G-I

Genetické kategórie pôd - nižšie kategórie ako pôdny typ: subtyp (kvalitatívne modifikácie), varieta (menej výrazné modifikácie) a erózna forma (proces deflácie, akumulácie, prekrytia)

Geneticko-agronomická klasifikácia pôd - jedna z hlavných klasifikačných metód hodnotenia a systematiky pôd. Spočíva na genetickom základe, súčasne odráža a zdôrazňuje rozhodujúce, agronomicky dôležité znaky a vlastnosti pôd s možnosťou robiť závery pre správne využívanie pôd a zvyšovanie ich úrodnosti

Genetický pôdny horizont - časť pedonu spravidla paralelná s povrchom pôdy so špecifickými morfologickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými znakmi a vlastnosťami, ktoré sú výsledkom pôdotvorných procesov (vrátane antropizácie)

Genetický pôdny typ - základná kategória klasifikácie, charakterizovaná rovnakou stratigrafiou pôdneho profilu. Definovaný súborom genetických horizontov, charakteristikou genézy a faktormi pôdotvorného procesu.

Genetický taxón - genetický pôdny predstaviteľ (najnižší), genetická pôdna jednotka

Genetika pôd - skúma a vyjadruje genézu pôd, teda ich vznik a formovanie za pomoci pôdotvorných faktorov a intenzitu vplyvu prostredia. Na základe systému genézy pôdy boli vypracované klasifikačné systémy hodnotenia pôd.

Geografia pôd - zemepisná situácia jednotlivých skupín pôd a ich zmapovanie

Geológia - veda o zložení, stavbe a stave Zeme, jej vzniku, vývoji a javoch na jej povrchu a v hĺbke. Delí sa na teoretickú (všeobecná, historická a regionálna) a praktickú (výkonná a užitá). Ďalšie odbory geológie: štruktúrna, dynamická, stratigrafická, stavebná, poľnohospodárska, banská, podzemných vôd, vojenská, lesnícka a pod.

Geomorfológia - veda o tvaroch zemského povrchu, používa sa j pri hodnotení pôdneho stanovišťa (nadmorská výška, svahovitosť, expozícia svahu, reliéf) i pri voľbe agrotechniky a spôsobe využívania pôdy.

Glaciálne až glaciálno-fluviálne sedimenty - skupina pôdotvorných substrátov (veľmi kyslé pôdy s vysokou náchylnosťou na degradáciu)

Glej (GL) - pôda zo skupiny pôd hydromorfných. Pôda glejovým redukčným G-horizontom do 50 cm od povrchu. Glej modálny, kultizemný, močiarový, organozemný

Glejovatenie - proces, pri ktorom sa v zamokrenom prostredí kapilárne podopretou vodou môže v podzemnej vode rozpúšťať železo, pričom sa vytvárajú redukované horizonty sivozelenej až modrastej farby. Pri len sezónnom prístupe podzemnej vody železo oxiduje a tvorí hrdzavohnedé škvrny a konkrécie. Dochádza k zmene zrnitostného zloženia pôd, pôda sa stáva ťažšou.

Glejový horizont (G) - tvoriaci sa v depresiách alebo aluviálnych nivách v podmienkach, kde sa nachádzajú na kyslík chudobné podzemné vody (glejové vody). Jeho tvorba je ovplyvňovaná prítomnosťou vysoko ležiacej hladiny podzemných vôd s nízkym laterálnym pohybom, s nevýraznou fluktuáciou hladín podzemných vôd (do 1 m), silným znížením oxidačno-redukčného potenciálu v dôsledku redukčného pôsobenia organických látok. V dôsledku lokálnych zmien týchto podmienok má glejový horizont rôznu intenzitu prejavov glejových znakov.

Gravitačná voda - pôdna voda, ktorá sa pohybuje pod vplyvom gravitačných síl

Guáno - veľmi kvalitné dusíkaté hnojivo, zmineralizovaný trus morských vtákov (aj netopierov), vyskytuje sa hlavne na ostrovoch pri pobreží Chile a Peru, ale aj inde, kde nie sú veľké zrážky.

