Pokusy pre základné a stredné školy na hodiny fyziky, ako aj ďalších prírodovedných predmetov.
1.1 Podstata a význam školského pokusu vo vyučovaní fyziky
Každý školský fyzikálny pokus treba chápať ako proces, v ktorom sa spojuje fyzikálny proces s procesom myslenia a poznania. Preto každý pokus vo vyučovaní fyziky je upravený s určitým zámerom, a to tak, aby učiteľ ním riadil myšlienkové operácie žiakov a prenikol do logickej stavby učiva.
Fyzikálny pokus je špecifická metóda získavania poznatkov. Výsledok pokusu je odpoveď prírody na otázku, ktorú jej položil pozorovateľ. Vždy v ňom vystupuje priebežné vzájomné pôsobenie medzi fyzikálnym dejom a myšlienkovým procesom subjektu. Subjekt–pozorovateľ, ktorý pokus pripravil a pomocou neho získavajú nové poznatky, tieto triedi, porovnáva a zoraďuje do systému svojich predchádzajúcich poznatkov. Pozorovateľ sa na pokuse aktívne zúčastňuje svojou činnosťou zmyslovou, rozumovou i manuálnou.
Experimentálna metóda je jednou zo základných metód práce vo fyzike ako vede. Pri školskom fyzikálnom pokuse prebieha skutočný prírodný dej, ktorý možno uskutočniť v ľubovoľnom čase, opakovať pri rovnakých alebo zámerne zmenených podmienkach, a takto možno študovať nielen samotný priebeh prírodného deja, ale aj príčinné a funkčné závislosti medzi veličinami, ktorými je dej charakterizovaný.
Vyučovanie fyziky má byť organizované tak, aby poskytlo žiakom okrem sústavy poznatkov aj určitý pohľad na spôsob získavania nových poznatkov vo fyzike, aby sa žiaci zoznámili aj s metódami práce vo fyzike ako vede. Tento aspekt fyzikálnych pokusov, ako aj vyššie uvedené možnosti rozvíjania myslenia žiakov pomocou fyzikálnych pokusov, treba mať na zreteli pri plánovaní, príprave a motivácii fyzikálnych pokusov v rámci vyučovania fyziky.
1.2 Klasifikácia fyzikálnych pokusov
Školský pokus je jednou zo základných metód názorného vyučovania fyziky a vytvárania zručnosti žiakov v rámci vyučovania fyziky. Fyzikálny pokus môže vo vyučovaní plniť rôzne didaktické funkcie. Podľa funkcie v poznávacom a kontrolnom procese prebiehajúcom v rámci vyučovacieho procesu sa pokusy podľa Janoviča J. rozdeľujú na :
a) expozičné ( demonštračné ) pokusy ( žiakom sa nimi prezentuje, exponuje fyzikálny objekt, jav, obsah zručnosti, metódy merania alebo historický pokus)
b) heuristicke ( vyvodzovacie ) pokusy,
c) verifikačné ( overovacie ) pokusy,
c) fixačné pokusy ( v didaktickej fyzikálnej literatúre sa označujú aj ako opakovacie, precvičovacie pokusy),
e) aplikačné pokusy
f) diagnostické ( kontrolné ) pokusy
Podľa toho, či v pokuse prebieha skutočne skúmaný alebo jeho náhrada sa pokusy rozdeľujú na :
a) pravé pokusy
b) modelové pokusy
Podľa toho, kto pokus koná, sa pokusy
rozdeľujú na:
a.) demonštračné pokusy ( koná ich učiteľ ) ,
b.) frontálne pokusy ( konajú ich žiaci )
1.3 Žiacky pokus
So žiackym pokusom sa v praxi na základnej škole možno stretnúť vo vyučovacích hodinách, v laboratórnych prácach, v praktickom cvičení z fyziky, v záujmových krúžkoch a v domácej experimentálnej činnosti žiakov. Žiak v ňom bezprostredne poznáva fyzikálny jav, ale sa učí tiež metódam poznávania.
Žiacke pokusy možno podľa obsahu rozdeliť na:
1) rovnaké pre všetkých žiakov,
2) variácie tej istej témy,
3)
tematicky rovnaké, ale
diferencované čo do náročnosti .
Podľa spôsobu organizácie práce žiakov máme pokusy:
1) individuálne,
2) skupinové,
3) hromadné
Podľa pracovného postupu rozoznávame pokusy:
1) uskutočňované súčasne ( podľa pokynov ),
2)
uskutočňované individuálnym
tempom.
Podľa miery samostatnosti poznáme pokusy:
1) reprodukčné.
2)
produkčné
Na základnej škole sa využíva aj frontálny pokus. Pod ním rozumieme takú prácu žiakov, pri ktorej všetci uskutočňujú súčasne to isté meranie alebo pozorovanie.
Pod frontálnym pokusom rozumieme taký žiacky pokus, ktorý je zaraďovaný do vyučovacích hodín základného typu, to znamená, že môže vystupovať vo všetkých fázach vyučovacej hodiny. Pretože frontálny pokus posúva ťažisko vyučovacieho procesu od zaužívaného osvojovania hotových poznatkov k štúdiu fyzikálnych javov a tým prispieva k rozvoju fyzikálneho myslenia žiakov, je v súčasnosti frontálny pokus považovaný za jeden z najúčinnejších experimentov. Môže vystupovať v úvodnej časti štúdia fyzikálneho javu ako pokus motivačný, ale tiež i v ďalších etapách zoznamovania sa s novým učivom.
Žiacke pokusy sú významným prostriedkom formovania osobnosti žiaka. Pri ich konaní sa v individuálnej poznávacej činnosti spájajú osobné skúsenosti žiaka a jeho predchádzajúce vedomosti s aktuálnymi vnemami a záujmami, s vykonávanou prácou a myslením žiaka. Preto sú vedomosti a zručnosti žiakov nadobudnuté pomocou správne organizovaných riadených žiackych pokusov hlbšie a trvalejšie než pri osvojovaní učiva inými metódami.
Ďalšie zdroje: