k použitiu projektovej metódy vo vyučovaní geografie

 

Je to metóda, ktorá stimuluje aktivitu žiaka, praktické riešenie úloh, jeho záujem o študovanú problematiku a možnosť prejaviť sa v plnej šírke (žiak ako osobnosť).

 

Postup pri použití projektovej metódy:

1.      Voľba situácie, ktorá je pre žiakov zaujímavá, príťažlivá a predstavuje pre nich skutočný problém (vhodná motivácia).

2.      Konkretizácia projektu – diskusia, etapy, individuálne a skupinové úlohy, spracovanie plánu riešenia zvoleného problému.

3.      Etapa vyhľadávania, zhromažďovania a vyhodnocovania informácií – realizácia projektu (do tejto etapy možno zahrnúť praktické činnosti ako meranie, pozorovanie, experiment, nákresy, fotografie, modely, skúšanie rôznych postupov, výroba predmetov, kostýmov a pod.).

4.      Dokumentácia projektu, zverejnenie a hodnotenie výsledkov.

            Tento postup sa v rôznych modifikáciách objavuje u väčšiny autorov (napr. Skalková, 1999, Turek, 1997, Valenta, 1993).

Členenie projektov:

a)      podľa charakteru – prevažne teoreticky zamerané

     - prevažne prakticky zamerané

b)      podľa navrhovateľa projektu – žiacke

- učiteľom vnesené

                                                           - po vzájomnej spolupráci učiteľa a žiaka

c)      z časového hľadiska – krátkodobé

          - strednodobé

          - dlhodobé

d)      podľa organizácie – v rámci 1 predmetu

      - v rámci viacerých predmetov

e)      podľa počtu riešiteľov - individuálne

  - skupinové

f)        podľa miesta realizácie – školské

  - domáce

                                                 - kombinované

g)      podľa cieľa - problémové

        - konštrukčné

                                - hodnotiace

                                - drilové (Valenta, 1993).

            Publikovanie bohatých skúseností s aplikáciou projektov možno nájsť v zahraničnej odbornej literatúre. V tejto súvislosti neprekvapuje, že relatívne dlhé skúsenosti s projektovou metódou u nás majú učitelia cudzích jazykov (najmä anglického a nemeckého jazyka). Do tejto skupiny možno zaradiť aj prácu  Medveckého (1997). Cenné sú najmä praktické poznámky (metodický postup) k samotnej realizácii projektov. Autor poukazuje na dôležitosť správneho výberu témy a spracovanie časového a obsahového plánu projektu (stanoviť v ňom termíny dokončenia projektov ako aj harmonogram ich prezentácie). Odporúča nasledujúci plán:

1.      hodina: Zoznámenie sa s projektovou prácou, vysvetlenie jej významu a prínosu.

2.-3. hodina: Diskusia o možnom výbere témy, vysvetlenie problémov, voľba témy.

4. hodina: 1. monitorovacia   hodina.

5.      hodina: 2. monitorovacia hodina.

6.      hodina: 1. prezentácia, ukážkové hodnotenie.

7.- ? hodina: Prezentácie, hodnotenie.

 

Scenár 1. monitorovacej hodiny:

Ciele:

  • vysvetlenie potrebných stratégií pre prípravu projektu
  • vytváranie atmosféry vzájomnej pomoci a podpory
  • stimulácia, povzbudenie žiakov do práce
  • pomoc žiakom v tom, čo potrebujú: a) vo výbere materiálu

b) pri formulácii cieľov, ktoré chcú                                  dosiahnuť

c) pri kompozícii obsahu

d) pri organizácii formy

e) iné

Postup:

Každý žiak (skupina):

 a) stručne informuje o stave prípravy svojho projektu,

b) ak je potrebné, požiada o pomoc pri riešení nejakého problému.

 

Scenár 2. monitorovacej hodiny:

Ciele:

·        prekonzultovať problémy pred finalizáciou práce (študenti by sa mali sami pýtať)

·        je dôležité, aby sa tieto problémy preberali spoločne a aby sa ich žiaci učili riešiť vzájomnou pomocou a spoluprácou

·        učiteľ zasahuje a pomáha tam, kde sa končí schopnosť žiakov.

