V tejto časti chceme Vám ponúkame okomentovaný zoznam odkazov na aplety, ktoré svojou názornosťou objasnia fyzikálny jav často oveľa rýchlejšie ako strohá teória. Aplety sú rozdelené podľa oblastí fyziky, ktorých sa týkajú. Pretože väčšina z nich je v anglickom jazyku, stručný slovenský komentár by mohol dopomôcť k lepšej orientacií sa v tejto problematike.
. Aplety z mechaniky
Pohyb s konštantným zrýchlením
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/acceleration_sk.htm (jb 8.2.03)
Na troch grafoch vidíme závislosť polohy, rýchlosti a zrýchlenia na čase. Vidíme auto, ktoré sa pohybuje s konštantným zrýchlením, ktorému môžeme udeliť nenulovú počiatočnú rýchlosť a umiestniť ju mimo počiatok. Je zaujímavé uvedomiť si, ako sa tieto zmeny prejavia na jednotlivých grafoch.
Rovnováha síl
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/lever_sk.htm (jb 8.2.03)
Rovnováha síl na páke, na ktorú môžeme pridávať rôzne závažia. Aby bola páka stále v rovnováhe, musíme závažia umiestniť do správnej vzdialenosti od osi otáčania.
Kladkostroj
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/pulleysystem_sk.htm (jb 7.2.03)
Princíp kladkostroja, ktorý môže byť tvorený dvoma, štyrmi alebo šiestimi kladkami, a ktorý zmenšuje sílu potrebnú ku zdvihnutiu predmetov. V tabuľke a na obrázku vidíme, akú tiaž má zdvíhané teleso a akou silou ho môžeme zdvihnúť.
Viazané kmity
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/cpendula_sk.htm (jb 11.3.01)
Viazané kmity dvoch kyvadiel, možnosť navoliť si počiatočné výchylky, a potom sledovať priebeh vlnenia na každom kyvadle; názorne sa dá ukázať tlmenie jedného oscilátora druhým a zachovanie energie, kmitanie s opačnou fázou
Kyvadla
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/ncradle_sk.htm (jb 6.3.01)
Šesť kyvadiel demonštruje zachovanie energie a momentu hybnosti. Bohužiaľ nie je k dispozícii teoretický popis
Hydrostatický tlak
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/hydrostpr_sk.htm (jb 6.3.01)
Zvolíme si kvapalinu, hĺbku ponoru, ukáže sa nám pôsobiaci tlak. Prečítať si môžeme aj základnú teóriu k dannej problematike.
Vztlaková sila
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/buoyforce_sk.htm (jb 8.2.03)
Jednoduchý aplet demonštrujúci vztlakovú silu v kvapalinách. Ponorme kváder a sledujme, akou tiažou sa napína silomer, na ktorom je kváder zavesený. Meniť môžeme niekoľko parametrov sústavy.
. Aplety z mechaniky - anglicky
Skladanie síl
http://www.walter-fendt.de/ph11e/resultant.htm (jb6.3.01)
Skladanie dvoch až päť síl, názorne vidíme, ako sa sily skladajú, a kam bude mieriť výslednica síl
Kladky
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/wheelAxle/pulley.html (jb 29.3.01)
Na troch rôzne zložitých sústavách môžete pozorovať ako sa prejaví pridanie záťaže na jednotlivé kladky.
Kladky
http://www.walter-fendt.de/ph11e/equilibrium.htm (jb6.3.01)
Ako bude vyzerať rozloženie síl na povrázku medzi dvoma kladkami, keď na povrázok zavesíme na tri miesta závažie o rôznej hmotnosti?
Naklonená rovina
http://www.walter-fendt.de/ph11e/inclplane.htm (jb6.3.01)
Naklonená rovina, meníme sklon, hmotnosť závažia, koeficient trenia, vidíme pôsobiace sily.
Hra s ťažiskom
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/block/block.html (jb 29.3.01)
Štyri rovnako ťažké bloky ležiace na sebe posúvame dotiaľ, pokiaľ sa ich farba nezmení. Potom by už celá pyramída spadla. Demonštrovať môžeme, že záleží na polohe všetkých kvádrov a stabilné sú aj celkom nečakané polohy.