Halomorfné pôdy - soľné pôdy. Ich tvorbu podmieňuje prítomnosť solí v pôdnom profile.

Heterogenita pôd - rôznorodosť pôd v určitej oblasti. Je vyvolaná hlavne pôdotvornou hornionou a pôdotvorným procesom.

História pôdoznalectva - dejiny, vývoj vedy o pôde

Hladina podzemnej vody - výška hladiny vody v pôde – dôležitý faktor pri hodnotení pôdy (napr. jej genézy, úrodnosti a pod.)

Hĺbka pôdy - činiteľ, ktorý značnou mierou rozhoduje o úrodnosti pôdy. Rozmer od povrchu po materskú horninu. Do 0,3 m plytká pôda, od 0,3 do 0,6 m stredne hlboká pôda, od 0,6 do 0,9 m hlboká pôda, nad 0,9 m veľmi hlboká pôda.

Hĺbkové melioračné kyprenie - melioračný zásah na veľmi ťažkých pôdach s vysokou objemovou hmotnosťou a zlou priepustnosťou pre vodu a vzduch

Hlina - pokročilé zvetraliny hornín s prevahou jemnejších častíc. Označenie druhu pôdy, v ktorej majú prevahu častice ílovité nad piesočnatými. Obsah ílových častíc je v rozmedzí 30 – 45 %.

Hliník - Al, chemický prvok so silným zastúpením v zemskej kôre a pôde. Má amfotérne vlastnosti, jeho rozpustnosť závisí od pôdnej reakcie . Zdrojom sú alumosilikáty – ílové minerály. Časť vo forme oxidov. Mobilný prvok, pri nízkych hodnotách pH (pod 5,5) prechádza do pôdneho roztoku, čo má negatívny vplyv na rast a vývoj rastlín (fytotoxický).

Hlinitá pôda - pôda s obsahom 30-45 % ílových častíc menších ako 0,01 mm . Stredne ťažká pôda. Substrát spraš, riečne usadeniny a sopečné horniny. Optimálny pôdy druh.

Hlinité aluviálne náplavy - karbonátové alebo nekarbonátové  - kategória pôdotvorných substrátov

Hlinité spraše - pôdotvorný substrát s vertikálnou odlučnosťou, bohatý na CaCO₃. Má vysoký podiel prachových častíc, prevládajúcich nad piesočnatými

Hlísty - nematoda, pôdne mikroorganizmy veľkosti do 1 mm. Významné pri rozklade organických látok, môžu tiež parazitovať na ľuďoch.

Hmotnosť pôdy - udáva sa v t.m^-3.

1. merná – hmotnosť pevnej zložky pôdy

2. objemová – hmotnosť určitého objemu pôdy v pôvodnom zložení pôdnej štruktúry, zahŕňa pevnú, tekutú a plynnú zložku pôdy.

Hnedozem (HM) - pôda zo skupiny pôd ilimerických. Pôda s luvickým B-horizontom pod ochrickým alebo umbrickým A-horizontom. Hnedozem modálna, kultizemná, luvizemná, pseudoglejová, rubifikovaná

Hnojenie  - vylepšovanie výživových vlastností pôdy prídavkom organických alebo minerálnych hnojív. Podľa spôsobu: priame, zásobné, na list.

Hnojivá - látky bohaté na živiny, ktoré sa používajú na zlepšenie výživy rastlín alebo exploatáciu pôdy. Organické (maštaľný hnoj, močovka, hnojovica, zelené hnojenie, komposty) a minerálne (dusíkaté, fosforečné, draselné, horečnaté, kombinované, stopové)

Hnoj maštaľný - organické hnojivo vznikajúce vyzretím exkrementov zvierat a podstielky. Jeho kvalita závisí od druhu zvierat, druhu podstielky, kvalite krmiva a kvalite zrenia.

Hon - ucelený pozemok s rovnakou agrotechnikou, vyrovnanými pôdnymi vlastnosťami, jednotným osevným postupom. Vytvára sa rozdelením pôdy na homogénne celky s príbuznými vlastnosťami.

