Jednou z tém, ktorá sa v západných krajinách v súvislosti s výrazným prenikaním ekonomických koncepcií do humánnej a regionálnej geografie dostáva stále častejšie do popredia, je téma regionálneho rozvoja a regionálnej politiky. Súvisí to pravdepodobne s tým, že ekonomická dimenzia regionálneho rozvoja zohráva stále významnú úlohu. Preto niekedy, ak sa hovorí o regionálnom rozvoji, sa implicitne prijíma predpoklad, že ide v prvom rade o ekonomický regionálny rozvoj (Paulov, 1999).
Definovať pojem regionálny rozvoj v celej jeho zložitosti je veľmi obtiažne, ba podľa niektorých až nemožné. Pri úvahách na túto tému je preto vhodné vychádzať z faktu, že regionálny rozvoj podobne ako každá ľudská činnosť sa realizuje v určitom čase a určitom priestore, ktorý ho formuje. Toto formovanie vychádza zo špecifických podmienok a vlastností tohto priestoru, ktorými sa odlišuje od svojho okolia. Pre takto definovaný priestor sa vo všeobecnosti zaužíval pojem región.
Pojem región je podobne ako termín „bod“ v matematike bežne používaný, ale s jeho definovaním sú problémy. Na jeho definíciu je toľko názorov, z koľkých pohľadov je skúmaný a hodnotený.
Lauko (Bašovský, Lauko, 1990) považuje región za zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov. Iná definícia považuje región za územie so špecifickou polohou, ktoré sa istým spôsobom odlišuje od iných území a ktoré sa rozprestiera tak ďaleko, ako sa rozprestiera, vyčleňujúca ho črta (Hartshorne, 1959 In Bašovský, Lauko, 1990). Kým Laukova definícia zdôrazňuje komplexnosť a syntetickosť, definícia regiónu Hartshornom zdôrazňuje individualitu a špecifickosť.
Demek (1987) definuje región ako územie (časť krajinnej sféry), ktoré sa súborom vlastností, stavov a javov odlišuje od susedných (prípadne) ďalších oblastí, pričom táto jednota je objektívnou podmienkou a zákonitým výsledkom vývoja daného územia.
Na základe súboru predchádzajúcich definícii regiónu môžeme vo všeobecnej rovine vnímať región ako zložitý dynamický priestorový systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a socioekonomických javov. Voči okoliu je otvorený, ale zároveň aj vnútorne spätý a interagujúci.
Rada Európy v návrhu charty o regionalizácii (Draft Community Charter of Regionalisation, 1988 In Plai, 1994) preferuje definíciu, ktorá v sebe zahŕňa dnes tak preferovaný ľudský rozmer a definuje región ako územie, ktoré z geografického hľadiska vytvára výraznú entitu alebo zoskupenie podobných území na báze historickej kontinuity a ktorého obyvateľstvo spájajú určité spoločné črty a prianie udržať a ďalej rozvíjať svoju identitu s cieľom podnecovať kultúrny, sociálny a hospodársky rozvoj.
Pre úplnosť je vhodné ešte uviesť definíciu pojmu región ako ho definuje zákon 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja: región je územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.
Z uvedeného spektra názorov na pojem región vyplýva, že pri jeho vymedzení je potrebné uplatniť interdisciplinárny prístup nakoľko región možno charakterizovať ako bohato štruktúrovaný celok, ktorý sa vyznačuje geografickými, ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi, historickými, národnostnými a ďalšími znakmi. Pritom sa možno na región pozerať z každého uvedeného hľadiska, ktoré pri svojej dominantnosti len do určitej miery rešpektuje i ostatné znaky charakterizujúce región.
Definícia regionálneho rozvoja
Aj pri objasňovaní pojmu regionálny rozvoj resp. rozvoj v širšom zmysle narazíme na podobné problémy, ktoré sa vyskytli pri definovaní pojmu región.
Podľa Sachsa (Sachs, 1989 In Maier, Tödtling, 1998) sa „rozvoj“ stal „ťažkopádnym“, améby pripomínajúcim slovom. Nič neobsahuje, pretože jeho kontúry sa rozplývajú ... Kto ho vysloví, nič nepomenuje, ale si prisvojuje všetky dobré predsavzatia tohto sveta. Rozvoj sa stal podľa neho prázdnym pojmom.
