|
TVORIVOSŤ
Tvorivosť, slovo zložené z deviatich písmen. Slovo tak často používané, toľkokrát skloňované. Skúsme sa zamyslieť, čo to zázračné slovo v sebe skrýva. Vedeli by sme definovať, čo to vlastne tvorivosť je? Vieme definovať pojem tvorivosť? K čomu nám slúži samotná tvorivosť? Je tvorivosť vlastnosťou osobnosti? Je možné charakterizovať tvorivosť človeka? Sú tvoriví všetci ľudia alebo len určitá skupina (časť) z nich? Psychologická veda, a nielen ona, už vyše sto rokov hľadá odpovede na tieto otázky. Veľké tímy odborníkov hľadajú odpovede, vyslovujú teórie, skúšajú ich v praxi s jediným zámerom: poodhaliť tajomstvo tejto sily, urobiť zo záhady vedecký fakt, skutočnosť, ktorá sa dá poznávať a využívať v prospech človeka a ľudstva. Vypracovali sa desiatky definícií tvorivosti. Na ilustráciu niektoré uvedieme: · E. P. TORRANCE: Tvorivosť je proces produkovania hypotéz, ich verifikácie a komunikácie výsledkov. Táto definícia v sebe zahŕňa tvorbu niečoho nového, niečoho, čo jedinec predtým nevedel, alebo čo predtým neexistovalo. Zahŕňa v sebe tiež také veci ako invencia, objavovanie, zvedavosť, predstavivosť, fantázia, experimentovanie, manipulácia atď. Tvorivé myšlienky sa stávajú evidentnými prostredníctvom takých vecí, akými sú vedecké teórie, vynálezy, kvalitnejšie výrobky, romány, básne, projekty, obrazy, sochy atď. · C. ROGERS: Tvorivý proces je taký, v ktorom sa prostredníctvom činnosti objaví nový vzťahový produkt, vyrastajúci z jedinečnosti indivídua na strane jednej a vecí, udalostí, ľudí alebo podmienok jeho života na strane druhej. · J. HLAVSA: Tvorivosť, to sú také zmeny v subjektívno-objektívnych vzťahoch, pri ktorých syntézou vonkajších vplyvov a vnútorných stavov dochádza k alternácii subjektu prostredníctvom intenzívnej a špeciálnej činnosti a k vývinu kreatívnych situácií a produktov, ktoré sú nové, progresívne, hodnotné a užitočné, pravdivé a komunikovateľné, čo spätne formuje vlastnosti subjektu. · M. ZELINA : Tvorivosť je taká interakcia subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt, referenčnú skupinu alebo populáciu významné hodnoty. · Definícia tvorivosti podľa M. ĎURIČEKOVEJ je: ... každý objav človeka alebo jeho čin môže byť pre neho samého tvorivým. Nemusí priniesť spoločenský úžitok, ale musí ísť o pretvorenie niečoho starého po novom, výsledok je vzhľadom na subjekt, ktorý ho vytvoril tvorivý. To platí v plnom rozsahu pre tvorivosť detí a žiakov.
Z týchto definícií vyplýva, že tvorivosť je proces. Proces, ktorý sa odohráva v človeku na základe spolupráce, interakcie vonkajších podnetov a vnútorných stavov, stimulov. Výsledkom tohto procesu je tvorivý produkt, ktorý možno charakterizovať pomocou novosti a hodnoty. Tento proces a produkt spätne ovplyvňujú človeka. Tvorivosť treba chápať ako osobnú charakteristiku jedinca ako určitý spôsob myslenia a riešenia problémov, pohotovosť produkovať rôznorodé nápady a riešenia, schopnosť vidieť problémy, rozvíjať divergentné myslenie. Definície si však vyžadujú doplňujúci komentár. Po prvé je to problém novosti. Na čo sa vzťahuje novosť, nové? Nové je to, čo je neredukovateľné na staré, to, čo