 

Prezentácia projektov:

-         každý študent (skupina) musí mať primeraný čas na svoju prezentáciu;

-         učiteľ pri prvej prezentácii vysvetlí, čo sa očakáva (je tu potrebná aj istá miera tolerancie k prvým prezentáciám), poradí žiakom urobiť si scenár, podľa ktorého budú postupovať;

-         formy prezentácie môžu byť rôzne – postery, obrázkový materiál, videozáznamy, zvukové záznamy, kroniky, itineráre a pod.;

-         je dôležité umožniť žiakom aj opakované vystúpenie (učenie sa z vlastných chýb).

 

Hodnotenie projektov:

Názory na hodnotenie projektov sú nejednotné. Do prvej skupiny možno zaradiť tie názory, ktoré sa prikláňajú k hodnoteniu a klasifikácii projektov aplikáciou existujúceho evalvačného systému v našom školstve. Odporúčajú hodnotiť a klasifikovať niekoľkými známkami:

  1. za kvalitu obsahového spracovania témy (kvalita výberu témy, kreativita žiaka, originalita spracovania, práca s literatúrou a pod.);
  2. prezentáciu (súvislosť jazykového prejavu, schopnosť reagovať na otázky spolužiakov a pod.);
  3. výsledný produkt.

Druhú skupinu názorov spája nezlučiteľnosť predstavy projektu a hodnotenia žiakov podľa tradičných kritérií (Šimoník in Maňák et al, 1997).

           

Návrhy geografických projektov so zameraním na miestny región

 

            Výber témy projektu je spravidla výsledkom diskusie medzi učiteľom a žiakom, resp. skupinou žiakov. Najmä v počiatkoch aplikácie tejto metódy je dôležité vzbudiť záujem o riešenie projektu so zohľadnením záujmov žiakov. Preto je dobré, ak učiteľ tieto záujmy žiakov pozná a v prípade potreby, ak ho žiaci o to požiadajú, dokáže im navrhnúť takú tému, ktorá by tieto záujmy rešpektovala. V nasledujúcom zozname uvádzame návrhy tém, pri formulácii ktorých sme využili vlastné návrhy aj návrhy študentov:      

1. Návrh trasy náučného chodníka v okrese Prešov

    (zahrnúť prírodné aj spoločensko-kultúrne atrakcie).

2. Spracovanie informačného posteru „Okres Prešov“ pre potreby:

     - návštevníkov – študentov partnerskej školy z ČR,

     - štátnej správy alebo samosprávy,

     - cestovnej kancelárie.

3. Spracovanie fotodokumentácie (s textom) resp. videozáznamu (s komentárom)   

    „Moje obľúbené miesta v Prešove a jeho okolí.“

4. Spracovanie propagačnej brožúry (textová aj obrázková časť) „Typické geografické

    črty okresu Prešov“.

5. Rozmiestnenie informačných tabúľ k významným historickým a kultúrnym

     objektom v Prešove (alebo inej obci podľa vlastného výberu).

6. Návrh cykloturistickej trasy v niektorom geomorfologickom celku na území

    okresu.

7. Cyklistický a korčuliarsky areál v našej obci.

8. Detské ihriská pre naše sídliská!

9. Návrh areálu zdravia.

10. Ako vyzerala moja obec pred 50 rokmi?

11. Ako bude vyzerať moja obec o 50 rokov?

12. Kto a čím znečisťuje ovzdušie v našom regióne?

13. Ľudové zvyky v Šariši.

14. Domaša – oblasť cestovného ruchu.

15. História baníctva v našom okrese.

16. Čergov – oblasť cestovného ruchu

17. Sprievodcovská činnosť po mestskej pamiatkovej rezervácii v Prešove.

18. Sprievodcovská činnosť po národných kultúrnych pamiatkach nášho okresu.

19. Miesta, v ktorých žili a tvorili.

20. Tradičné remeslá v Šariši.

            Pri koncipovaní projektov je potrebné dohodnúť sa na praktickom výstupe (produkte). Môžeme zaň považovať:

-         reportáž,

-         poster,

-         výstavku prác,

-         fotoreportáž, fotoalbum,

-         videozáznam,

-         brožúra, prospekt,

-         návrh konkrétneho opatrenia na zlepšenie existujúceho stavu,

-         www stránku.

 

Literatúra:

Maňák, J. a kol. Alternativní metody a postupy. Brno: MU,1997.

MEDVECKÝ, J. Projektová práca – možnosti a problémy. Banská Bystrica: MC, 1997, 130 s. ISBN 80-8041-176-X.

Skalková, J. Obecná didaktika. Praha: ISV,1999.

TUREK, I. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava: Metodické centrum, 1997.

Valenta, J. a kol. Pohledy, projektová metoda ve škole a za školou. Praha: Artama,1993.