Pojem „rozvoj“je používaný v rôznych súvislostiach, najčastejšie však pojem rozvoj resp. regionálny rozvoj býva chápaný ako hospodársky rozvoj regiónu, predovšetkým ako hospodársky rast. Treba však podotknúť, že by malo ísť hlavne o taký rozvoj, ktorý „neničí vlastnú zdrojovú základňu”, teda môže byť udržiavaný dlhší čas (Maier, Tödtling, 1998).
Tvrdoň, Hamalová, Žárska (1995) upozorňujú, že termíny ako „rozvoj“ a „rast“ je potrebné odlišovať. Pod rozvojom v najširšom zmysle slova chápu rozšírenie ekonomického systému pri zmenených a progresívnych parametroch rastových faktorov. Naproti tomu pod rastom chápu rozšírenie ekonomických systémov bez zmeny kvality parametrov základných rastových faktorov. To znamená, že rozvoj zahŕňa v sebe aj inovácie, ktoré spôsobujú kvalitatívne zmeny ekonomického systému, ktorý má v sebe zabudovaný mechanizmus nepretržite vytvárať zmeny a prispôsobovať sa inovačným zmenám.
V zhode s názorom Nohlena a Nuschelera (Nohlen, Nuscheler, 1992 In Maier, Tödtling, 1998) je potrebné konštatovať, že radikálne odmietnutie pojmu rozvoj nemá zmysel, lebo žiadna lepšia alternatíva neexistuje.
Podobne ako pri definovaní pojmu región aj pri definícii regionálneho rozvoja sa môžeme oprieť o jeho interpretáciu v rámci zákona 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja ako „o trvalý rast hospodárskeho potenciálu a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť, konkurencieschopnosť a životnú úroveň jeho obyvateľov“.
Všeobecne možno povedať, že regionálny rozvoj je súbor predovšetkým sociálnych a hospodárskych procesov a vzťahov prebiehajúcich v regióne (podľa Rajčáka, Rajčákovej, 1999). Tieto procesy a vzťahy ovplyvňujú všetky zložky regiónu i keď možno nie všetky naraz, ale formou postupnej reťazovej reakcie. Naopak jednotlivé zložky regiónu (ako aj ich priestorová štruktúra) majú vplyv na priebeh regionálneho rozvoja (Hajasová, 2000).
Z geografického uhla pohľadu môžeme teda pojem regionálny rozvoj chápať ako predovšetkým ekonomicko-sociálne procesy prebiehajúce v prírodno-spoločenskom prostredí regiónu, ktoré by mali využívať, ale i rešpektovať podmienky a zvláštnosti tohto prostredia.
Základné dokumenty regionálneho rozvoja
Pri problematike programovania resp. plánovania regionálneho rozvoja na Slovensku je potrebné sa riadiť určitými záväznými pravidlami na úrovni štátu (zákon č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja) ako aj odporúčaniami Európskej únie, keďže v priebehu roku 2004 vstúpila SR do štruktúr tejto organizácie. V súlade s vyššie uvedeným zákonom č.503/2001 Z.z. sa podpora regionálneho rozvoja v SR uskutočňuje na základe:
· národného rozvojového plánu Slovenskej republiky
· regionálneho operačného programu
· sektorového operačného programu
· programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja
· programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce
Tušan, Tušan (2002) v súlade so zákonom č.503/2001 Z.z. charakterizujú jednotlivé základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja v SR nasledovne:
Národný rozvojový plán (NDP)
- základný strednodobý strategicko-plánovací dokument, nástroj uskutočňovania regionálnej politiky Slovenskej republiky, vypracovaný na päť až sedem ročné obdobie. Súčasný NDP je časovo spracovaný do roku 2006 a je novým spôsobom spolupráce Slovenskej republiky a Európskej únie. Má za cieľ zmierniť rozdiely v tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa tak, aby SR v roku 2006 dosiahla 60-65% z priemeru HDP na obyvateľa štátov EÚ. NDP slúži na získavanie finančných prostriedkov z predvstupových fondov EÚ a po integrácii Slovenska aj zo štrukturálnych fondov.