Horčík - Mg, biogénny chemický prvok. Viaže sa na pôdne koloidy, znižuje v pôde kyslú reakciu. Dôležitý je jeho vyrovnaný obsah (ku Ca a P). Je súčasťou chlorofylu, jeho nedostatok vyvoláva v rastlinách chlorózu.

Horizont diagnostický - dobre rozoznateľný genetický pôdny horizont alebo pôdna vrstva so stanovenými diferenciačnými kritériami, ktorý slúži ku klasifikácii pôd. Nadložný, povrchový, podpovrchový diagnostický horizont

Hornina - prirodzená zmes nerastov, ktorá buduje zemskú kôru. Po zvetraní sa na nej a z nej tvoria pôdy. Podľa vzniku sa delia na vyvrelé, usadené a premenené (metamorfované)

Hornina materská - v pôdotvornom procese hornina, na ktorej pôda vznikla. Od nej závisia fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy.

Horniny kryštalinika - pôvodne morské starohorné sedimenty, premenené, najstaršia zložka stredných Karpát, spravidla tvorí jadrá (stredné časti) pohorí

HPEJ - hlavná pôdno-ekologická jednotka. Jednotka systémového hodnotenia pôdneho stanovišťa – bonitácie pôd

HPJ - hlavná pôdne jednotka – účelové zoskupenie ekologickými vlastnosťami príbuzných pôdnych foriem, charakterizované genetickým pôdnym typom, subtypom, pôdotvorným substrátom, zrnitosťou, výraznou svahovitosťou, hĺbkou pôdneho profilu, skeletovitosťou a stupňom hydromorfizmu. Vyjadruje ju 3. a 4. číslo v sedemmiestom kóde BPEJ

HPKJ - hlavná pôdno-klimatická jednotka – vznikla priradením klimatickej regionalizácie k charakteristike HPJ. V sedemmiestnom kóde BPEJ je vyjadrená prvým štvorčíslím.

Hrabanka - pôdny kryt v lesnom priestore, povrchová vrstva uschnutých vetiev, lístia, ihličia, nehumifikovaná. Zdroj humusu

Hranica lipnavosti - fyzikálno-mechanická veličina vlastnosti pôdy. Konzistencia zeminy najvhodnejšia na obrábanie (najnižšiu hodnotu má íl)

Hranica plastickosti - fyzikálno-mechanická veličina vlastnosti pôdy. Obsah vody v pôde blízko bodu vädnutia, keď sa zemina začína rozpadávať

Hranica stekutenia - horná a dolná, fyzikálno-mechanická veličina vlastnosti pôdy. Vyjadruje rozpätie, keď zemina začína kašovitieť až roztekať (a naopak). Rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou stekutenia určuje index (číslo) plasticity.

Hranica súdržnosti - fyzikálno-mechanická veličina vlastnosti pôdy. Zemina nie je schopná ďalšej agregácie, je náchylná na drobenie.

Hranolovitá štruktúra - kategória tvaru štruktúrnych elementov, vyskytuje sa stĺpiková a prizmatická

Hrčkotvorné baktérie - baktérie rodu Rhizobium, ktoré pútajú vzdušný dusík a na koreňoch bôbovitých rastlín vytvárajú hrčky a žijú s nimi v symbióze. Sú dôležitým článkom kolobehu dusíka v pôde.

Hrdzavé škvrny a povlaky - novotvary, ktoré vznikli v pôde vplyvom podzemnej a stagnujúcej vody ako výsledok oxidácie a akumulácie

Hrudkovitá štruktúra pôdy - štruktúrne elementy 50 až 10 mm, drobnohrudkovitá (najpriaznivejšia) veľkosť štruktúrnych elementov 10 až 5 m

Hrudovitá štruktúra pôdy - nepriaznivá štruktúra, vzniká na ťažkých, zasolených a glejových pôdach. Veľké medzery zapríčiňujú nepriaznivý vodný režim. Štruktúrne elementy väčšie ako 50 mm.