v starom nebolo, nie je a ani nemôže byť, pretože je oddelené skokom. Tým nové prijíma učenie svojráznosti, jedinečnosti, originality, jednoznačnej špecifickosti. Po druhé hodnota, čiže úroveň tvorivosti. Nižšia úroveň tvorivosti vyjadruje hľadanie, učenie sa a objavovanie toho, čo už bolo vytvorené, zistené. Druhá úroveň je prekročenie bežného poznania v rámci určitých skupín a až v tretej úrovni sa možno dopracovať k vrcholom tvorivosti. Tvorivosť takto nemôžeme vyčleniť z mnohotvárnej a komplexnej činnosti – u detí s hrou, u školákov s učením, u dospelých s prácou. Rozoznávame tri úrovne tvorivosti podľa toho, v akom referenčnom rámci sú produkty oceňované ako nové a užitočné: · Prvá úroveň tvorivosti, kde novosť, užitočnosť sa menia objavom len pre človeka samého. Tu referenčný porovnávací a hodnotiaci rámec tvorí človek sám; sám sebe je sudcom v tom, čo objavil. · Druhá úroveň tvorivosti spočíva v tom, že to, čo človek vymyslí, už neoceňuje len on sám, ale nachádza uznanie, ocenenie aj v najbližšom alebo širšom okolí. · Tretiu úroveň predstavujú produkty, ktoré nachádzajú odozvu, pozitívne uznanie a ocenenie v širšom meradle. Prerastajú hranice známych a okolia, stávajú sa kapitálom ľudstva. Podobné delenie má J. Hlavsa, ktorý tri úrovne tvorivosti označil takto: · Mikrokreatívna úroveň predstavuje bežné zlepšenie, oceňované subjektom alebo malou skupinou ľudí. · Makrokreatívna úroveň zahrňuje objavy, zlepšenia, umelecké diela celospoločenského významu. · Megakreatívna úroveň zahŕňa objavy, produkty oceňované všeľudsky; sú to významné objavy, umelecké diela svetového významu. Môžeme povedať, že meradlom hodnoty je spoločenské uznanie tvorivého produktu, a to buď keď vznikne, alebo aj v neskoršom čase, keď spoločnosť ohodnotí produkt, teda experti, odborníci, posudzovatelia tvorivosti. Tvorivosť nie je osobitným darom pre vyvolených ale naopak touto vlastnosťou disponuje každý človek vo väčšej alebo menšej miere. To znamená, že tvorivé schopnosti sú prítomné u každého jedinca, pričom existujú významné rozdiely v ich ovládaní. Preto je potrebné aby ich učiteľ vedel u žiakov (študentov) objaviť a racionálne rozvíjať. Človek obdarený tvorivosťou smeruje k zaujímavej práci, nezávislejšie a samostatnejšie myslí, je náklonnejší k riziku túži po vedomostiach, je citlivý k odhodlaniu problémov, je pre neho príznačná originálnosť, fantázia, vynaliezavosť, sklon k inovácii, smerovanie k zdokonaľovaniu a čo je najdôležitejšie je veľmi aktívny. Teda vnímavosť a chápavosť sú neodmysliteľnými podmienkami tvorivosti vo všetkých oblastiach činnosti, to znamená aj vo výchove a vzdelávaní. Človeka v priestore určujú tri fyzikálne dimenzie, štvrtý rozmer ho vymedzuje v čase, potom piatou dimenziou človeka je tvorivosť, ktorá ho vymedzuje v ľudskosti. Predstavuje vnútornú uvedomelosť, aktivitu, iniciatívu robiť čo najlepšie, tvorivo pre spoločnosť, blahobyt a pokrok a v tom rámci aj pre seba. Predmetom tvorivej činnosti nie je pretvorenie len prírody, okolitého sveta, ale aj spoločnosti, v konečnom dôsledku aj samostatnej činnosti, pomocou ktorej a cez ktorú sa uskutočňuje historický proces.