2. Newtonov zákon
http://www.walter-fendt.de/ph11e/n2law.htm (jb6.3.01)
Aké zrýchlenie udelí závažie vagónku, ktoré je upevnené k nemu cez kladku? Máme možnosť zvoliť si hmotnosť závažia i vagónku, koeficient trenia, získáme zrýchlenie, čas a dráhu
Rázy
http://www.walter-fendt.de/ph11e/collision.htm (jb 6.3.01)
Pružné a nepružné rázy, vidíme zrážku dvoch vozíčkov, volíme ich rýchlosti a hmotnosti, druh zrážky, meriame zrýchlenie, hybnosť pred a po zrážke
Coriolisova sila
http://surendranath.tripod.com/MoveOnDisc/MoveOnDisc.html (jb 18.3.02)
Pôsobením Coriolisovej sily sa stáčajú morské a veterné prúdy a na tomto modeli sa môžeme pozrieť ako pôsobí sila na guličku, ktorú pošleme priamočiaro na otáčajúci sa disk. Môžeme nastaviť rýchlosť guličky i disku, polohu, z ktorej guličku vypúšťame.
Kyvadlo
http://www.walter-fendt.de/ph11e/pendulum.htm (jb11.3.01)
Jednoduché kyvadlo, rovnaké možnosti ako u spružiny
Kyvadlo
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/Pendulum/Pendulum.html (jb 29.3.01)
Model kyvadla. Zaujímavá je možnosť meniť parametre včítane tiažového zrýchlenia a sledovať, aký vplyv to má na pohyb. Zobrazuje sa i hodnota kinetickej a potenciálnej energie.
Pružina
http://www.walter-fendt.de/ph11e/springpendulum.htm (jb 11.3.01)
Jednoduchý oscilátor tvorený závažím na pružinke, zaujímavé je znázornenie rýchlosti, zrýchlenia, sily, energie a predlženie. Všetko v grafickej podobe i na obrázkoch. Smery pôsobenia a ich zmeny. Jednoduché, bez teórie, ale prehľadné.
Nútené kmitanie
http://www.walter-fendt.de/ph11e/resonance.htm (jb 11.3.01)
Nútené kmity, môžeme meniť všetky parametre (hmotnosť závažia, tuhosť pružiny a frekvenciu budiacého kmitania), do grafu vynášame rôzne veličiny. Pre matematické odvodenie je priradený matematický dodatok v dolnej časti stránky
Kolotoč
http://www.walter-fendt.de/ph11e/carousel.htm (jb 6.3.01)
Rozklad síl na retiazkovom kolotoči, meníme všetky parametre, tzn. hmotnosť závaží, dĺžku ramien, rychlosť otáčania, veľkosť kolotoča. Vidíme, ako bude situácia vyzerať, znázornené sú pôsobiace sily.
Keplerove zákony
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/Kepler/Kepler.html (jb 29.3.01)
Na modelu planéty obiehajúcej okolo Slnka sú demonštrované postupne všetky tri Keplerové zákony. Podľa zvolenej počiatočnej vzdialenosti od Slnka dostávame rôzne trajektórie
Stavová rovnica plynov
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/gaslaw_sk.htm (jb 6.3.01)
Využitie stavovej rovnice plynov pre ukážku rôznych dejov (izo -termický, -barický, -chorický), na grafoch vidíme vždy priebeh tlaku, objemu i teploty. Uvedený iba jediný vzorec stavovej rovnice plynov a z nej vyplyvajúce rovnice jednotlivých dejov
Brownov pohyb
http://galileoandeinstein.physics.virginia.edu/more_stuff/Applets/brownian/brownian.html (jb 18.3.02)
Malé častice sa pohybujú a narážajú do väčších, ktorých dráhu zaznamenávame.
