Euroregióny – nová téma vo vyučovaní geografie na gymnáziu?

Učebné osnovy geografie na gymnáziách v Slovenskej republike  prešli v ostatnom desaťročí istými zmenami a úpravami, čo sa odrazilo v prijatí inovovaných učebných osnov schválených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky s platnosťou od 1.9.1997. Hoci koncepcia učiva ostala zachovaná v porovnaní s predchádzajúcim stavom, vo výbere učiva sa odrazili nové vedecké poznatky z geografie a aktualizoval sa aj obsah učiva. V príspevku sa budeme bližšie zaoberať problematikou regionálnej geografie, konkrétne regionálnou geografiou Európy a Slovenska a v jej rámci témou euroregiónov. Ak má výber učiva z geografie rešpektovať súčasný stav vedeckého poznania a sprostredkovať aktuálne informácie o súčasných problémoch v krajine, v rámci regionálnej geografie Európy by podľa nášho názoru nemali chýbať aj základné informácie o euroregiónoch. A keďže sa do procesu formovania euroregiónov aktívne zapojilo aj Slovensko (Karpatský euroregión, Euroregión Tatry, Podunajsko), táto téma by mohla byť zaradená aj do celku venovanom regionálnej geografii Slovenska a cezhraničnej spolupráci so susednými štátmi a ich regiónmi.

Podľa učebných osnov sú „témy regionálnej geografie koncipované ako výber aktuálnych javov a procesov, v ktorých si žiaci osvojujú faktografické poznatky na základe predchádzajúcich všeobecných poznatkov, pričom členenie svetadielov na regióny je orientačné, nie záväzné.“

Aký je obsah tematického celku Regionálna geografia Európy na gymnáziu?

            Európa je analyzovaná v úvodnej všeobecnej časti ako celok z fyzickogeografického, kultúrno-historického a socioekonomicko-geografického hľadiska. Ďalej nasleduje regionálna časť, v rámci ktorej je Európa rozdelená na väčšie regióny (západná, južná, východná a pod.), pričom pri ich charakteristike sa využívajú modelové štáty.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, samostatná téma o euroregiónoch sa v učive o Európe nenachádza, dokonca v rámci tejto témy nie je ani zmienka  o ich existencii.

V snahe zistiť, či má stredoškolská mládež poznatky o euroregiónoch, uskutočnili sme prieskum formou ankety na vzorke 40 respondentov . Išlo o študentov končiaceho 4. ročníka (19 chlapcov a 21 dievčat vo veku 17-18 rokov) na jednom z gymnázií v Prešove. Respondentom sme položili tri otázky:

1.      Čo je euroregión?

2.      Vymenuj euroregióny, ktoré poznáš!

3.      Aký je podľa tvojho názoru význam euroregiónov?

Predpokladali sme, že väčšina študentov nebude vedieť správne odpovedať na všetky položené otázky, čo sa nám neskôr aj potvrdilo. Z celkového počtu 40 respondentov len 1 respondent odpovedal na každú z položených otázok (odpovedal správne). Čiastočne (na 1 alebo 2 otázky) odpovedalo 30 respondentov, 9 odpovedalo „neviem“ resp. neuviedlo žiadnu odpoveď.

 Zároveň sme však predpokladali, že aspoň časť študentov bude vedieť odpovedať využijúc mimoškolské informačné zdroje, a to na  konkrétnom príklade z miestneho regiónu (mesto aj okres Prešov participuje na činnosti Karpatského euroregiónu). Tento predpoklad sa nám však nepotvrdil.

            V odpovediach študentov na 1. otázku sa najčastejšie vyskytovali pokusy o vlastné vyvodenie definície euroregiónu. Prakticky len 1 odpoveď pomerne výstižne charakterizovala euroregión ako “združenie hraničných oblastí, ktoré majú záujem o bližšiu spoluprácu v oblasti kultúry, životného prostredia a pod.; nezahŕňa politické alebo vojenské otázky“. Ako sme neskôr zistili, išlo o študentku, ktorá sa zapojila do geografickej olympiády práve s témou cezhraničnej spolupráce.