Regionálny operačný program (ROP)
- obsahuje rozvojové stratégie na úrovni regiónov. Je strednodobým dokumentom, obsahujúcim analýzu hospodárskej a sociálnej situácie regiónu, ciele a prvoradé potreby jeho rozvoja, súhrnný popis opatrení plánovaných na dosiahnutie cieľov a prvoradých potrieb, rámcový finančný plán a jeho zabezpečenie. V súčasnosti sa vypracováva iba jeden regionálny operačný program, ktorý v sebe zahŕňa sedem krajov (okrem Bratislavského). Sektorový operačný program (SOP)
- je strednodobým dokumentom, vypracovaným pre vopred určené sektory. Obsahuje ciele a prvoradé potreby sektoru, súhrnný popis opatrení plánovaných na dosiahnutie cieľov a prvoradých potrieb, rámcový finančný plán a ustanovenia na jeho zabezpečenie. Počet a zameranie SOP určí vláda, pričom v súčasnosti ide o päť vybraných sektorov: ľudské zdroje; ekonomický rozvoj; poľnohospodárstvo, rybárstvo a rozvoj vidieka; doprava a telekomunikácie; životné prostredie.
Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja
- je strednodobým programovým dokumentom, ktorý obsahuje najmä:
· analýzu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na území kraja, jeho hlavné vývojové smery, určenie cieľov a prvoradých potrieb
· určenie okresov a obcí, ktorých rozvoj je potrebné podporovať s ohľadom na potrebu rovnováhy v rozvoji samosprávneho kraja
· úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, kultúre a v ďalších oblastiach
· návrh finančného a administratívneho zabezpečenia programu rozvoja kraja
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja má byť v súlade s cieľmi a prvoradými potrebami ustanovenými v NDP a v ROP. Program rozvoja kraja sa zohľadňuje ako podklad pri spracovaní programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí na území príslušného kraja. Štát poskytuje samosprávnym krajom finančné prostriedky na úhradu výdavkov súvisiacich s vypracovaním vlastného programu rozvoja ako i programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí.
Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce
- je strednodobým programovým dokumentom, ktorý obsahuje najmä:
· analýzu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce (vidieckej obce alebo mesta), hlavné smery jeho vývoja, stanovenie cieľov a prvoradých potrieb
· úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, v starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelaní, v kultúre a ďalších oblastiach
· návrh finančného a administratívneho zabezpečenia
Plánovaním môžeme označiť činnosť smerujúcu k ovplyvňovaniu budúcich dejov tak, aby sme dosiahli vopred stanovených cieľov. Každé plánovanie postupuje od stanovenia cieľov (čo chceme) cez analýzu stavu, možností a prostriedkov ako budúcnosť ovplyvniť (ako sme na tom), koncepciu - “projekt“ vlastného aktívneho chovania, ktoré by malo za daných podmienok viesť k dosiahnutiu cieľov (ako na to) až k realizácii zámerov. Každé plánovanie by malo v sebe taktiež obsahovať zabudovaný systém spätných väzieb, ktoré korigujú celý proces tak, aby odpovedal stále sa meniacim podmienkam prostredia, v ktorom sa odohráva (Maier, 2000).
Jedným z prístupov k riešeniu problematiky plánovania regionálneho rozvoja je aj metodika strategického plánovania. Strategické plánovanie predstavuje systematický spôsob ako organizovať zmeny a vytvárať v celej spoločnosti široký konsenzus a spoločnú víziu pre rozvoj regiónu. Ide o tvorivý proces, ktorý určí problémové oblasti a nájde zhodu ohľadom stanovených cieľov a opatrení, ktoré, ak budú naplnené, pomôžu riešiť situáciu v týchto problémových oblastiach.
Proces strategického plánovania regionálneho rozvoja v sebe zahŕňa následovné kroky: analýza územia a prieskum názorov obyvateľstva; SWOT analýza; problémová analýza; strategická vízia; stanovenie strategických a špecifických cieľov; určenie opatrení a priorít a realizácia a monitoring.
Cieľom analýzy územia je posúdiť lokálne charakteristiky a trendy na pozadí regionálneho resp. národného vývoja a určiť tak zhody alebo naopak zvláštnosti, ktoré môžu slúžiť ako zdroj komparatívnych výhod (tie je potrebné čo najlepšie využiť) alebo naopak ako zdroj ohrozenia (tie je potrebné eliminovať). Analýza územia vychádza z pravidelne publikovaných „tvrdých“ dát, ktoré sú uvádzané v rôznych štatistických a literatúrnych zdrojoch. Tieto údaje a informácie o území je vhodné kombinovať s prieskumom názorov obyvateľstva, ktorý je zameraný na získanie aktívnych postojov a názorov miestneho obyvateľstva (tzv.„mäkké“ dáta) na problematiku rozvoja ich územia.