HUE - pri určovaní farby pôdy hodnota, ktorá udáva základnú farbu a prípadne doplnkovú, prechodnú farbu spektra

Humáty - komplexy humínových kyselín s kovovými iónmi. Humáty F, Na, K, NH₄⁺ sú ľahko rozpustné vo vode. Humáty Ca, Mg sú ťažko rozpustné

Humifikácia - biochemický proces, počas ktorého sa z humusotvorného surového materiálu za účasti mikroorganizmov vytvárajú humifikačné medziprodukty a z tých potom humus. Substrát sa rozkladá na minerálne a organické látky. Humifikácia kvalitatívne i kvantitatívne závisí od pôdneho edafónu, pôdbeho typu, klímy a  ďalších činiteľov. Postupná premena organickej odumretej hmoty na humus. Neúplná mineralizácia.

Humín - humusové látky nerozpustné v alkalických roztokoch. Súčasť pôdneho humusu.

Humínové kyseliny - časť pôdnej organickej hmoty. Vznikajú v pôde premenou odumretých rastlinných a živočíšnych zvyškov – humifikáciou

Humínové látky - špecifické humusové látky amorfného charakteru s vysokou sorpčnou schopnosťou. Tvoria podstatnú časť humusu. Delia sa na: fulvokyseliny – veľmi kyslé, agresívne, rozpúšťajú oxidy železa, vznikajú vo veľmi kyslom prostredí, humínové kyseliny – vysokomolekulové, málo pohyblivé, kvalitnejšie, majú vysokú sorpčnú schopnosť (vplyv na pôdnu štruktúru), humíny a humínové uhlie – produkty starších humínových kyselín

Humus - organické látky v pôde, ktoré sú na rôznom stupni premeny. Chemicky veľmi rôznorodý. Podlieha nepretržitým zmenám, ktoré sú spôsobené najmä biochemickými pochodmi. Hlavnou zložkou humínové kyseliny, ich soli (humáty), humusové uhlie (humíny) – všetky koloidnej povahy. Humus je zásobárňou živín, životným prostredím pre mikroorganizmy, čím podmieňuje úrodnosť pôdy.

 - Celkový humus – všetka organická hmota. Delí sa na povrchový (nadložný, pokrývkový – organická hmoty na povrchu lesnej pôdy) a vlastný (pravý, pôdny – humínové látky + minerálny podiel)

 - Podľa pôvodu: poľný, lúčny, lesný, slatinový, vrchoviskový

 -  Podľa uloženia: primárny (autochtónny), sekundárny (alochtónny), samostatný (pokryvný, nadzemný, nadložný, zemný)

Podľa reakcie a sorpčnej nasýtenosti: kyslý, neutrálny, alkalický

Humusokarbonátové pôdy - humózne vápenaté pôdy s obsahom humusu 3-12 % s charakteristickou perličkovou štruktúrou

Humusové látky - špecifické (vlastný humus – je súčasťou pôdneho sorpčného komplexu), nešpecifické (humusové predstupne)

Hutnosť pôdy - konzistencia, súdržnosť (kohézia) – závisí od veľkosti pôdnych častíc, od koloidných minerálov, sorpčného nasýtenia koloidov a vlhkosti pôdy. Merané parametre: tvrdosť, tvárnosť, mazľavosť, kašovitosť a hraničné hodnoty: hranica lipnavosti, plastičnosti, súdržnosti, stekutenia (horná a dolná)

Hydrolimity - fyzikálne veličiny hodnotenia pôd. Hraničné hodnoty vlhkosti pre jednotlivé formy vody v pôde: maximálna adsorpčná vodná kapacita, maximálna hygroskopickosť, lentokapilárny bod, bod vädnutia, vlhkosť prerušenia kapilárnej spojitosti, najmenšia vodná kapacita, maximálna vodná kapacita. Patria sem aj všetky hydrokonštanty.

Hydromeliorácie - opatrenia na trvalé zlepšenie vodno-vzdušného režimu v pôde

Hydropedológia - vedný odbor, ktorý sa zaoberá vznikom, vlastnosťami a pohybom pôdnej vody, jej klasifikáciou a vplyvmi na pôdu

Hydropónia - pestovanie rastlín bez pôdy, len v živnom roztoku. Použitie pri okrasných rastlinách a v zeleninárstve.

