AKTIVITY PODPORUJÚCE MEDZIPREDMETOVÉ VZŤAHY

MEDZIPREDMETOVÉ VZŤAHY VO VYUČOVANÍ PRÍRODOVEDNÝCH PREDMETOV

ÚVOD

Hlavným cieľom reformy školstva podľa Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (projekt „MILÉNIUM“) v oblasti obsahu vzdelávania na základných a stredných školách je premeniť tradičné encyklopedicko – memorovacie a direktívno – neživotné školstvo na tvorivo – humánnu výchovu a vzdelávanie a poznatkovo-hodnotné školstvo. Cesta k dosiahnutiu tohto cieľa zo systémového hľadiska predpokladá zmeniť obsah vzdelávania – (kurikulárna transformácia) znížiť počet nepotrebných, nefunkčných informácií a nahradiť ich obsahom, poznatkami potreb­nými pre život.

Znížiť počet nepotrebných, nefunkčných informácií a nahradiť ich obsahom, poznatkami potreb­nými pre život vo výučbe prírodovedných predmetov umožňuje aj dôsledné uplatňovanie didaktickej zásady rešpektovania medzipredmetových vzťahov (MPV). Didaktická zásada rešpektovania medzipredmetových vzťahov vo výučbe vyžaduje, aby sa každý nový poznatok vytváral podľa možnosti na základe poznatkov iných vied. Uplatňovaním medzipredmetových vzťahov sa prekonáva poznatková izolovanosť čo vedie k znižovaniu počtu nepot­rebných, ne­funkčných informácií, nahradzovaniu ich obsahom, poznatkami potreb­nými pre život.

VYMEDZENIE POJMU MEDZIPREDMETOVÉ VZŤAHY

Medzipredmetové vzťahy sú podmienené existenciou jednotlivých vyučovacích predmetov v školskom systéme a odrážajú objektívne existujúce medzivedné vzťahy. Charakteristickým znakom vývoja prírodných vied od druhej polovice 20.storočia bola integrácia, ktorá vystupuje ako prejav medzivedných vzťahov. Každá prírodná veda je súborom vnútorne logicky usporiadaných poznatkov, ktoré svojím vecným obsahom tvoria určité vedné odbory (disciplíny). V súčasnosti je pre rozvoj prírodných vied charakteristické, že poznatky jednotlivých vied, ale aj vedných odborov neexistujú izolovane, ale navzájom sa prelínajú a často spolu kauzálne súvisia, a tak dochádza k ich integrácii. Preto vzťahy medzi poznatkami vedných odborov môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

medziodborové vzťahy – sú to vzťahy medzi poznatkami jednotlivých vedných odborov rôznych vied; označujú sa aj termínom interdisciplinárne vzťahy;

vnútroodborové vzťahy – sú to vzťahy medzi poznatkami jednotlivých vedných odborov tej istej vedy; označujú sa aj termínom intradisciplinárne vzťahy.

Medziodborové a vnútroodborové vzťahy sa označujú spoločným názvom medzivedné vzťahy, a sú odrazom vzájomnej súvislosti a podmienenosti prírodných javov. Vzájomné rešpektovanie a využívanie medzivedných vzťahov medzi jednotlivými prírodnými vedami umožňuje riešiť mnohé problémy a vedie k pochopeniu podstaty javov a dejov prebiehajúcich v prírode, napomáha pri vytváraní zjednodušeného obrazu sveta.

Jednotlivé vyučovacie predmety odrážajú do značnej miery logickú stavbu im odpovedajúcich vied. Preto analogicky k medzivedným vzťahom existujú medzi vyučovacími predmetmi výchovno – vzdelávacie väzby, ktoré označujeme termínom medzipredmetové vzťahy. Patria k nim medzipredmetové väzby – väzby medzi prvkami didaktických systémov rôznych vyučovacích predmetov; často sa označujú termínom horizontálne a vnútropredmetové väzby – väzby medzi prvkami didaktického systému toho istého vyučovacieho predmetu, často sa označujú termínom vertikálne. Medzipredmetové vzťahy sa však nedotýkajú len obsahu vyučovacích predmetov, ale tiež aj metód vyučovania a učenia a časovej následnosti učiva. Spomínané väzby sa vo vyučovacom procese realizujú koordináciou učiva jednotlivých vyučovacích predmetov.

