Motivačné  metódy vo vyučovaní vlastivedy a zemepisu na ZŠ

     Existuje množstvo spôsobov motivovania žiakov, ktoré možno rozdeliť do určitých skupín:

 Motivovanie pomocou úloh

     Základnou rozvíjajúcou činnosťou vo výchove aj na vyučovaní sú úlohy. Pod pojmom úlohy sa rozumejú otázky učiteľa, problémy, cvičenia, výchovné situácie, ktoré vyžadujú aktivitu, riešenie zo strany žiaka. Záleží na tom, akou formou úlohy podávame a akého druhu sú tieto úlohy. Tento prístup zdôrazňuje zaraďovanie úloh a cvičení na rozvoj kognitívnych funkcií, hodnotiaceho a tvorivého myslenia. Motivačná sila úloh na rozvoj vyšších poznávacích funkcií spočíva v ich dopade na emocionálnu, hodnotovú oblasť, spočíva v ovplyvňovaní sebavedomia, formovaní samostatnosti a nezávislosti detí, čo vedie k väčšej zainteresovanosti žiakov na riešení a na vyššej miere zodpovednosti za výsledky, ktoré produkujú (Zelina, 1996).

Motivovanie pomocou hodnotenia

     Odmena a trest, posilňovanie správnych reakcií a minimalizovanie výskytu negatívnych reakcií sú najklasickejšími spôsobmi motivačnej výchovy.

Najpoužívanejšie metódy a techniky sú:

•  vytvorte si príležitosti, aby ste mohli každé dieťa pochváliť,

•  hodnoťte najmä významné veci,

•  viac odmeňujte, ako kritizujte.

     Uplatňujte nové spôsoby hodnotenia – body, pochvaly, tlieskanie, slovné a individuálne hodnotenie (Hvozdík, 1986).

Metóda kauzálnych atribúcií

     V tejto metóde ide o to, aby sa učiteľ pýtal žiakov, čo si myslia o príčinách svojich úspechov a neúspechov v škole – presnejšie povedané, v čom vidia príčiny. Učiteľ by mal poznať u každého svojho žiaka, kde zvyčajne a špecificky v konkrétnej situácii umiestňuje príčiny úspechov a neúspechov – do seba alebo mimo seba. Môžeme povedať, že ak žiak kladie príčinu svojich úspechov, či neúspechov do seba, ide o  funkčnú lokalizáciu. Ak ich kladie mimo seba, ide o  disfunkčnú lokalizáciu. Technika zmeny umiestňovania príčin sa nazýva relokalizácia kauzálnych atribútov úspechov alebo neúspechov.

Metóda vzťahových rámcov

     F. Rheinberg (1980) rozpracoval metódu, v ktorej ide o to, s kým a ako porovnáva učiteľ výkon svojho žiaka alebo jeho správanie. Sú dve možnosti.

Používanie:

• Sociálneho vzťahového rámca

-         uskutočňuje sa vtedy, keď učiteľ porovnáva výkon svojho žiaka s ostatnými žiakmi, teda so sociálnou skupinou, ktorá je k dispozícii.

• Individuálneho vzťahového rámca

-         o tejto metóde hovoríme vtedy, keď pedagóg porovnáva dieťa samo so sebou v čase. Individuálny vzťahový rámec motivuje deti na dosahovanie lepších výkonov, posilňuje výkonovú orientáciu. Treba ho používať hlavne u slabších žiakov (Zelina, 1996).

Aktivizujúce metódy

     Vyššiu motiváciu možno dosiahnuť pomocou týchto vyučovacích postupov:

•  Skupinové vyučovanie

Podstata tohto vyučovania spočíva v tom, že žiaci pracujú v malých skupinách –  riešia úlohy, osvojujú si vedomosti, vykonávajú rôzne praktické činnosti v atmosfére rovnoprávnosti a spolupráce. Hodnotenie žiaka závisí od výkonu skupiny, ktorej je  členom (Turek, 1997).

•  Problémové vyučovanie

    Okrem protirečenia a neznámeho, musí problémová situácia ešte  obsahovať dve stránky:

1.      Motivačnú – prebudenie záujmu na odstránenie uvedomeného si protirečenia a pocítenie možnosti odstrániť ho pri súčasnom osvojení si nových vedomostí a zručností.

2.      Predmetovo – obsahovú – jedná sa  o isté základné vedomosti a zručnosti zodpovedajúce vecnému obsahu situácie a intelektuálne prostriedky na manipuláciu s týmto vecným obsahom (Turek, 1997).

•  Projektové vyučovanie

     Metóda, kde žiak alebo skupina pracuje na konkrétnom projekte (probléme), ktorý je širší, komplexný. Učiteľ ponúka rady ako sa má postupovať a žiaci samostatne pracujú, hľadajú informácie a podávajú správu o tom, čo zistili a aké sú ich riešenia (Zelina,1996).