SWOT analýza
SWOT analýza predstavuje ďalšiu analytickú etapu, ktorá vychádza z hodnotenia silných a slabých stránok územia (vnútorná analýza) a príležitostí a ohrození (vonkajšia analýza). Vnútorná analýza hodnotí súčasný stav regiónu na základe jeho vnútornej charakteristiky. Poukazuje na to, čo má v území na rozvoj pozitívny vplyv (silné stránky) a čo negatívny (slabé stránky), pričom predstavitelia regiónu ich dokážu svojim aktívnym prístupom ovplyvňovať. Vonkajšia analýza predstavuje hodnotenie regionálnych, národných i zahraničných vplyvov ekonomického, sociálneho a politického charakteru, ktoré ovplyvňujú možnosti rozvoja územia. Niekedy sú podceňované, pretože predstavujú rozhodnutia (daňové reformy, prijímanie zákonov a pod.) prijaté na úrovni, ktorá je pomerne vzdialená lokálnej úrovni. Tento fakt ešte podporuje tá skutočnosť, že predstavitelia na úrovni obcí resp. mikroregiónu ich dokážu ovplyvňovať iba minimálne.
Problémová analýza
Po spracovaní a zhodnotení analytických informácií je potrebné identifikovať hlavné problémy resp. hlavné problémové oblasti, ktoré sa stanú ústrednými bodmi ďalšieho zamerania procesu strategického plánovania. Ich správna identifikácia vychádza jednak zo spolupráce so zástupcami samospráv, miestnymi podnikateľmi a obyvateľmi ako aj z predikcie negatív identifikovaných v slabých stránkach a ohrozeniach v rámci SWOT analýzy. Pri tejto etape sa pomenujú jednotlivé problémy, ktoré sa potom usporiadajú do skupín (podľa charakteru problémov a ich vzájomnej prepojenosti). Tieto skupiny sa následne označia príslušnými názvami, ktoré ich vystihujú. Takto označené skupiny potom predstavujú jednotlivé problémové oblasti, na ktoré sa v ďalšom procese strategického plánovania naformulujú strategické a špecifické ciele a k nim príslušné opatrenia.
Štandardnou súčasťou tvorby rozvojovej stratégie ako uvádza Borecký (2000) je formulácia základných smerov (trajektórií) rozvoja, ktoré sú východiskom pre stanovenie strategických cieľov, pretože vymedzujú celkový rámec ďalších krokov spracovania rozvojovej stratégie. Strategická vízia potom vychádza z načrtnutia a špecifikácie tej z trajektórií, ktorá predstavuje najpravdepodobnejšie smerovanie rozvoja. Zmyslom strategickej vízie je dosiahnuť presnejšiu a konkrétnejšiu predstavu o orientácii hodnoteného regiónu do budúcnosti. Strategická vízia popisuje ideálnu situáciu, ktorá nastane po realizácii strategických a špecifických cieľov.
Stanovenie strategických a špecifických cieľov
Strategické a špecifické ciele úzko nadväzujú na predstavu o budúcnosti regiónu. Formulácia týchto cieľov vychádza z analýz a informácií z predchádzajúcich krokov a ich identifikácia je nevyhnutná, pretože do nich sa bude v budúcnosti koncentrovať lokálne úsilie zúčastnených strán (verejného, súkromného i tretieho sektora a pod.), ich čas ako aj prístup k finančným zdrojom. Špecifické ciele v tomto zmysle bližšie charakterizujú a rozvíjajú strategické ciele a ich úlohou je načrtnúť predstavu o tom, čo chceme dosiahnuť v rámci strategických cieľov. Pri stanovení strategických a špecifických cieľov sa vychádza predovšetkým z predchádzajúcich dvoch krokov - strategickej vízie a problémovej analýzy, pretože z úrovne hlavných problémov sa naformulujú strategické ciele a z úrovne jednotlivých problémov sa určia špecifické ciele.