Typy vlnenia - pozdĺžne a priečne
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/waveType/waveType.html (jb 28.3.01)
Jednoduchá ukážka pozdĺžneho a priečneho vlnenia
Pozdĺžna vlna
http://www.walter-fendt.de/ph11e/stlwaves.htm (jb 11.3.01)
Stojatá pozdĺžna vlna v trubici, vidíme graf amplitúd jednotlivých kmitajúcich častíc i jedinej častice (niektoré sa pohybujú, iné stoja). Môžeme si zvoliť dĺžku trubice a či bude otvorená, uzavretá alebo uzavretá iba na jednom konci. Je tu iba demonštrácia bez teórie.
Skladanie vlnenia
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/waveSuperposition/waveSuperposition.html (jb 28.3.01)
Názorne vidíme, ako sa skladajú dve vlny idúce proti sebe. Môžeme meniť parametre každej vlny.
http://surendranath.tripod.com/Beats/Beats.html (jb 18.3.02)
V tomto apletu vidíme zvlášť každú z vĺn, z ktorých vzniká výsledné vlnenie. Vďaka tomu je lepšie zreteľný tvar zloženej vlny.
Dopplerov efekt
http://www.walter-fendt.de/ph11e/dopplereff.htm (jb 6.3.01)
Veľmi názorný a jednoduchý výklad Dopplerovho efektu. Vidíme, že zvuk vychádzajúci z auta sa k nám blíží v "hustejších" vlnách, keď sa k nám auto približuje, ako keď sa od nás vzďaľuje.
Dopplerov efekt
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/Doppler/Doppler.html (jb 28.3.01)
Znázornenie šírenia zvuku z pohybujúceho sa zdroja a posuv frekvencií
Nadzvukové lietadlo a rázová vlna
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/airplane/airplane.html (jb 28.3.01)
Pokiaľ letí lietadlo rýchlejšie ako zvuk, nemusí sa k nám ako prvý dostať zvuk, ktorý vznikol skôr a vznikajú zaujímavé efekty. Nastaviť si môžete rychlosť lietadla i polohu pozorovateľa.
Fourierov rozklad vlnenia
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/sound/sound.html (jb 28.3.01)
Každé vlnenie môžeme rozložiť na súčet jednoduchých vĺn. Tu si môžete napríklad zvoliť základnú frekvenciu a potom pridávať vyššie násobky a sledovať, ako by vyzerala Fourierovská analýza takého vlnenia. K dispozícií je teoretická čásť, ktorá v základných vzorcoch vysvetluje Fourierov rozklad.
Fotoelektrický jav
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/photoeffect_sk.htm (jb 6.3.01)
Popis fotoelektrického javu a možnosť nastaviť si parametre obvodu, na ktorom je tento jav ukázaný.
Ohmov zákon
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/ohmslaw_sk.htm (jb 9.3.01)
Na jednoduchom obvode sledujeme, ako sa menia hodnoty prúdu, napätia a odporu pri zmenách niektorých týchto veličín
Elektromagnetický oscilátor
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/osccirc_sk.htm (j9.3.01)
Obvod s cievkou a kondenzátorom, vidíme elektromagnetickú osciláciu, energia sa zachováva. Volíme si parametre obvodu, sledujeme priebeh napätia a prúdu.
Generátor elektrického prúdu
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/generator_sk.htm (jb 9.3.01)
V otáčajúcej sa cievke je indukovaný prúd, môžeme si zvoliť smer otáčania. Pridať môžeme komutátor, ktorý nám prúd usmerní, priebeh prúdu zachycuje graf.
Magnetické pole priameho vodiča s prúdom
http://www.walter-fendt.de/ph11sk/mfwire_sk.htm (jb 9.2.03)
Ako vyzerajú magnetické siločiary vodiča, ktorými preteká prúd? Tento aplet je demonštračný poukazuje na známe pravidlo pravej ruky, ktoré určuje smer magnetickej indukcie.
Elektromagnetická vlna
http://www.walter-fendt.de/ph11e/emwave.htm (jb 9.3.01)
Vidíme priestorové znázornený priebeh elektrickej i magnetickej intenzity. Veľmi dobre je pozorovateľné stojaté vlnenie pri postupe vlny.