AXIÓMY TVORIVOSTI Axiómy sú všeobecne platné pravidlá, ktorých tvrdenie sa prijíma a bez dôkazu pokladá za pravdivé. V zhode s poprednými svetovými (E. P. Torrance, C. Rogers, J. P. Guilford, a ďalší) a slovenskými (M. Zelina, Ľ. Ďurič, M. Jurčová) odborníkmi vychádzame s týchto axióm tvorivosti: · Tvorivosť je produkcia nových a vhodných produktov – myšlienkových a materiálnych. Tvorba nových produktov sa nemôže realizovať iba reprodukovaním už naučeného a poznaného. · Tvorivý proces možno vedecky skúmať, analyzovať experimentovať s ním a kontrolovať ho. Tvorivý proces nie je nevysvetliteľný. · Tvorivý proces je komplex poznávacích, motivačných, postojových, citových, environmentálnych a iných faktorov. · Tvorivý proces je možný u každého človeka; t.j. každý človek môže byť do určitej miery tvorivý. Nikde nie je povedané, že menej inteligentný, prospechovo slabší, starší, mladší, chlapec, dievča nemôže byť tvorivý. Z toho vyplýva, že tvorivosť máme rozvíjať u všetkých žiakov. Niekto môže objaviť niečo, čo je nové iba pre neho, iný zasa objaví, či vykoná niečo nové v rámci skupiny ľudí a ďalší niečo, čo je úplne nové pre celé ľudstvo. Môžeme teda hovoriť o akejsi pyramíde tvorivosti. Na jej základni sú všetci ľudia. Čím ideme po tejto pyramíde vyššie, tým je tam menej ľudí a na jej vrchole stojí iba pár vysoko tvorivých jedincov – géniov. Zmyslom rozvoja tvorivosti v školách je, aby sa žiaci dostali na pyramíde tvorivosti čo najvyššie. · Tvorivý proces je možný vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Z tohto vyplýva, že tvorivosť je nielen vedecká, technická, či umelecká, ale tvorivou môže byť aj výchova, rozbory, šport, môže byť aj vo vyučovaní a učení. Avšak nie každá činnosť poskytuje rovnaké možnosti pre tvorivosť. Tvorivosť, tvorivé schopnosti, tvorivé myslenie je možné rozvíjať, formovať, trénovať, t. j. možné ich zvyšovať. Tvorivosť je veľmi „ťažká práca“, pretože človek musí veľa vedieť, poznať, študovať, premýšľať, byť vysoko motivovaný, vytrvalý, ochotný riskovať, skúšať a trénovať aby postúpil vyššie v tvorivosti. Musí mať rozvinuté kognitívne schopnosti – vnímanie, pamäť, predstavivosť, myslenie – aby mohol vytvoriť nový a hodnotný produkt. Tvorivý proces u vysokotvorivých a menej tvorivých ľudí, dlhodobý i krátkodobý tvorivý proces sa nelíši podstatou, ale iba intenzitou, hĺbkou a rozsahom.
FAKTORY TVORIVOSTI
Faktorovou analýzou Guilford určil šesť intelektových schopností charakterizujúcich tvorivosť človeka: Originalita: Je najvýznamnejšou kvalitatívnou zložkou. Je to schopnosť produkovať nové, nekonvenčné, nápadité, neobvyklé myšlienky, riešenia, ktoré sú nezvyčajné, majú zvyčajne bystrý, dôvtipný a často prekvapujúci charakter. Fluencia (plynulosť): Je to schopnosť pohotovo, rýchlo a ľahko produkovať čo najviac nápadov alebo iných psychických produktov určitého druhu, napr. slov, myšlienok, obrázkov, symbolov a pod za daný čas. Ide o kvantitatívny faktor. Nejde o využiteľnosť nápadov, ale skôr uvoľnenosť myslenia. Môže byť: slovná – schopnosť uviesť čo najviac slov, ktoré zodpovedajú určitému pravidlu; expresívna – schopnosť vyjadriť slovami myšlienku; asociačná- - schopnosť uviesť čo najviac synoným; figurálna – symbolická; ideačná – schopnosť utvárať myšlienky, nápady; vyjadrovacia – prejavuje sa v konštrukcii odpovede, ktorá sa skladá z niekoľkých slov; pohybová; číselná. Flexibilita (pružnosť): Je schopnosť vytvárať rôznorodé riešenia úloh, rozličné možné pohľady, či prístupy k riešeniu danej situácie. Schopnosť riešiť problém z viacerých hľadísk (obmieňanie uhla pohľadu). Poznáme dva druhy flexibility: spontánna – subjekt nie je nútený byť flexibilný, sú tu typické skoky z jednej kategórie použitia do inej; adaptívna – subjekt je nútený byť flexibilný, pretože problém nemôže vyriešiť bez flexibility. Senzitivita (citlivosť): Je to schopnosť všimnúť si, vystihnúť, postrehnúť detaily, problémy tam, kde si to iní ľudia bežne nevšimnú, schopnosť vidieť medzery, nedostatky v riešení. Redefinícia (reštrukturácia): Predstavuje schopnosť zmeniť funkciu predmetu, objektu alebo jeho časti, zmeniť, modifikovať, redefinovať informácie. Schopnosť upustiť od zaužívaných spôsobov riešenia, oslobodiť sa do zaužívanej skúsenosti, oslobodenie sa od tlaku funkčnej fixácie. Zmeniť význam predmetov alebo ich častí a použiť ich novým spôsobom. Elaborácia: Je schopnosť vypracovať detaily riešení, skompletizovať celok s podrobnosťami elegantným spôsobom, doviesť myšlienku do konca. |
|
Posledná aktualizácia: 25.10.2004 |