Okrem často využívanej klasifikácie MPV na vzťahy horizontálne a vertikálne, sa môžeme stretnúť aj s delením MPV z hľadiska časovej kooperácie učiva na medzipredmetové vzťahy súčasné – jednotlivé témy v rôznych predmetoch sú usporiadané tak, že sú na sebe vzájomne závislé, preberajú sa vo vzájomnej postupnosti s krátkymi časovými odstupmi a nesúčasné – témy sa preberajú v časovo rôznych polohách – o týždeň, o mesiac, v inom ročníku. Z obsahového hľadiska sú to: vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré podmieňujú alebo uľahčujú pochopenie a osvojenie učiva iného predmetu. Podľa časového faktoru na synchrónne vzťahy – uplatňujú sa vtedy, keď sa pojmy, teórie a metódy zavádzajú najprv v predmete, pre ktorý sú špecifické a asynchrónne vzťahy – sú podmienené požiadavkami logickej štruktúry vyučovacieho predmetu, čo si tiež vyžaduje zavedenie niektorých pojmov v jednom predmete pre príbuzný predmet.

Realizácia MPV by sa mala začať už učebnými plánmi a učebnými osnovami a ďalšia analýza učiva v jednotlivých predmetoch by sa mala premietnuť aj do učebníc a ostatných pomôcok pre učiteľov a žiakov, ako aj do práce učiteľa. Realizáciu MPV možno teda chápať ako zložitú interakciu poznávacieho objektu – žiaka, objektu poznávania – učiva, sprostredkovateľa – učiteľa, prostriedkov vyučovania – učebníc, učebných pomôcok a didaktickej techniky.

MEDZIPREDMETOVÉ VZŤAHY VO VYUČOVANÍ PRÍRODOVEDNÝCH PREDMETOV

Z didaktického hľadiska sa MPV považujú za didaktické podmienky úspešného plnenia cieľov školy a ich uplatňovanie vo vyučovacom procese za didaktický prostriedok. Ako didaktické podmienky MPV vzťahy pomáhajú žiakom vytvoriť si ucelenú predstavu o prírode, spoločnosti a dotýkajú sa obsahovej zhody učiva v jednotlivých predmetoch, časovej nadväznosti učiva a spoločných metód a foriem práce vo vyučovacích predmetoch. Ako didaktický prostriedok MPV uľahčujú systematizáciu nahromadených poznatkov, napomáhajú odstrániť duplicitu učiva, vytvárať všeobecné predstavy o prírode, spoločnosti; umožňujú syntézu a transfer poznatkov z jedného predmetu do druhého.

Problematika vnútro a medzipredmetových väzieb sa dotýka prírodovedných predmetov ako sú fyzika, matematika, chémia, biológia, zemepis. Práve v nich, ako v didaktickej modifikácii príslušných vied a najmä v ich vyučovaní, by sa malo odrážať vzájomné pôsobenie a prienik obsahu ich poznania. Prírodovedné učebné predmety používajú veľa spoločných pojmov, študujú tie isté objekty a systémy, aj keď z rozdielnych hľadísk, podľa vlastného predmetu skúmania a práve v tom spočíva ťažisko ich spolupráce. Podstata realizácie vnútro a medzipredmetových väzieb v prírodovedných učebných predmetoch je v tom, že nejde len o uskutočňovanie integrity v poznávaní prírodnej skutočnosti, ale ide aj o rozvoj poznávacej činnosti žiaka, jeho tvorivosti, logického myslenia, teda o všestranný rozvoj žiakovej osobnosti. K tomu možno dospieť tak, že pri uskutočňovaní MPV vo vyučovacom procese sa nezostáva len na povrchu javovej stránky poznávaných objektov a systémov. Naopak, vnikajúc do podstaty ich štruktúry sa poznáva ich významová a praktická stránka a to myslením, ako špecifickou činnosťou človeka.

Zreteľná je súvislosť MPV s riadením učebného procesu učiteľom. Za významné kritérium jeho práce sa považuje schopnosť postrehnúť vzťahy a väzby v obsahu vzdelávania a vyzdvihovať ich pri sprístupňovaní príslušných poznatkov, pretože žiaci ich sami vystihnúť nemôžu. Je samozrejmé, že učiteľ jedného vyučovacieho predmetu nemôže ovplyvniť prácu učiteľov ostatných predmetov, nemôže im radiť, ako majú vyučovať. Môže však vhodne využívať učivo príbuzných predmetov k motivácii, rozširovaniu a prehlbovaniu pojmov svojho predmetu, môže zdôrazňovať význam integrujúcich pojmov a metód a prostredníctvom predmetových komisií na škole prispievať k vzájomnej informovanosti a k lepšiemu uplatňovaniu MPV.