Na náučnom chodníku Šarišský
hradný vrch spoznáte vzácne poklady šariššskej prírody i histórie
hradu
Šariš. Prechádza Národnou prírodnou rezerváciou Šarišský hradný vrch,
ktorá
patrí medzi najstaršie maloplošné chránené územia Prešovského kraja.
Bola
vyhlásená v roku 1964 na rozlohe 145, 74 ha. Spolu
s vyvýšeninami
Stráží je Šarišský hradný vrch najsevernejšie situovaným sopečným
telesom
slovenských Karpát. Vznikol počas intenzívnej vulkanickej činnosti
v období
mladších treťohôr.
Náučný chodník má 11
zastávok: úvodný panel, 4 zastávky zamerané na charakteristiku
prírodných
pomerov a 6 zastávok v areáli hradu, ktoré sú zamerané na históriu
hradu
Šariš. Náučný chodník je dlhý 2,8 km s prevýšením 240m.
Prvý krát bol otvorený
v r. 1989. Súčasnú rekonštrukciu v r. 2001-2002 uskutočnila
Komunitná
nadácia Veľký Šariš vďaka finančnej podpore Karpatskej nadácie.
LESNÉ
SPOLOČENSTVÁ (panel č. 2)
Vlastnosti a priestorové usporiadanie
hornín, tvarov
povrchu, pôd, vôd, ovzdušia, rastlín, živočíchov i činností
človeka sú
v krajine navzájom úzko prepojené. Na lesných rastlinných
spoločenstvách
osamelého sopečného kužeľa môžeme pozorovať ako už zmena jednej
vlastnosti
zákonite vplýva na ostatné zložky. Svahy orientované na juh príjmu
počas
dňa viac svetla a tepla, preto na nich rastie najmä teplomilná
vegetácia
dubovo-hrabových lesov karpatských. Prevláda v nich dub zimný
(Quercus
petraea) a hrab obyčajný (Carpinus betulus). Odlišnú mikroklímu majú
severné
svahy s dominantným bukom lesným (Fagus sylvatica). Na strmšie
svahy,
skalné sutiny, úžľabiny má dobre prispôsobený koreňový systém
lipovo-javorový
les. Tvoria ho tzv. sutinové stromy javor mliečny (Acer platanoides),
lipa
malolistá (Tilia cordata). Takmer celý náučný chodník prechádza viac
ako 100
rokov starým lesom.
RASTLINSTVO
(panel č. 3)
Svahy ŠHV sú zaujímavou floristickou lokalitou,
ktorá sa
významne zapísala do histórie botaniky. V 1. pol. 19. stor.
profesor
prešovského kolégia – botanik Friedrich Hazslinszky tu objavil
a opísal nový
rastlinný druh ďatelinu šarišskú (Trifolium sarosiense). Južné svahy
majú
bohatú a rozmanitú teplomilnú flóru. Rastú tu chránené druhy, vzácny
kosatec
trávolistý (Iris graminea) a ľalia zlatohlavá (Lilium martagon). V
bučinách
dominuje chlpaňa hájna (Luzula luzuloides), v úžľabinách sú lesy
takmer
bez podrastu. Na jar bukový les pokrýva pestrá farebná mozaika, ktorú
dotvára
i zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa) a modrý koberec
zimozelene
menšej (Vinca minor). Hradné múry zdobí žlto kvitnúci taričník skalný
(Aurinia
saxatilis). K zachovaniu krásy šarišskej flóry môžete svojim
pozitívnym
správaním prispieť i vy.
ŽIVOČÍŠSTVO (panel č. 4)
Jedinečná poloha ŠHV v rámci miestnej krajiny podmienila osobitý charakter inak všedného lesného spoločenstva Karpát. Druhovú pestrosť výrazne ovplyvňuje rieka Torysa, ktorá preteká úpätím vrchu. Pozdĺž nej migrujú mnohé živé organizmy, najmä vtáky. Vyskytuje sa tu orol krikľavý (Aquila pomarina) a občas aj východokarpatský endemit sova dlhochvostá (Strix uralensis). Pravidelne tu hniezdi výr skalný (Bubo bubo), dravce myšiak lesný (Buteo buteo), jastrab lesný (Accipiter gentilis) a na hradných baštách sokol myšiar (Falco tinnunculus). Izolovaný lesný komplex poskytuje vhodné životné podmienky len pre drobné druhy cicavcov, ktoré nachádzajú potravu v okolitej intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. NPR je domovom viacerých obojživelníkov a plazov. V lese okolo zrúcanín hradu žije jašterica živorodá (Lacerta vivipara).
GEORELIÉF
A GEOLOGICKÁ STAVBA ŠARIŠSKÉHO HRADNÉHO VRCHU (panel č. 5)
Šarišský
hradný vrch
sa strmými svahmi (15 – 20°) dvíha do výšky 270 m nad zvlnenú krajinu
Spišsko –
šarišského medzihoria. Svojim geologickým zložením i geomorfologickým
tvarom
tvorí v nej výnimočný prvok - sopečný
exot. Pred viac ako 11 mil. rokmi prerazila na povrch cez staršie
vrstvy
pieskovcov a ílovcocov (tzv. flyš) žeravá magma. Ťahavá (viskózna)
láva sa
neroztiekla po okolí, ale tlakom zvnútra narastala, a tak
vytvorila lávovú
kopu – sopečný dóm. Jej utuhnutím vznikli horniny sivej farby -
andezity. Dobre
viditeľné sú vo vrcholových častiach. Zvláštnosťou andezitov hradného
vrchu sú
ružovo-hrdzavé oká, ktoré tvoria granáty.
Literatúra:
GROSS, P. et al. (1999): Geologická
mapa Popradskej kotliny, Hornádskej kotliny, Levočských vrchov,
Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny.
Regionálne geologické mapy Slovenska 1:50 000. Bratislava: GS SR.
Kolektív
(1981): Štátna
prírodná rezervácia Šarišský hradný vrch. Košice, Výchoslov.
vydavateľstvo,
n. p.
PALÁŠTY, J., DOSTÁL, Ľ.,
CIBUĽKOVÁ, Ľ. (1987): Príroda okresu Prešov a jej ochrana.
Prešov:
Východoslov. vydavateľstvo, n.p.