Príklady:

·        Z grafického vyjadrenia  spotreby  vody  zistite, koľko  vody  denne spotrebujete doma  na pitie, varenie,  umývanie riadu,  sprchovanie,  pranie, splachovanie  WC.  Ako  by sa  dala spotreba vody u vás doma znížiť?

·        Vyhľadajte v obchode tie výrobky, ktorých balenie môžete z ekologického hľadiska  zákazníkom odporúčať.

·        Čo obsahuje odpadkový kôš u vás doma a v škole v tento deň? Odpadky roztrieďte, odvážte a zistite,  koľko odpadu produkuje škola, domácnosť za mesiac.

·        Odpadky vložte do silonovej pančuchy a zakopte ich v záhrade na označenom mieste. Po troch mesiacoch odpad vykopte a zistite, čo ešte zostalo v pančuche (Kašová, 1995).

     Pedagogický slovník túto metódu definuje takto: „Vyučovacia metóda, pri   ktorej sú žiaci       vedení k riešeniu komplexných problémov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou, experimentovaním“(Průcha, J., Walterová, E.,  Mareš, J., 1995).

o        Programované učenie

 Vo vyučovacom procese sa motivačne využíva samostatná práca, spätné informácie  o riešeniach, voľba vlastného tempa práce (Hvozdík, 1986).

o       Blokové vyučovanie Je taká činnosť, pri ktorej sa žiaci dlhší čas venujú určitému predmetu v jednom bloku  (deň, týždeň). Zahŕňa diskusie, semináre, samoštúdium, učenie,  experimentálnu prácu (Zelina, 1996)

•  Integrované tematické vyučovanie - ITV

Vyučovanie sa nedelí na hodiny a predmety, ale sa deje v súvislých celkoch. Nejaká téma sa preberá z viacerých hľadísk – strom, človek a pod. Táto téma zahŕňa matematiku, fyziku, slovenský jazyk, zemepis, prírodopis, výtvarnú výchovu a i. V ITV sa neznámkuje, každý žiak si musí osvojiť tzv. kľúčové učivo (základné) tak, aby ho vedel aplikovať (Turek, 1997).

•  Heuristické vyučovanie

 Je založená na tom, že žiaci samostatne, alebo v skupinách riešia problém pomocou  niektorej   z heuristických schém, napr. DITOR - Definuj problém – Informuj sa –  Tvor riešenia – Ohodnoť riešenia –  Realizuj riešenia (Zelina, 1996).

 Neriešia však samostatne celé úlohy, ale len časti – jednotlivé etapy –  kroky riešenia.

      Príklad:

·   Ako by ste postupovali, keby ste mali zachrániť Slovensko (svet) pred jadrovou  

    katastrofou?

·   Ako by sme sa mohli presvedčiť, ktorý z návrhov je ten správny?

     Heuristickú metódu je možné používať na osvojovanie učiva, ktoré pozostáva z kauzálnych (príčinno–dôsledkových) vzťahov, na osvojovanie zovšeobecnených pojmov, vzťahov, princípov, zákonov, teórií a všeobecných metód práce (Turek, 1997).

• Tvorivé vyučovanie

Činnosť zacielená najmä na rozvoj divergencie, ale aj prežívania, tvorivého vnímania. Je tu zdôrazňovaná umelecká tvorivá činnosť detí, technická i vedecká tvorivosť na úrovni schopnosti detí, ale aj tvorivosť v medziľudských vzťahoch, riešenie bežných životných problémov.

• Objavujúce vyučovanie

Je podobné ako heuristické vyučovanie. Žiaci vlastnou aktivitou „objavujú“ informácie, zákonitosti, robia drobné experimenty, skúmajú názory a postoje ľudí, učia sa pracovať na báze vedeckej metodológie.

• Brainstorming

Pri brainstormingu, ktorý je  použitý ako metóda vzdelávania, nemusí ísť ani tak o nájdenie optimálneho riešenia, ako o to, aby sa na danej téme a jej obsahu žiaci vzdelávali (niečomu sa naučili), aby sa prejavili, rozvíjali svoje tvorivé schopnosti.

Existujú rôzne variácie brainstormingu:

Písaný

Jeho podstata spočíva v tom, že hárok papiera putuje od žiaka k žiakovi a každý doň postupne vpíše svoj návrh, názor, riešenie.

Pingpongový

Je určený len pre dvoch účastníkov. Jeden žiak povie návrh, na ktorý reaguje druhý žiak svojim návrhom, potom pokračuje opäť prvý...

      Hobo metóda

       Ide o brainstorming s prestávkou na samoštúdium – naštudovanie si problematiky    

       v literatúre.