            Časť respondentov, ktorí chceli dať aspoň nejakú odpoveď, si pomáhalo sémantizáciou typu: „Euroregión je región v Európe“, „územný celok v Európe“, ďalší toto spojenie rozšírili v snahe naznačiť isté regionalizačné kritérium - „určité územie (oblasť) v Európe s podobnou charakteristikou“, „ Európa sa rozdeľuje na regióny (euroregióny), ktoré majú spoločné znaky, napr. jazyk, kultúru“ (17 respondentov). Traja respondenti si pod týmto pojmom predstavujú „určitú časť Európy s rovnakými alebo podobnými klimatickými, prírodnými podmienkami“.         

Jeden respondent si myslí, že euroregión je “časť krajiny, kde sa nachádzajú všetky typy priemyslu a poľnohospodárstva“. Traja respondenti stotožňujú pojem euroregión s Európou ako celkom – „oblasť, ktorú obývajú všetky národy Európy a majú spoločnú históriu, stretávajú sa tu rôzne kultúry, náboženstvá a pod.“, resp. „Európsky región v rámci niečoho“. Jeden respondent si myslí, že ide o známe strediská cestovného ruchu, ktoré navštevujú obyvatelia rôznych štátov Európy (Švajčiarsko, Alpy...). Rovnako jeden respondent si myslí, že ide o zoskupenie štátov mimo Európskej únie s cieľom ich priblíženia k EÚ. Vo väčšine vyjadrení sa objavuje neistota respondentov prejavená slovnými spojeniami „neviem“, „nie som si istý(á), ale myslím si...“, „môj názor je iba domnienkou“, „podľa mňa je to...“.

Trinásť respondentov odpovedalo na prvú otázku „neviem“, alebo sa vôbec nevyjadrilo (štyria z nich však odpovedali ešte na jednu otázku).

            Vyhodnotenie 2. otázky bolo jednoduché – len jeden respondent vedel pomenovať aspoň jeden euroregión – Karpatský (opäť študentka-účastníčka geografickej olympiády). Ďalší štyria respondenti, ktorí na uvedenú otázku odpovedali, si euroregióny zamieňali s regionálnym členením Európy (severná, západná, stredná... ), jeden študent označil ako euroregióny významné európske centrá a krajiny cestovného ruchu (Alpy, Rakúsko...) , jeden študent uviedol „euroregióny (ako časť krajiny, kde sa nachádzajú všetky typy priemyslu a poľnohospodárstva) sa nachádzajú vo Francúzsku“ a rovnako jeden respondent napísal, že ide o štáty Európy . Zvyšných 32 respondentov na túto otázku odpovedalo „neviem“, „nepoznám ani jeden euroregión“, alebo sa vôbec nevyjadrili.

            Na 3. otázku sa pokúsilo odpovedať 31 respondentov. Správna a úplná bola len jedna odpoveď (študentka-účastníčka geografickej olympiády). Pomerne často sa v odpovediach vyskytovalo „zlepšenie hospodárskych a kultúrnych vzťahov medzi krajinami“. Z ďalších odpovedí vyberáme: „zachovanie kultúrneho bohatstva a posolstvo pre ďalšie generácie“, „dochádza k väčšiemu kontaktu medzi ľuďmi rôznych národností“, „spojenie určitých kultúr, národov, štátov, zvykov do celku ako Európy“, „myslím, že tu môže dôjsť ku globalizácii jednotlivých kultúr, a tým môže klesnúť aj národné povedomie ľudí v dôsledku vplyvu iných kultúr“, „globalizácia – nesúhlasím s tým“, „neviem, ale má, keď to existuje“.