Pri procese identifikácie týchto cieľov je možné využiť metódu tzv. brainstormingu. Podstata metódy spočíva v skúsenosti, že skupina je za určitých podmienok schopná v rovnakom čase vyprodukovať viac nápadov než jednotlivec a čím je v diskusii viac návrhov, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa získa to najlepšie riešenie (Kol., 2004).
Stanovenie strategických a špecifických cieľov a určenie opatrení a priorít predstavujú v rámci strategického plánovania tzv. plánovaciu časť, ktorá je úzko prepojená s predchádzajúcimi krokmi, pretože opatrenia naplňujúce strategický plán vychádzajú prostredníctvom špecifických cieľov z problémovej analýzy a majú navrhnúť riešenia uvedených problémov. Od stupňa úspešnosti ich riešenia závisí aj samotný rozvoj územia, ktorý je hlavným cieľom celého procesu strategického plánovania. Význam a dôležitosť jednotlivých cieľov a k nim príslušných opatrení je rôzna. Niektoré opatrenia je potrebné realizovať prednostne (majú prioritné postavenie), s realizáciou iných je možné počítať v blízkej budúcnosti. Určenie postupnosti dôležitosti jednotlivých opatrení má relatívne subjektívny charakter, preto pre jeho objektivizáciu je potrebné využiť čo možno najširší okruh názorov predstaviteľov dotknutého územia ako i externých spolupracovníkov. Význam jednotlivých opatrení je potrebné zhodnotiť z hľadiska nasledujúcich kritérií (upravené podľa Berman, 1998):
· vplyv na dosiahnutie strategického cieľa
· realizovateľnosť
· načasovanie
· vplyv na investície a tvorbu pracovných miest
· účasť súkromného sektoru
· nadväznosť na iné
Určením opatrení a priorít sa zavŕši proces vypracovania strategického plánu, ktorý by mal byť pred konečným prijatím prezentovaný na verejnosti z dôvodu možnosti pripomienkovania.
Takto prijatý strategický plán by mal byť:
reálny – mal by obsahovať reálne naplánované projekty, pričom za každý projekt by mala byť určená osobná zodpovednosť, mal by mať reálne odhadnuté náklady a potrebný čas na realizáciu
flexibilný –plán nie je nemenný, musí byť možné ho dopĺňať, meniť niektoré časti v závislosti od dôležitostí okolností, ktoré sa počas jeho realizácie zmenili
transparentný – musí byť otvorený pre každého občana a nie iba pre úzku skupinu autorov, mal by byť umiestnený na verejne prístupnom mieste (ako aj na internete) s možnosťou nahliadnutia a vyjadrenia opodstatnených pripomienok a návrhov, ktoré môžu byť po náležitom zvážení zahrnuté do plánu
vyjadrovať spoločný postup – strategický plán má byť výsledkom spoločného úsilia zúčastnených strán, ktoré majú zároveň spoločne zdieľať zodpovednosť za jeho realizáciu
monitorovateľný a hodnotiteľný - s odstupom času je potrebné merať a hodnotiť dopad plánu na dané územie so zameraním na jeho rozvoj, stagnáciu, či dokonca úpadok
Realizácia a monitoring
Zmyslom úspešného strategického plánovania je jeho realizácia, ktorá je závislá najmä na relevantnej identifikácii a priradení potrebných zdrojov. V rámci realizácie strategického plánu je potrebné priebežné vyhodnocovanie toho, čo má byť dosiahnuté s tým, čo dosiahnuté skutočne je. Monitorovacia činnosť by sa mala sústrediť najmä na hodnotenie toho, či strategický plán naplnil zvolené ciele a či naplňované ciele sú stále aktuálne.
