuje
každoročne zeleným hnojením a trvalou prikrývkou pôdy rastlinami. Systém
vylučuje používanie akýchkoľvek minerálnych hnojív (vrátane horninových
múčok, mletého vápenca atď.). Používajú sa iba mleté korálové vápence s
riasami a výťažky rastlín. Tieto pod názvami Vitiphytol a Stimuphytol sa
dokonca pri konverzií z konvenčného na alternatívne poľnohospodárstvo
aplikujú do pôdy, aby urýchlili jej očistu. Vitiphytol v podobe postreku
podporuje rast viniča a Stimuphytol ostatných rastlín. Namáčanie osiva
do Calmagolu H podporuje klíčenie, zatiaľ čo Calmagol P (prídavok
mletého fosfátu) naviac chráni rastliny pred chorobami a škodcami.
Odporúčajú sa aj iné výťažky rastlín, napr. žihľavy proti voškám,
prasličky proti mykózam a pod. Striedanie poľných plodín je obdobné ako
v konvenčnom poľnohospodárstve, s výraznejším zastúpením tráv a
bôbovitých (vikovitých) plodín. Pri chove hospodárskych zvierat sa
maštaľný hnoj kompostuje. Zaujímavé je kontinuálne pestovanie rajčiakov
v Holandsku, kde monokultúra sa každoročne hnojí kompostom zo zvyškov
rastlín predchádzajúceho porastu. |
|
|
Ekologický smer trvalo udržateľného poľnohospodárstva
zdôrazňuje environmentálne hľadisko. Preto odporúča také postupy a
technológie, ktoré chránia prírodné zdroje, nepoškodzujú prírodu a
približujú vzťahy človeka k pôde, rastline a zvieraťu k prirodzeným
ekologickým vzťahom v prírode. Ekologické zásady hospodárenia na pôde sú
značne nejednotné, ale v porovnaní s ostatnými smermi najbližšie ku
konvenčnému poľnohospodárstvu. V obmedzenej miere sú povolené
priemyselné hnojivá a pesticídy, minimalizuje sa obrábanie pôdy, používa
sa však klasické striedanie plodín a chov hospodárskych zvierat. |
|
|
Ekologické
poľnohospodárstvo (ecological agriculture) možno definovať ako
vyvážený agroekosystém trvalo udržateľného charakteru, ktorý sa v čo
najväčšej miere zakladá na lokálnych a obnoviteľných zdrojoch. Vychádza
z holistického poňatia ekologických, ekonomických a sociálnych aspektov
poľnohospodárskej produkcie. Cieľom ekologického poľnohospodárstva je
snaha produkovať potraviny s vysokou nutričnou kvalitou a v dostatočnom
množstve, trvalo uchovávať prirodzenú úrodnosť pôdy, vytvoriť ekologicky
priaznivé prostredie pre chované zvieratá, hospodárne využívať prírodné
zdroje, znížiť energetické vstupy a zabezpečiť čo najväčšiu recilkuláciu
živín a energie. Ekologické poľnohospodárstvo je modernou formou
obhospodarovania pôdy a teoreticky je považované za prechodný systém od
konvenčného poľnohospodárstva k trvalo udržateľnému. Hlavným kritériom
pri zavádzaní ekologických systémov hospodárenia na pôde je aplikácia
poznatkov z funkčnosti naturálnych ekosystémov, ktoré sa vyznačujú
mnohotvárnosťou druhov rastlín a zvierat a zdrojom energie je výlučne
slnečné žiarenie (obrázok
1). V kultúrnych (umelých) agroekosystémoch štruktúru
narušuje človek tým, že produkciu odčerpáva za hranice agroekosystému (obrázok
2). Ekologický systém sa zameriava na teoretické
rozpracovanie sústav hospodárenia v pásmach ochrany podzemných a
povrchových vôd, imisných oblastiach, národných parkoch, chránených
prírodných oblastiach a na pôdach silno ohrozených eróziou. V popredí je
neustála ochrana prírody a prírodných zdrojov a preto výrazné
intenzifikačné prvky konvenčného poľnohospodárstva (vysoké dávky hnojív,
plné využitie pesticídov, každoročne hlboká orba, veľké hony, vysoké
zastúpenie obilnín, veľkochovy zvierat, ťažká mechanizácia) sa zamieňajú
technológiami s výrazne ekonomickými a ekologickými prvkami (minimalizácia
orby, protierózne striedanie plodín, kontrola výživy rastlín,
integrovaná a biologická ochrana rastlín, ľahšia mechanizácia, voľnejšie
chovy zvierat). |
|
|
Udržiavací (trvalo udržateľný) smer predstavuje aplikáciu
systému, ktorý zdôrazňuje potrebu vyváženého kolobehu látok v prírode a
teda aj v poľnohospodárstve. Z tohoto dôvodu sa vylučuje používanie
neobnoviteľných prírodných zdrojov, vrátane fosílnej energie (uhlie,
nafta, plyn). Samozrejme aj vnášanie nových látok, najmä škodlivín (agrochemikálie,
prísady a pod.) sa zakazuje a obmedzuje. |
|
|
Trvalo udržateľné
poľnohospodárstvoako druh udržiavacieho poľnohospodárstva
predstavuje krajný variant organického poľnohospodárstva. Podľa
Howard-Balfour, založeného na dominancii kompostov, zeleného hnojenia a
univerzálneho prípravku Calmagol, je uplatňovaný najmä v USA pod názvom
“sustainable farming”. Pri jeho zrode boli myšlienky J.I. Rodala
o vytvorení trvalo udržateľného, vyváženého a životnému prostrediu
neškodného agroekosystému. V centre pozornosti je “recycling”, t.j.
