|
Vhodnými metódami vo fyzike sú:
Brainstorming - je vhodnou metódou pri sumarizovaní pojmov, či už po prebraní celku alebo v jeho priebehu, na zopakovanie a oživenie si pojmov potrebných na hodine. Po vhodnej úprave môže byť použitá aj ako test (vstupný alebo výstupný). Veľmi dobrý efekt má pri zovšeobecňovaní (prípadne konkretizovaní) pojmov podľa toho, či bol prvý pojem konkrétny alebo všeobecný a pri vytváraní vzťahov a logických štruktúr medzi nimi. Učitelia ocenili to, že pri brainstormingu dochádzalo medzi žiakmi k obnovovaniu a upevňovaniu si pojmov, k vytváraniu určitého systému v pojmoch, žiaci nachádzali logické súvislosti a precvičili si rýchlosť svojich reakcií, naučili sa využívať získané informácie od ostatných žiakov a učili sa nadväzovať na výsledky práce iných, vzrástla aktivita a kreativita žiakov najmä v tom prípade, keď metóda bola realizovaná súťažnou formou, dochádzalo k prepojeniu prírodných vied s realitou.
Metóda aktívneho čítania – pri nej sa môže žiak naučiť pracovať s textom, čo je zručnosť, ktorú by mal v škole nadobudnúť - vyhľadávať potrebné poznatky aj v zdanlivo nezaujímavom texte - porovnávať myšlienky a fakty s tým, čo už vie - vyberať z textu, čo je podstatné a čo je nové a na základe študijných materiálov overovať si svoje hypotézy. Učitelia zistili, že kľúčom k efektívnemu aktívnemu čítaniu je žiakova schopnosť vytvárať spojenia medzi tým, čo si prečítal a čo už existuje v jeho vedomostiach a názoroch. Pri tejto metóde nadobudli žiaci pocit, že dokážu aj samy niečo vytvoriť, upevnilo sa tým ich sebavedomie. To prispelo k ich lepšiemu vyjadrovaniu sa, k uvedomovaniu si štruktúry textu. Opäť tu bol priestor pre samostatnú aktivitu žiakov.
Dramatizácia - je zaujímavá činnosť žiakov aj učiteľov, ktorá vyúsťuje do predvedenia kvázi divadelnej hry. Aj naši učitelia chceli od našich žiakov, aby si pripravili a predviedli dramatizáciu. Museli im k tomu najprv poskytnúť dostatok informácii a potrebné vedomostí. Pri tejto aktivite sa žiaci dostávali do priameho kontaktu s vedeckými poznatkami, pričom veda sa stávala pre nich zaujímavejšou a hlavne zrozumiteľnejšou. Učitelia namietali, že táto metóda bola časovo veľmi náročná a žiaci v nej nevideli učenie sa, ale iba zábavu. Na druhej strane poukazovali na tieto jej výhody: - pomáhala zmeniť ich vzájomné vzťahy, žiaci sa učili kontrolovať svoje city a emócie, odskúšali si rôzne formy správania sa v rôznych situáciách, učenie bolo aktívne a interaktívne, spätná väzba od učiteľa aj žiakov bola okamžitá, podporovala skupinové vyučovanie, spoluprácu, tolerantnosť, bola pre nich vysoko motivačná.
Aktívne písanie – je metóda, ktorá prispieva k zlepšeniu zručnosti žiakov v písaní. Vo vyučovaní fyziky je to najmä pri laboratórnych prácach, kde žiaci majú napísať záver z výsledkov meraní. Na zaktivovanie tejto činnosti a na vnášanie tvorivých prvkov do nej načrtneme rôzne formy akými sú napr. denník, výskumné správy, protokoly, novinové články, listy, poézia, próza, dráma, rozhovor pre rozhlas alebo televíziu. Učiteľom prírodných vied sa zdalo nepodstatné vyučovať rôzne druhy písania, mali pocit že tým nahrádzajú prácu učiteľov iných predmetov. V skutočnosti však malo ísť o využívanie medzipredmetových vzťahov. Aktívne písanie vyžadovalo od žiakov, aby si objasnili a utriedili vedecké pojmy, myšlienky a informácie za konkrétnym účelom. Umožnilo im vyjadriť svoje názory na javy a reagovať na názory iných. Pomáhalo im pri transformácii informácii z jednej formy do inej. Žiaci pri tejto metóde preberajú zodpovednosť za ich vlastné písanie, ujasňujú si svoje vlastné myšlienky v procese komunikácie, vyjadrujú ich a odovzdávajú svoje zistenia iným.