Vonkajšie väzby strategického plánu a jeho postavenie v systéme riadenia a správy je možné definovať následovne (upravené podľa Turba, 1996):
· pre zložky samosprávy – by sa strategický plán mal po prejednaní a schválení Zastupiteľstvom stať záväzným programovým dokumentom a akčnou smernicou politickej reprezentácie mesta resp. regiónu
· pre miestne zložky samosprávy – by mal byť základnou informáciou o zámeroch mesta resp. regiónu ako celku, rámcom pre vytváranie vlastných lokálnych stratégií a programov
· politické strany – môžu strategický plán využiť k príprave svojich volebných programov
· vzťah strategického plánu k verejnosti je kľúčový – z ich potrieb musí program vychádzať, s jeho koncepčnými víziami, cieľmi i akčným programom by mali byť občania zoznámení a mali by ho prijať za svoj
· pre vyššie úrovne štátnej správy – môže strategický plán slúžiť ako podklad pre prejednávanie o účasti štátu (širšieho regiónu) na rozvoji obce – o legislatívnych úpravách, finančnej účasti a iných formách účasti
· voči podnikateľskej sfére – plní strategický plán garančnú funkciu – poskytuje informácie o zámeroch a očakávanom budúcom správaní sa obce (regiónu) a tým aj do istej miery i o budúcich podmienkach podnikania v nej, dáva zároveň priestor na formovanie partnerstiev verejnej a súkromnej sféry a vznik rozvojových iniciatív
· pre odvetvové koncepcie – strategický plán určuje základné princípy rozvoja, vo všeobecnej úrovni zaisťuje medziodvetvovú koordináciu a naznačuje súvislosti
· pre územný plán – môže strategický plán slúžiť ako základný zadávací dokument (územné a hospodárske zásady), či ako podklad pre jeho prípravu
Vzhľadom k spoločenskej závažnosti a aktuálnosti problematiky regionálneho rozvoja upiera k nej svoju pozornosť stále väčší počet geografov, ekonómov, sociológov, ekológov a odborníkov ďalších vedných odborov, ktorí sa zaoberajú teoreticko-metodologickou stránkou regionálneho rozvoja. Povzbudením v tomto smere je, že o ich výsledky začínajú prejavovať záujem aj politici a pracovníci decíznej sféry. A práve praktické využitie týchto poznatkov dáva dobrý základ a predpoklad, že navrhované metodiky a prístupy v rámci regionálneho rozvoja sú potrebné a ich ďalšie rozpracovanie a zdokonalenie bude mať pozitívny dopad na celú spoločnosť a jej úspešné napredovanie.
Bašovský, O., Lauko, V. (1990): Úvod do regionálnej geografie. SPN, Bratislava, s. 118
Berman, N. L. (1998): Průvodce strategickým plánováním. Berman Group, Praha, s.48
Borecký, D. (2000): Program sociálního a ekonomického rozvoje obce (PSERO).
Demek, J. (1987): Úvod do štúdia teoretickej geografie. Bratislava, s.242
Hajasová, K. (2000): Vybrané názory na pojem región a regionálny rozvoj. Geografické
štúdie 7, Prírodovedecká fakulta UKF, Nitra, 89-97
Klamár, R. (2002): Strategické plánovanie regionálneho hospodárskeho rozvoja (na príklade
Humenného). Geografické informácie 7, II. diel., Nitra, 121-126
Maier, K. (2000): Paralely odlišností mezi územním a strategickým plánováním.In:
Belčáková, Gál (ed.) Nástroje priestorového plánovania v kontexte transformácie a európskej integrácie. Stredoeurópske školiace centrum v oblasti priestorového plánovania. Road, Bratislava, 66-75
Paulov, J. (1999): K jednej koncepcii regionálneho rozvoja a regionálnej politiky.
Geografické informácie 6, Nitra, 13-22
Plai, Ľ. (1994): Európsky priestor - geopolitické vymedzenie a regióny. Katedra
medzinárodného práva a politiky, Právnicka fakulta UK, Bratislava, s.19
Tödtling, F., Maier, G. (1998): Regionálna a urbanistická ekonomika – Regionálny rozvoj
a regionálna politika. Elita, Bratislava s.320
Turba, M. (1996): Strategický plán pro hlavní město Prahu. Územní plánování a urbanismus
č.1, 65-67
Tušan, M., Tušan, R. (2002): Možnosti ekonomicko-sociálneho rozvoja regiónov SR.
In: Zborník z medzinárodnej konferencie „Stály rozvoj regiónov“ (23.-24.5.2002),
Prešovská univerzita, Inštitút regionálneho rozvoja, Obchodno-podnikateľská fakulta v Karvinej, ZMOS, ManaCon Prešov, Prešov, 43-54
Tvrdoň, J., Hamalová, M., Žárska, E. (1995): Regionálny rozvoj. Vysokoškolské skriptá.
Národnohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita Bratislava, s.174
Kolektív (2004): Metodická príručka pre spracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho
rozvoja obce. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Bratislava, s.68
Zákon č.503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja