Učebnice geografie miestneho regiónu
V druhej polovici 90-tych rokov (1993–1999) boli v Českej republike vydané štyri učebnice geografie miestneho regiónu – Valašsko, Severní Morava a české Slezsko, Haná a horní Pomoraví, Slovácko. Vyšli spod pera širokého autorského kolektívu (napr. na textovej časti Slovácka sa podieľalo 26 autorov, na Hanej až 36 autorov), na čele ktorého stál vo všetkých štyroch prípadoch J. Vencálek.
Učebnice nie sú určené pre konkrétny ročník, ale je možné ich využiť všade tam, kde sa žiaci základnej školy učia o miestnom regióne. A nemusí to byť len na hodinách zemepisu!
Po formálnej stránke majú učebnice spoločný formát – veľkosť A4, mäkkú väzbu, podobnú obálku s využitím fotografií prezentujúcich typ charakterizovanej krajiny, bohatú ilustračnú prílohu (fotografie, mapy, obrázky) vhodne dopĺňajúcu textovú časť učebnice.
Štruktúra plne rešpektuje požiadavky na školské učebnice. Pozostáva z týchto častí:
· výkladový text;
· ilustračná príloha (obrázky, mapy, fotografie);
· otázky a úlohy na upevnenie a zopakovanie preberaného učiva;
· úlohy a otázky na upevnenie a zopakovanie učiva po tematickom celku.
Súčasťou učebnice je aj priložený pracovný list, ktorý obsahuje niekoľko úloh pre samostatnú prácu žiakov v motivačne príťažlivej forme (osemsmerovky, krížovky) a testy na overenie poznatkov o miestnom regióne.
Výkladový text nie je určený na memorovanie. Je písaný skôr v podobe čítankového textu, kde sa žiaci môžu dozvedieť mnohé zaujímavosti o miestnom regióne a z textu si vyselektovať tie informácie, ktoré sami preferujú. Aj preto sa v texte nenachádzajú tučne vytlačené kľúčové pojmy, či celé výroky, ktorých význam by bol v porovnaní s ostatným textom dôležitejší. V súvislosti s náročnosťou textu je možné predpokladať isté ťažkosti najmä u mladších detí, čo však môže eliminovať učiteľ s voľbou vhodných didaktických metód pri práci s učebnicou. S podobným typom textu v učebniciach majú učitelia aj žiaci v Českej republike už pomerne dobré skúsenosti (na rozdiel od našich pomerov). Týmto štýlom sú písané napr. rôzne alternatívne učebnice vlastivedy (propedeutika geografie na prvom stupni ZŠ), ktoré sa v českých školách používajú už niekoľko rokov.
Obsah učebníc geografie miestneho regiónu má jednotnú osnovu (k analýze sme využívali dve z uvádzaných učebníc – Haná a horní Pomoraví a Slovácko) a je členený do šiestich tematických celkov.
1. tematický celok je venovaný polohe charakterizovaného regiónu. V tejto súvislosti je zaujímavé vyčleňovanie regiónov na základe kultúrno-etnografických kritérií, priestorových vzťahov a väzieb medzi jednotlivými sociálno-ekonomickými činnosťami obyvateľstva, ako aj zdôraznenie existencie tzv. prechodných pásiem (zón), v ktorých sa môžu miešať vplyvy susedných regiónov, a preto ich nemožno oddeliť ostrou hranicou. Tento prístup vo vymedzovaní miestneho regiónu je vo vzťahu k našim pomerom v geografickej edukácii na základnej a strednej škole netradičný. V učebniciach geografie (pre 8. ročník ZŠ, pre 2. ročník gymnázia – 2. diel) sa až príliš úzkostlivo dodržiava vymedzenie miestneho regiónu ako najbližšieho okolia školy či miesta bydliska. V učive je táto predstava premietnutá do podoby miestneho regiónu ako obce s jej zázemím. Ak by sme akceptovali definíciu miestneho regiónu ako “prirodzeného regiónu, územia, v ktorom existujú prirodzené súbory špecificky definovaných a funkčne alebo fyzicky prepojených (súvisiacich) sietí“ (Vencálek, 2000), mohli by sme podobný prístup využiť aj v našich podmienkach. Ako miestny región možno potom vnímať aj región ďaleko presahujúci dimenziu malého regiónu či mikroregiónu.