Intelektové hry – ide o metódu, do ktorej sú zaradené tie druhy hier, pri ktorých je zámerom dôjsť do cieľa ale dodržiavať pritom určité pravidlá. Patria tu napr. rôzne druhy tajničiek, slovných hračiek a skladačiek. Pri nich je zväčša potrebné, aby žiaci využívali už nadobudnuté vedomosti, logické myslenie a aj tvorivosť. V našom prípade bolo dôležité, aby ich obsahom bol fyzikálny kontext. Na vyučovaní sa použila každá známa hra ale vhodne upravená. Keďže ich vytváral učiteľ fyziky sám, mohol ich presne prispôsobiť úrovni svojich žiakov a učivu, ktoré žiaci ovládajú. Metóda aktívneho čítania – Pri nej sa môže žiak naučiť pracovať s textom, čo je zručnosť, ktorú by mal v škole nadobudnúť - vyhľadávať potrebné poznatky aj v zdanlivo nezaujímavom texte - porovnávať myšlienky a fakty s tým, čo už vie - vyberať z textu, čo je podstatné a čo je nové a na základe študijných materiálov overovať si svoje hypotézy. Učitelia zistili, že kľúčom k efektívnemu aktívnemu čítaniu je žiakova schopnosť vytvárať spojenia medzi tým, čo si prečítal a čo už existuje v jeho vedomostiach a názoroch. Pri tejto metóde nadobudli žiaci pocit, že dokážu aj samy niečo vytvoriť, upevnilo sa tým ich sebavedomie. To prispelo k ich lepšiemu vyjadrovaniu sa, k uvedomovaniu si štruktúry textu. Opäť tu bol priestor pre samostatnú aktivitu žiakov.
Questionstorming – Ide o analógiu k brainstormingu, ale v tomto prípade nie je cieľom podať čo najviac návrhov na riešenie určitého problému, ale produkovať čo najviac otázok o nejakom objekte, entite. Zadá sa nejaká téma, pojem a v priebehu 10 – 15 minút sa žiaci snažia produkovať čo najviac otázok na túto tému. Touto metódou sa podporuje zvedavosť ľudí, ktorí sa učia pýtať, formulovať otázky. Vysoko sa hodnotia otázky, ktoré sú prekvapujúce, opozičné, podstatné. Otázky môžu produkovať jednotlivci alebo sa môžu vytvoriť skupiny, ktoré potom prezentujú otázky. Napokon sa otázky hodnotia a vyčleňujú sa najmä podstatné otázky.
Naivné otázky – Slávny ľudia boli známi aj tým, že kládli sebe aj iným veľmi elementárne, základné až naivné otázky. Pomocou nich chceli zistiť podstatu vecí a javov. My sa obyčajne hanbíme položiť naivnú otázku, aby sme nevyzerali hlúpi, nevzdelaní, smiešni. Žiada aby sme sa dokázali vžiť do role dieťaťa, ktoré nič nevie a iba teraz v tomto momente objavuje svet. Toto cvičenie podporuje také otázky účastníkov tréningu tvorivosti, ktorí sú naivné a idú na podstatu veci. Napr.: „Ako to, že v televízii chytáme obraz?“, „Prečo je mak čierny?“ Otázky podobného druhu rozvíjajú flexibilitu účastníkov, vedú ich k originálnemu mysleniu a hlavne pestujú odvahu sebavyjadrenia, znižujú alebo rušia napätie a úzkosť v sociálnom kontakte. Majú tzv. psychoterapeutickú funkciu, čiže eliminujú strach.
Čertov obhajca – Toto cvičenie je založené na spochybňovaní pravdy. Jeden preberá na seba rolu obhajcu opozičných, protikladných názorov a riešení, prípadne tieto opozičné, pochybovačné vety generuje, tvorí. Variáciou je písomné oponovanie, kde jednotlivec alebo skupina predstavuje čertovho obhajcu a jedna strana prudko kritizuje a druhá bráni svoje pravdy. Toto cvičenie rozvíja kritické myslenie, fluenciu nápadov, protiargumentov a argumentov, rozvíja sociálne zručnosti, najmä komunikáciu, učí dokazovať a hodnotiť ale je emociálne náročnou technikou.
Čo ma prekvapí – Cvičenie podporuje čudovanie sa nad jednoduchými a suverénnymi odpoveďami na jednej strane a na druhej podporuje údiv, prekvapenie aj nad triviálnymi riešeniami a myšlienkami. Konkrétne cvičenia môžu mať rôznu podobu.
Čo sa mi páči na múdrosti – Je to diskusia o tom, čo sa žiakovi páči na myšlienkach, výrokoch slávnych ľudí, vedcoch, ako si ich vysvetľujú, ako ich môžeme využiť, aplikovať a či sa niektorými riadia. Napr.: „Človek, ktorý chce kráčať po visutom lane, musí mať ťažisko v sebe.“ (Ch. Chaplin)
Čudujem sa – Vyjadrovanie údivu nad vecami, javmi, ktoré nás udivujú teraz ale aj veci, nad ktorými sa čudovali ľudia v minulosti a ktoré častokrát „spôsobili“ ich objavenie podstaty. Príklad slávnych vedcov, ktorých práca bola mnohokrát založená na údive nejakého javu. „Prečo sú telesá priťahované k Zemi?“
Potreba opakovať – Ľudia majú tendenciu opravovať chyby, nedokonalosti. Rozčuľujúce transfery sa tu transformujú do tvorivosti. Existujú častokrát ľudia, ktorí na chyby iba poukazujú, nadávajú ale nemajú nápady na ich riešenie. Žiaci dávajú návrhy na odstránenie, eliminovanie nájdených nedostatkov, chýb.