Elektromagnetická vlna
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/emWave/emWave.html (jb 28.3.01)
Priebeh elektromagnetickej vlny. Sledujeme jednotlivé zložky, môžeme si zvoliť periódu pohybu a tiež uhol pohľadu.
Vodič v magnetickom poli
http://www.walter-fendt.de/ph11e/lorentzforce.htm (jb 9.3.01)
Lorentzova sila spôsobí vychýlenie vodiča v magnetickom poli. Vidíme, kam sa vychýli vodič pri opačnej orientácii magnetu, alebo kam pri opačnom smere prúdu.
Častice v elektromagnetickom poli
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/emField/emField.html (jb 28.3.01)
Magnetické pole spôsobuje pohyb častice po kružnici, elektrické pole rovnomerný pohyb. Ako bude vyzerať ich zloženie? Nastaviť si môžeme zložky poľa a sledovať sily pôsobiace na časticu.
Siločiary
http://surendranath.tripod.com/FieldLines/FieldLines.html (jb 18.3.02)
Pozrime sa na rozloženie siločiar a ekvipotenciálne plochy okolo jedného alebo dvoch bodových nábojov s premenlivou veľkosťou.
Princíp elektromotora
http://www.walter-fendt.de/ph11e/electricmotor.htm (jb 9.3.01)
Lorentzova sila a princíp elektro-magnetickej indukcie. Otáčajúca sa slučka v magnetickom poli, opäť môžeme zvoliť smer prúdu.
Biot-Savartov zákon
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/BiotSavart/BiotSavart.html (jb 28.3.01)
Môžeme sa presvedčiť, ako ovplyvňuje elektrický prúd vo vodiči hodnotu magnetického poľa vo svojom okolí. Trocha vysvetľujúcej teórie sa tam nachádza.
Kirchhoffové zákony
http://webphysics.ph.msstate.edu/javamirror/ipmj/java/resist2/index.html (jb 6.3.01)
V obvode s dvoma rezistormi môžeme napríklad meniť napätia na zdroji a sledovať, ako sa menia hodnoty na ostatných prvkoch obvodu.
Obvod s kondenzátorom a odporom
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/rc/rc.html (jb 25.3.01)
Nastavíme parametre obvodu a vypínaním (zapínaním) vypínača, kondenzátor nabíjame alebo vybíjame, priebeh napätia sledujeme na grafe. V teórii je vysvetlený priebeh experimentu.
RCL obvody
http://www.walter-fendt.de/ph11e/accircuit.htm (jb 9.3.01)
Jednoduché obvody, vkladaním cievky, odporu alebo kondenzátora, nastavíme hodnoty napätia, prúdu atď. Sledujeme priebeh napätia a prúdu.
RCL obvod
http://webphysics.ph.msstate.edu/jc/library/21-5/CircuitiE.html (jb 6.3.01)
Môžeme vidieť rezonanciu na grafoch znázorňujúcich priebehy napätia a prúdu, bohužiaľ nie je k dispozícii teoretická časť a popis.
Princíp cyklotrónu
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/cyclotron/cyclotron.html (jb 28.3.01)
Pomerne podrobná teória nám vysvetľuje aké sily pôsobia na časticu a potom si to môžeme vyskúšať, ako sa bude chovať častica v cyklotróne. Pre zaujímavosť sa môžeme pozrieť aj na fotografiu skutočne veľkého cyklotrónu.
Odraz a lom
http://www.walter-fendt.de/ph11e/refraction.htm (jb 7.3.01)
Zvolíme si dve prostredia (odkiaľ a kam svetlo pôjde), znázorní sa nám graficky i číselne uhol odrazu i lomu.
Ďalekohľad
http://www.walter-fendt.de/ph11e/refractor.htm (jb 7.3.01)
Jednoduchý model astronomického ďalekohľadu zostaveného z objektívu a okuláru, nie je veľmi podrobný.