kolobeh látok bez používania neobnoviteľných prírodných zdrojov. Naopak
do prirodzeného kolobehu je potrebné kompostovaním vrátiť čo najviac
poľnohospodárskych odpadov. Praktické technológie sú obdobné ako pri
ANOG. Snaha o realizáciu produktov na trhu vedie k podriadeniu systému
smerniciam IFOAM, podobne ako pri podnikoch realizujúcich ekologický
systém hospodárenia na pôde. |
|
|
Sektársky smer spočíva vo vytváraní uzavretých komunít
roľníkov, ktorí sa vo svojom hospodárstve riadia osobitnými predpismi.
Spravidla produkty nepredávajú a základným myšlienkam je podriadené aj
stravovanie (vegáni), správanie sa k okoliu a celý život. |
|
|
MAZDAZNAN
Praktické hospodárenie na pôde je zahalené rúškom tajomstva a prístupné
len vyznávačom zaroastrizmu (páraizmu). Zakladá sa na usadlom spôsobe
života, citlivom vzťahu k obrábaniu a zavlažovaniu pôdy, prirodzenejším
formám dobytka a uprednostňovaniu prirodzených prostriedkov ku hnojenie
a ochrane rastlín pred chorobami a škodcami. Veľký význam sa pri
hospodárení na pôde prikladá kultu ohňa. Výrobky sa nepredávajú, ale sú
základom mliečno-vegetariánskej stravy páraistov. |
|
|
Veganické
poľnohospodárstvo. Teoretické základy úzko súvisia s vegetariánskym
spôsobom stravovania. Odpor k mäsu a zvieratám vyúsťuje až do zákazu
používania animálnych organických hnojív: maštaľného hnoja, hnojovice,
močovky a k príprave kompostov. Obrábanie pôdy spočíva v úplnom vylúčení
orby, kyprí sa len motykou a hrabľami najviac do 0,10 m. Sústavným
kyprením pôdy je vyriešený obmedzený rast burín. Hriadky zeleniny sú
úzke, aby sa mohli obrábať z chodníkov vystielaných slamou. Priemyselné
hnojivá sa nepoužívajú. Významnú úlohu zohráva kompostovanie a
mulčovanie. Kompostovanie sa riadi osobitnými zásadami. Do kompostu
nepatrí len hospodárske hnojivo, ale ani zemiaková vňať, lístie zo
stromov, piliny a odpady z kuchyne. Kompost sa má skladať z vrstiev
zuhoľnatého dreva, slamy, rastlinného odpadu, sena a liečivých rastlín.
Hrobľa sa prikrýva zeminou a vápni, zavlažuje a pridáva aktivizačný
roztok z bylinných macerátov (žihľava, rumanček, púpava, dubová kôra,
myší chvost). Pôda sa sústavne mulčuje kompostom, slamou alebo pokosenou
trávou. Z hnojív sa používajú ešte sadze, ktoré pôdu zohrievajú,
dodávajú malé množstvo dusíka a pôsobia proti drôtovcom. Žulová múčka
ako draselné hnojivo zlepšuje chuť zeleniny. Hnojenie mikroelementami
spočíva v aplikácií výluhu z morských rias. Škodcov a buriny odstraňujú
iba mechanicky, ručne. Proti chorobám pôsobí najmä striedanie a zmiešané
kultúry (okolo rajčiakov petržlen. jahody po cibuli, horčica vedľa
šalátu a pod.). |
|