2. tematický celok sa zaoberá prevažne opisom prírodných pomerov krajiny podľa geomorfologických celkov (v názve tematického celku figuruje pojem krajina, napr. Slovácka krajina resp. Krajina Hané a horního Pomoraví). Dôraz je kladený na postihnutie typických čŕt v charakteristike jednotlivých prvkov krajiny a význam vzťahov medzi nimi. V záujme komplexnosti pri vnímaní krajiny sú tu uvádzané aj niektoré objekty – produkty činnosti človeka v krajine napr. hrady a ich zrúcaniny, typické stavby ľudovej architektúry, komunikácie a pod. Nechýba ani fenomén času vo vývoji krajiny a celkom prirodzene sú v texte včlenené niektoré významné historické udalosti a súvislosti, ktoré ovplyvnili súčasný vzhľad krajiny. Zvláštna pozornosť je venovaná aj veľkoplošným chráneným územiam prírody. V závere tohto tematického celku sa nachádzajú úlohy na opakovanie.
3. tematický celok je venovaný charakteristike obyvateľstva (Lidé na Slovácku, resp. Lidé na Hané a v horním Pomoraví). Systematicky sú zoradené jednotlivé podkapitoly zaoberajúce sa osídľovaním krajiny, rozmiestnením obyvateľstva, jeho štruktúrou a pohybom. Zaujímavým spôsobom sú v texte skĺbené zovšeobecňujúce poznatky s niektorými zvláštnosťami v charakteristike obyvateľstva (napr. moravskí Chorváti v regióne Slovácko a niektoré ich kultúrne osobitosti – jazyk, tradície, odev a pod.).
Na tento tematický celok obsahovo nadväzuje kapitola venovaná bývaniu, v rámci ktorej sa žiaci dozvedia o stavbách rôzneho druhu (obytné, hospodárske a technické, stavby pre spoločenské vyžitie) v minulosti, o ich typických črtách, ako aj o súčasnej sídelnej sieti v krajine. Netradičným prvkom je časť venovaná druhému bývaniu (chatárstvo a chalupárstvo, záhradkárstvo, vinice a vinárske pivničky).
Ekonomickogeografická charakteristika regiónu je obsahom 5. kapitoly a v jej názve sa objavuje práca (Práce na Slovácku, resp. Práce na Hané a v horním Pomoraví). V tomto tematickom celku sú postupne charakterizované nosné ekonomické aktivity výrobného (poľnohospodárstvo, priemysel) aj nevýrobného charakteru (doprava, telekomunikácie, pošta), samostatne sa autori venujú technickej infraštruktúre (výroba tepla, hospodárenie s odpadmi, vybavenosť mestských komunikácií, technické zariadenia na úpravu odtoku vody z územia) a sociálnej infraštruktúre (objekty občianskej vybavenosti – školy, múzeá, galérie, športové zariadenia, divadlá, kiná, zdravotnícke zariadenia a pod.). Súčasťou tejto kapitoly je aj regionálny rozvoj a činnosť samosprávnych orgánov v území. Posledná časť kapitoly je venovaná kultúrno-historickým pamiatkam regiónu, ako aj významným osobnostiam, ktorých život a dielo sú spojené s týmto regiónom. V závere sa nachádza aj niekoľko tipov na výlety s atraktívnymi prírodnými alebo kultúrno-historickými zvláštnosťami (napr. výlet do Pavlovských vrchov, či návšteva zámku v Ledniciach v regióne Slovácko).
V poslednej, šiestej, kapitole sa môžu žiaci oboznámiť so základnými prvkami regionálneho plánovania (Studie rozvoje regionu). V rámci tohto tematického celku predstavuje autorský kolektív význam územných plánov na príklade konkrétnej obce s uvedením ukážky z neho. Z pohľadu súčasného stavu, ale aj perspektív je analyzovaný rozvoj cestovného ruchu a ochrana životného prostredia v regióne. Tieto aktivity vyjadrujú vzájomnú prepojenosť regiónov rôznych dimenzií a poukazujú na dopady ich realizácie v miestnom regióne na hierarchicky vyššie regióny a naopak.
Celkový ráz učebníc geografie miestneho regiónu je nový (obsahovo aj koncepčne), a teda ťažko porovnateľný s existujúcimi učebnicami geografie u nás. V každom prípade sú vážnou výzvou pre učiteľov na všetkých stupňoch škôl zamyslieť sa nad tým, aké je miesto problematiky geografie miestneho regiónu v rámci geografickej edukácie, či jej venujeme dostatočnú pozornosť z pohľadu prípravy a aplikácie efektívnych didaktických metód, ako aj nad vlastnými možnosťami pri tvorbe učebníc miestneho regiónu a ich zavedení do výučby v našich podmienkach.
(Spracované podľa: Madziková, A.: Učebnice geografie miestneho regiónu – nový impulz v tvorbe učebníc. BIGECHE, 2002, č. 3, s. 61-66)