Rovinné zrkadlo
http://www.phy.ntnu.edu.tw/optics/mirror_e.html (jb 25.3.01)
Myšou môžeme písať či kresliť do predmetového priestoru a vidíme, ako sa nám predmety zobrazujú. Pomáhajú nám pomocné lúče, na ktorých vidíme zákon odrazu a dotvorenie neskutočného, stranovo prevráteného obrazu.
Dve rovinná zrkadla
http://www.phy.ntnu.edu.tw/optics/image_e.html (jb 25.3.01)
Dve rovinná zrkadla vytvárajú zaujímavé obrazy, pokiaľ meníme ich vzájomný uhol a polohu svetelného zdroja. Aplet ovládame myšou, pravým tlačidlom zobrazíme polohu obrazov, dvojkliknutím spustíme emitáciu svetla
Hra so zrkadlom
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/optics/mirrorgame_e.html (jb 25.3.01)
Počítač nám po kliknutí na obrázok zobrazí cestu, ktorú musíme zrkadlovo nasledovať. Chytíme šedivý krúžok a musíme ho po danej ceste doniesť k modrému koliesku. Svoj pohyb sledujete zrkadlovo, je potrebné si uvedomiť, že pohyby sú stranovo obrátené. Za správnu cestu získate viac bodov !:-)
Zákon odrazu a lomu
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/light/flashLight.html (jb 25.3.01)
Máme rozhranie voda - vzduch. Z vody vychádza svetelný lúč, myšou môžeme nastaviť polohu zdroja i uhol odrazu. Vidíme, že intenzita prejdeného svetla závisí práve na uhle, pri určitom uhle sa všetko svetlo odrazí. Dvojkliknutím na zdroj dostaneme laserový lúč - lúč je bodový.
Zobrazenie šošovkou alebo zrkadlom
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/Lens/lens_e.html (jb 25.3.01)
Vyberieme si, akým optickým prvkom budeme zobrazovať, nastavíme polohu zobrazovaného predmetu a vidíme, kam sa nám predmet zobrazí. Modré lúče sú skutočné, zelené virtuálne, na výber máme spojku, rozptylku, konvexné a konkávne zrkadlo.
Prečo vidíme dúhu?
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/rainbow/rainbow.html (jb 25.3.01)
Rozklad svetla na vodnej kvapke nám ukazuje, čo sa stane, keď na dažďovú kvapku zasvieti slniečko. Môžeme nastaviť intenzitu dopadajúceho svetla, vybrať si, či budeme sledovať biele svetlo alebo jednotlivé jeho zložky. Teória nám na záver vysvetľuje prečo k týmto javom dochádza.
Ako nás vidia ryby?
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/fishEye/fishEye.html (jb 25.3.01)
Pohár ponorený do vody vyzerá menší a bude aj zdeformovaný, pokiaľ sa na neho pozeráme z vody. Tu si môžeme vyskúšať, ako sa bude meniť obraz objektu nad hladinou pri pohľade z vody. Môžeme meniť polohu a veľkosť predmetov, polohu ryby a vzdialenosť očí.
Tieň a svetlo
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/shadow/shadow.html (jb 25.3.01)
Svietime na predmet a na tienidle pozorujeme neostrú hranicu svetla a tieňa. Môžeme meniť polohu zdroja i predmetov, zvolíme si kombináciu farebných zdrojov, t.j. červené, zelené alebo modré svetlo, rôzne ich rozmiestnime a tým nám vzniká na tienidle farebné svetlo.
Fermatov princíp
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/Fermat/billiards/Fermat.html (jb 25.3.01)
Svetlo si pri prechode každým prostredím vyberie dráhu, ktorá je časovo najkratšia. Tu vidíme, že sú možné geometrické dráhy medzi dvoma bodmi, po ktorých sa šíri svetlo rovnakou rýchlosťou. Vďaka Fermatovmu princípu tak pozorujeme, že časovo najkratšia dráha zodpovedá zákonu lomu (rovnaké prostredie) a zákonu odrazu (opticky rovnaké prostredie).