Euroregióny a vyučovanie geografie

Problematika euroregiónov a cezhraničnej spolupráce je realitou v krajinách západnej Európy, kde ich počet prekračuje stovku. Ich spoločným znakom je poloha v pohraničných územiach a snaha o regionálnu spoluprácu po oboch stranách štátnych hraníc. Táto spolupráca sa orientuje na ochranu životného prostredia, na riešenie problémov v lokálnej nezamestnanosti, na rozvoj služieb a infraštruktúry v rámci rozvoja cestovného ruchu a podobne. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že aj napriek istej bariére, ktorú predstavuje štátna hranica, na oboch jej stranách nachádzame veľa spoločného v prírode, kultúre, konfesii, ekonomike. Vznik a rozvoj euroregiónov ako jeden z integračných procesov sa teší značnej podpore zo strany Európskej únie. Cezhraničná regionálna spolupráca je súčasťou oficiálnych dokumentov Rady Európy (Konvencia č. 106 o cezhraničnej spolupráci) a je jednou z úrovní regionálneho plánovania krajín Európskej únie. Od počiatku 90-tych rokov sa táto forma cezhraničnej spolupráce začína uplatňovať aj v krajinách strednej a východnej Európy, Slovensko a jeho najbližších susedov nevynímajúc.

            Téma cezhraničnej spolupráce tak predstavuje jednu z aktuálnych tém našej súčasnosti, ktorá by nemala chýbať v geografickej edukácii. Okrem aktuálnosti nezanedbateľný je aj jej výchovný efekt. Veď jedným z dôvodov vzniku euroregiónov je snaha o zmierenie a budovanie vzájomného porozumenia, najmä v národnostne a etnicky rozdielnom alebo zmiešanom území. Ďalším nemenej zaujímavým momentom je skutočnosť, že vznik euroregiónov je výsledkom spontánnej iniciatívy obyvateľov pohraničných regiónov dvoch alebo aj viacerých susediacich štátov. Euroregióny ponúkajú priestor pre regionálnu spoluprácu na úrovni miest, samospráv, rôznych inštitúcií (vrátane školstva), profesných aj iných združení. Sú tak jedným z nástrojov na praktické uplatňovanie myšlienok európanstva  v školskej praxi.

            Z analýzy učebných osnov pre gymnáziá  vyplýva, že je tu istá rezerva vyhradená pre inováciu obsahu učiva, v rámci ktorej by mohlo byť zaradené učivo o euroregiónoch. Je však potrebné zvážiť, čo by bolo základné a čo rozširujúce učivo. Napríklad v tematickom celku Európa by mohli byť zaradené základné pojmy a príklady už fungujúcich euroregiónov v západnej Európe ako súčasť integračných procesov. V súvislosti s tým sa otvára priestor pre geografov z vedeckých aj pedagogických kruhov na spracovanie odborných štúdií aj didaktických materiálov k pertraktovanej téme pre potreby edukácie.

            Využitie netradičných vyučovacích foriem (školský geografický projekt, študentská konferencia, diskusný klub) sa ponúka pri téme venovanej formovaniu euroregiónov v prihraničných oblastiach Slovenska v rámci regionálnej geografie Slovenska, a to najmä v regiónoch, ktorých sa tieto aktivity dotýkajú.

            Samozrejme, aj názory na túto problematiku sa môžu výrazne líšiť od názoru autorov príspevku. Ako argumentácia proti ďalšiemu rozširovaniu obsahu učiva sa uvádza značná predimenzovanosť už existujúceho obsahu geografie na gymnáziách, nevhodnosť termínu euroregión, ktorý skôr evokuje predstavu členenia Európy na veľké regióny ako  označenie cezhraničnej regionálnej spolupráce, ako aj istý negatívny podtón získaný spolitizovaním tohto termínu na Slovensku v minulosti, až po diskusie v odborných geografických kruhoch u nás, v ktorých časť odborníkov odmieta euroregióny ako niečo, čo reálne v krajine neexistuje.

(Spracované podľa: Madziková, A., Kancír, J.: Euroregióny – súčasť obsahu geografického vzdelávania? In: Zborník z III. medzinárodnej vedeckej konferencie Európska dimenzia v geografickom vzdelávaní. UMB FPV Banská Bystrica 2000, s. 69-73.)