Hľadači chýb – Sústreďujeme sa na hľadanie, čo najväčšieho počtu nedokonalostí, chýb na ľuďoch, veciach, objektoch, procesoch. Cvičenia môžeme uskutočniť v malých skupinách alebo individuálne, chyby sa môžu hovoriť, písať a napokon ich môžeme hodnotiť. Niektoré sa dajú do vzťahov časovej následnosti, logickej podriadenosti, všeobecnosti a jedinečnosti. Nerozvíja sa tu iba fluencia a flexibilita ale aj hodnotiace myslenie.
Inventár potrieb – Kognitívnu zvedavosť a motiváciu k tvorivosti podporuje uvedomenie si svojich potrieb, ktoré sa odvodzujú od cieľov človeka a jeho života. Ide o to, aby sme vedeli vyjadrovať písomne alebo ústne svoje potreby a očakávania. Hlavne potreby do budúcnosti. Pomáha to uvedomiť si nielen svoje ciele a potreby, ale ich aj kategorizovať, meniť uhly pohľadu na svoje potreby pod vplyvom iných ľudí, prehodnocovať ich.
Tu a teraz – Po definovaní potrieb, cieľov a očakávaní diskutujeme o tom, čo pre naplnenie potrieb a cieľov môžeme urobiť. Teda dnes, na tomto mieste a ako zabezpečiť aby to bolo vždy (každé ráno, každý deň).
Kolatívne premenné – uvedenie takej úlohy, rozprávania, učebnej látky, vysvetľovania, prednášky, ktorá zaujme poslucháčov využitím momentov prekvapenia, paradoxov, logických dilemat, dramatičnosti.
Umiestňovanie príčin, úspechov a neúspechov – Metóda, ktorou zisťujeme príčiny úspechu a neúspechu, ktoré žiak sám určí. Na základe toho zistíme, kedy za príčinu považuje niečo mimo seba, kedy sa na niečo vyhovára. Tieto príčiny potom zmeníme do funkčných oblastí (snaha a usilovnosť v učení). Zmenu dosiahneme presvedčovaním alebo skúsenosťou, ktorá zmení nemotivujúce umiestnenie príčin.
Náhodné asociácie – Zo slovníka sa náhodne vyberú dve slová a pomocou slovnej asociácie sa vytvorí medzi slovami súvislosť. Dopredu sa určí určitý námet, potom sa zo slovníka vyberú slová a pomocou slovnej asociácie sa hľadá súvislosť.
Provokácia – Vyslovením nejakého absurdného, provokatívneho výroku sa hľadajú možnosti kedy tento výrok platí a z toho sa odvádzajú užitočné nápady: Napr.: Kvet sa zalieva sám., Guľa sa kotúľa.
Čo keby? – K nejakej realite sa pridá nejaká nemožná vlastnosť alebo sa skutočná vlastnosť odoberie: - Čo by sa stalo, keby nepôsobila zemská príťažlivosť? - Čo by sa stalo, keby zvieratá vedeli rozprávať? Žiaci generujú nemožnosti čo keby, vyberajú a prediskutujú najzaujímavejšie nápady.
Metafory – Pomocou analógie dávame do súvislosti dve nesúvisiace slová alebo myšlienky, na ktoré žiaci tvorivo odpovedajú. Napr.: Prečo je leto ako most?, Ktorá farba je najrýchlejšia?, alebo Čo ste? odpoveď žiaka: Som neobjavené zlato v horách, ktoré čaká, kým ho niekto nájde.
Nakresli to – opisujeme nejaký obrázok a ostatní ho podľa opisu nakreslia.
Uhádni to – Daný pojem žiak musí výstižne nakresliť tak, aby ostatní na základe jeho obrázka určili tento pojem.
Čo je to – na základe ústneho opisu musíme určiť daný pojem
Kto som, čo som – pojem – vec; kladieme otázky a na základe nich určíme pojem – vec. Otázky sú tak formulované, že sa na nich dá odpovedať áno alebo nie.
Premena fyzikálnych zákonov – zmena slov v danom fyzikálnom zákone tak, aby sa nezmenil význam zákona.
Tvorba viet – Vytvoríme vetu, na základe ktorej pokračujeme v tvorbe ďalších. Musíme však použiť jedno slovo z predchádzajúcej vety. Takto vytvoríme reťaz.
Otázky k učivu – žiaci po prebraní učiva tvoria otázky, ktorými by s učiva preskúšali svojich žiakov.
Zdokonalenie – Navrhuje sa zdokonalenie určitých vecí napr.: dverí, školy.
|
|
Posledná aktualizácia: 05.11.2004 |