Hyugensov princíp
http://www.walter-fendt.de/ph11e/huygenspr.htm (jb 11.3.01)
Názorná demonštrácia Huygensovho princípu. Postupne vidíme dopadajúcu rovinnú vlnu, potom sledujeme, ako sa každý bod z opticky hustejšieho prostredia stáva zdrojom vlnenia ako sa tieto vlny skladajú na rovinnú vlnu. Každý krok je popísaný, volíme si uhol, pod ktorým rovinná vlna dopadá.
Skladanie farieb
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/image/rgbColor.html (jb 25.3.01)
Aditívne a doplnkové skladanie farieb, volíme počiatočnú sýtosť každej farby a vidíme, ako vyzerá po zložení s ostatnými.
Interferencia na dvojštrbine
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/doubleSlit/doubleSlit.html (jb 28.3.01)
Ako sa bude skladať vlnenie po prechode dvojštrbinou? Meniť môžete vzdialenosť štrbín ich vlnovú dĺžku a vlnenie
Youngov pokus - interferencia na dvojštrbine
http://surendranath.tripod.com/DblSlt/DblSltAppIntDif.html (jb 18.3.02)
Demonštrácia Youngovho pokusu. Môžeme nastavovať šírku štrbín, vlnovú dĺžku, vzdialenosť tienidla i štrbín.
Šírenie vlny prostrediami rovnakej hustoty
http://www.phy.ntnu.edu.tw/java/propagation/propagation.html (jb 28.3.01)
Zákon odrazu a lomu pre rôzne prostredia. Vidíme, že niektorými rozhraniami svetlo neprejde, ale sa na nich iba odráža.
Polarizácia svetla
http://micro.magnet.fsu.edu/primer/java/scienceopticsu/polarizedlight/filters/index.html (jb 8.1.03)
Ukážka, že polarizátor prepúšťa len časť dopadajúceho svetla. Pri prechode polarizovaného svetla druhým rovnakým polarizátorom, závisí intenzita prepusteného svetla na vzájomnom natočení polarizátorov. V tomto aplete si môžete nastaviť práve uhly natočenia polarizátorov a sledovať, koľko svetla druhý polarizátor prepustí.
Urýchľovanie častíc
http://www-hep.fzu.cz/adventure/accel_ani.html (mg 9.3.01)
Animácia urýchľovania častíc i s teoretickým vysvetlením.
Pravouhlá potenciálová jama konečnej hĺbky
http://vega.fjfi.cvut.cz/docs/preludium0/javaaplety/finitewell_cz.htm (jb 4.6.03)
Vidíme, ako bude vyzerať vlnová funkcia častice v pravouhlej potenciálovej jame konečnej hĺbky. Meniť môžeme energii častice.
Bohrov model atómu
http://www.walter-fendt.de/ph11e/bohrh.htm (jb 7.3.01)
Bohrov model atómu, môžeme si vybrať časticový alebo vlnový pohľad a sledovať jeden z ôsmich orbitálov. Pripojené sú základné konštanty
Cyklotrón
http://didaktik.physik.uni-wuerzburg.de/~pkrahmer/ntnujava/cyclotron/cyclotron.html (jb 2.6.01)
Princíp cyklotrónu, ktorý je doplnený vzorcami a popisom toho, prečo je nabitá častice v cyklotrónu urýchľovaná.
Model jadernej elektrárne
http://www.ida.liu.se/~her/npp/demo.html (jb 6.3.01)
Pred sebou máme zjednodušený model jadernej elektrárne, zvolíme nejaký program a môžeme sa pomocou ovládania čerpadiel (klikaním) pokúsiť zabrániť katastrofe. Rovnako ako v Černobyle sa nám to nemusí nepodariť.
Rádioaktívny rozpad
http://www.walter-fendt.de/ph11e/lawdecay.htm (jb 7.3.01)
Zákon rádioaktívneho rozpadu. Na vzorke 1000 jadier vidíme, ako sa začnú premieňať, možnosť stopnúť rozpad a zistiť, koľko jadier sa už rozpadlo, koľko ich ešte zostalo v pôvodnom stave. Znázornenie na krivke popisujúcej rádioaktívny rozpad.