• Gordonova metóda

       Cieľom tejto metódy je len jedno, ale zato nové, originálne riešenie. Aby sa  to   

       dosiahlo, na začiatku ešte nikto okrem vedúceho nevie, aký problém sa bude riešiť.    

       Problém sa rieši zoširoka, zo všetkých aspektov, učiteľ ho postupne tematicky zužuje,

       až sa nakoniec nájde riešenie problému (Turek, 1997).

• Vyučovanie hrou

       Didaktické hry, kde sa motivačne využíva hlavne súťaživosť, radosť z hry, uvolnená  

       atmosféra, nezáväznosť (Hvozdík, 1986).

• Dramatizácia

Motivačne sa používa na živé a názorné, pre žiaka zaujímavé vysvetlenie učebnej látky (Hvozdík, 1986).

Motivácia na základe sekvenčných analýz

     Skúma sa každý krok v sekvenčnej činnosti učiteľa a vypracúva sa čo najviac metodík a techník v jednotlivých krokoch na zlepšenie, zvýšenie motivácie žiakov. Jedna z typických sekvencií má túto štruktúru:

-         vzbudenie pozornosti u žiakov,

-         zadanie otázky či úlohy,

-         čas na premyslenie, riešenie,

-         odpoveď,

-         zhodnotenie odpovedí – žiakmi, učiteľom.

Motivovanie pomocou rozvíjania ašpirácií

Je to prechod od rozvoja určovaného, vyvolávaného zvonku k samo vývoju regulovanému zvnútra. Takýto žiak sa vyznačuje:

-         vnútornou potrebou mať svoju budúcnosť,

-         cieľavedomosťou,

-         organizáciou času,

-         premáhaním sa v mene cieľov (Zelina, 1996).

     Motivačné metódy sa uplatňujú vo vyučovacom procese, ktorého základnou jednotkou je vyučovacia hodina. Podľa toho, v ktorej časti sú motivačné metódy použité ich delíme nasledovne:

1.      Vstupné:

• Motivačné rozprávanie - citové a sugestívne slovné približovanie toho, o čom sa budú žiaci učiť.

• Motivačný rozhovor - ide o dialóg medzi učiteľom  a žiakom pri ktorom sa aktivizujú  poznatky, skúsenosti, zážitky.

• Motivačná demonštrácia - prezentácia ukážky – môže to byť pokus, film, diafilm, obraz – cieľom je vzbudiť záujem žiakov o poznávanie skutočnosti.

• Problém ako motivácia - učiteľ problémom upúta pozornosť žiakov a následne vysvetľuje učivo.

2.      Priebežné:

• Motivačná výzva - učiteľ vyzýva žiakov - k zvýšeniu pozornosti, vyzýva k tvorbe náčrtkov, nákresov do zošita, prípadne na tabuľu. 

• Aktualizácia obsahu učiva - spájanie učiva so životom a záujmami žiakov, žiaci môžu dopĺňať preberané učivo, učiteľ ponúka hádanky, príklady atď.

• Pochvala, povzbudenie, kritika  - uplatnenie pedagogického taktu.

     G. Petty,  pri analýze otázok motivácie hovorí o niektorých faktoroch, ktoré by mali byť v ohnisku pozornosti učiteľa. Pre ich lepšie zapamätanie zvolil mnemotechnickú pomôcku, (ktorá sa u nás preberá z českého prekladu) – FOCUS – je odvodená z latinského slova focus – ohnisko.

Fantázia  – tvorivá atmosféra, priestor pre fantáziu žiakov.

Ocenenie – pochvala, povzbudenie.

Ciele – dosiahnuteľné a vopred stanovené.

Úspech – primeranosť úloh, individuálny prístup.

Smysel (slov. zmysel) - oboznámenie – čo sa učí – prečo sa učí.

     Z opisu motivácie vo vyučovaní vyplýva, že to nie je len oznámenie cieľa hodiny, ani len „vyzývanie“ žiakov do učebnej činnosti alebo jej prikazovanie a pod., je to predovšetkým premyslený prístup učiteľa k celej vyučovacej hodine a ku všetkým činnostiam seba a žiakov.

     Prvoradou úlohou motivačných metód je vzbudiť u žiaka záujem o učebnú činnosť. Avšak nie každý učiteľ vie vzbudiť skutočný záujem o učenie. Je potrebné, aby sa pedagógovia vzdelávali a prehlbovali svoje vedomosti z oblasti motívov a motivácie. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doteraz, pretože obsah vzdelania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Bolo by na škodu pedagogickej praxe, keby sme sa   nenaučili v plnej miere doceňovať a využívať obrovskú silu motivačných  metód.

(Podľa: Kancír, J. – Madziková, A.: Didaktika vlastivedy. Prešov, Universum 2003, s. 189. ISBN 80-89046-13-4)