Rozpad prvkov
http://www.walter-fendt.de/ph11e/decayseries.htm (jb 7.3.01)
Vidíme, ako sa budú rozpadať izotopy rôznych prvkov. V Mendelejovej tabuľke môžeme sledovať, ako sa bude daná vzorka meniť.
Ruthefordov rozptyl
http://galileoandeinstein.physics.virginia.edu/more_stuff/Applets/rutherford/rutherford.html (jb 6.3.01)
Vidíme ťažké jadro a okolo neho častice, ktoré sa odchyľujú v závislosti na vzdialenosti, v ktorej sa nachádzajú v okamihu preletu okolo jadra. Odkaz na rozsiahlu teoretickú časť popisujúci tento slávny pokus.
Ďalšiu verziu tohoto pokusu, kde uvidíte viac častíc ostreľujúcich jadro a môžete meniť ich rýchlosť, nájdete na adrese: http://www2.biglobe.ne.jp/~norimari/science/JavaApp/e-Scatter.html (jb 2.6.03)
Dilatácia času
http://www.walter-fendt.de/ph11e/timedilation.htm (jb 6.3.01)
Rozdiely medzi časom pozorovaným v rakete a na Zemi, vzdialenosť je päť svetelných hodín, môžeme meniť rýchlosť rakety a vidíme, že sa rozdiel nemení lineárne. Obrázky sú skôr na doplnenie, názornejšie sú hodnoty nameraných časov. Uvedený základný vzorec a naznačené jeho vysvetlenie.
Kontrakcia dĺžok a relativita súčasnosti
http://vega.fjfi.cvut.cz/docs/preludium0/javaaplety/referenceframes.htm (jb 4.6.03)
Pozorujeme dve telesa, jedno sa pohybuje voči druhému. Pri rýchlosti zrovnateľnej s rýchlosťou svetla sledujeme, že pohybujúce sa teleso je kratšie a okolo nás už jeho konce nepreletia súčasne.
Radiálne vlnové funkcie atómu vodíka
http://vega.fjfi.cvut.cz/docs/preludium0/javaaplety/radial_cz.htm (jb 2.6.03)
Ako vyzerá tvar radiálnej časti vlnovej funkcie atómu vodíka pre rôzne kvantové čísla, sa môžeme pozrieť na tejto stránke, ktorá obsahuje slovenské popisy zadávaných veličín.
Uhlové vlnové funkcie atómu vodíka
http://vega.fjfi.cvut.cz/docs/preludium0/javaaplety/angular_cz.htm (jb 2.6.03)
A takto vyzerá tvar uhlovej časti vlnovej funkcie atómu vodíka. Opäť môžeme zadávať rôzne kvantové čísla a sledovať rôzny tvar vlnových funkcií.
Planckov vyžarovací zákon
http://vega.fjfi.cvut.cz/docs/preludium0/javaaplety/blackbody1_cz.htm (jb 4.6.03)
Planckov vyžarovací zákon popisuje rozloženie hustoty energie žiarenia. Pozrite sa na tvar tohoto rozloženia pri rôznych teplotách vyžarujúceho telesa.
Chovanie vlnového balíku na prekážke
http://www-hep.fzu.cz/dalnice/QuantumScattering/wave-sim.html (jb 13.1.02)
Sledujeme kvantový jav prechodu vlnového balíka potenciálovým valom, odraz od jamy a rozplývanie voľného balíka.
Ďalšie znázornenie prekonania bariéry nájdete na adrese http://www-hep.fzu.cz/ dalnice/QuantumScattering/wave-sim.html (jb 2.6.03)
Stern-Gerlachov pokus
http://www.if.ufrgs.br/~betz/quantum/SGPeng.htm (jb 7.1.03)
Jeden z najslávnejších pokusov kvantovej mechaniky, pri ktorom sa dá zmerať spin elektrónu, je schematický znázornený v tomto apletu. Nastaviť si okrem rýchlosti animácie môžeme tiež pravdepodobnosť, s akou bude mať častica spin smerom hore a potom sledujeme, ako sa budú vyvíjať absolútne počty a relatívne početnosti častíc so spinom nahor a častíc so spinom nadol. Môžete si aj prečítať podrobnejšie informácie o usporiadaní pokusu a dejoch, ktoré sú pri nich dôležité. Informácie v češtine vo formáte pdf obsahujú popis pôvodného usporiadania experimentu, jeho podstatu a tiež podrobný popis aparatúry, ktorá sa používá k určovaniu spinu študentami na vysokých školách. Najdeme tu vzorce pre výpočty rôznych veličín pomocou nameraných dát.
Slnečná sústava interaktívne
http://liftoff.msfc.nasa.gov/academy/space/solarsystem/solarsystemjava.html (jb 8.1.03)
Na 12 obrázkoch sa zoznámime s niektorými charakteristickými znaky slnečnej sústavy. Zachytené sú obežné dráhy planét, ich sklon voči ekliptike, dráhy niektorých komét a ďalších objektov. Posledný obrázok je vlastne modelom slnečnej sústavy, ktorý môžete otáčať a sledovať ho z rôznych uhlov. K dalšiemu obrázku sa dostaneme vždy kliknutím na "Next" v pravom hornom rohu predchádzajúceho obrázku.
Naše najbližšie hviezdy
http://www.computing.edu.au/~bvk/astronomy/HET603/atlas/html/simulator.html (jb 6.1.03)
Jednoduchý aplet, ktorý znázorňuje Slnko a niekoľko desiatok najbližších a najjasnejších hviezd. Pokiaľ si v ponuke vyberieme niektorú z hviezd, na modelu vesmíru ju zvýrazní zelený krúžok a v tabuľke vedľa modelu si môžeme prečítať charakteristiky danej hviezdy (vzdialenosť od Zeme, spektrálny typ, svietivosť, hviezdnu magnitúdu...). Veľmi zaujímavá je možnosť otáčať modelom a pozorovať blízky vesmír z rôznych uhlov. Veľmi názorne vidíme, že z jedného uhla vyzerá rozloženie hviezd úplne inak, než z druhého.
Fázy Mesiaca
http://www.astro.wisc.edu/~dolan/java/MoonPhasa.html (jb 6.1.03)
Názorná simulácia ukazuje, ako Mesiac obieha okolo Zeme a ako pritom Slnko Mesiac osvetľuje. Zaujímavé je zvoliť si zároveň pohľad na Mesiac zo Zeme a celkový pohľad na sústavu Slnko-Zem-Mesiac.
Vývoj hviezd
http://instruct1.cit.cornell.edu/courses/astro101/java/evolve/evolve.htm (jb 7.1.03)
Tento aplet by nám mal priblížiť, ako sa budú vyvíjať hviezdy, ktoré zrovnávame zo Slunkom. Práve zadaním pomeru hmotnosti hvezdy k hmotnosti slunka vyberieme z ponúknutých hviezd jednu, ktorej vývoj budeme sledovať v čase. V grafe je na osy x vynesená teplota hviezdy a na ose y môžeme sledovať jej svietivosť. Na konci popisu apletu, ktorý je pod aplikáciou, nájdeme i typy na hodnoty pomeru hmotností, ktorým prislúcha zaujímavý (alebo naopak takmer žiadny) vývoj.
Obiehanie dvojhviezdy
htte.edu/~kolena/binary/binary.html (jb 6.1.03)
Aplet znázorňujúci vzájomné obiehanie dvojhviezdy umožňuje zvoliť si niekoľko parametrov. Nastavením M1 a M2 zadávame hmotnosť každej z hviezd, koeficient a určuje ich vzájomnú vzdialenosť, zmenou e nastavíme excentricitu dráh, posledné dva údaje i a w znamenajú uhly: i predstavuje uhol roviny, v ktorej dvojhviezda obieha, vzhľadom k rovine ekliptiky, nastavením w meníme smer hlavnej osy v rovine obiehania.
Vedľa tabuľky s parametrom znázorneným pohybom dvojhviezdy vidíme tiež údaje o rýchlosti obiehania a dobe obehu.