Hydrosféra - priestor vody na Zemi vo všetkých skupenstvách

Hygiena pôdy - vedný odbor o vplyve pôdy na zdravie človeka (zvierat, rastlín), ako štarte látok v potravovom reťazci. Kontamináciu pôdy väčšinou zapríčiňuje ľudská činnosť. Hygiena pôdy sa zaoberá znečistenou pôdy, jej analýzou a kvantifikáciou znečistenia a jeho odstraňovaním (dekontamináciou).

Charakter prechodu horizontov - kategória hodnotenia morfológie pôdneho profilu. Rozlišujeme prechod: ostrý, zreteľný, postupný, difúzny, splývavý, lamelárny. Posudzuje sa vizuálne.

Charta o pôde - svetová, európska – listina základného významu. Akčný program zameraný na využívanie, obrábanie a ochranu pôdy, jej optimálne využívanie, zábranu degradácie, vypracované expertmi FAO

Chemické vlastnosti pôd - obsah humusu, pôdna reakcia, sorpcia závisia od chemického zloženia litosféry a agrotechniky. Organická a anorganická zložka. Makroelementy: O, H, C, N, Si, Al, Fe, Ca, Na, Mg, K. Mikroelementy: Mn, B, Cu, Zn, Mo. Vyskytujú sa vo forme solí, oxidov, hydroxidov, výmenných katiónov. Chemické zloženie organickej časti závisí od pôvodu a stupňa rozkladu hmoty. Podstatná časť organickej hmoty je humus.

Chlór - Cl, chemický prvok – v pôde je rozšírený vo forme chloridov. Obsah sa riadi genézou pôdy alebo sa dostáva do pôdy zo vzduchu, rozkladom rastlinných zvyškov alebo hnojením. Je často viazaný na organické látky. Väčší výskyt v slaných pôdach.

Chránené krajinné oblasti - veľkoplošné chránené územia, kde sa hospodárska činnosť nevylučuje, ale obmedzuje a usmerňuje. Dané zákonom o ochrane prírody.

Chránené parky a záhrady - objekty menšej rozlohy, historicky, botanicky a architektonicky pozoruhodné

Chránené študijné plochy - prírodné plochy s výskytom vzácnych živočíchov a rastlín

Chróm - Cr, stopový chemický prvok v pôde, ťažký kov, ekologicky rizikový. V trojmocnej forme je biogénnym prvkom, v šesťmocnej je toxický. Akumuluje sa v horných horizontoch. K zvýšenému obsahu v pôde prispieva používanie fosforečných hnojív.

Chroma - pri hodnotení farby pôdy číslo, ktoré udáva hodnotu pomernej čistoty, sily spektrálnej farby (Hue)

Íl - častice pôdy menšieho rozmeru ako 0,001 mm pre koloidný, a 0,002 mm pre fyzikálny íl. Íl koloidný a fyzikálny. Je dôležitou surovinou pre silikátový priemysel.

- pôdny druh s obsahom ílových častíc nad 75 %

Illimerizácia - pôdotvorný proces – mechanické vyplavovanie minerálnych koloidov, najmä ílov do hlbších vrstiev pôdy. Na rozdiel od podzolizácie tu nenastáva ich rozklad. Veľkú úlohu hrajú fulvokyseliny a humínové kyseliny. Intenzita závisí od pôdnych podmienok. V hnedozemiach prebiehal tento proces pri periodicky premyvnom režime s dlhodobou kultiváciou. Nastáva rýchla mineralizácia kyslého humusu mulovej formy a tvorba slabšie kondenzovaných humusových látok, ktoré napomáhajú vertikálnej translokácii ílových častíc.

Ílové častice - zrnitostná kategória, zahŕňa častice o veľkosti menej ako 0,01 mm. Táto kategória rozhoduje o delení pôd na pôdne druhy

Ílové minerály - sekundárne minerály s vrstevnatou štruktúrou veľkosti pôdnych koloidov. V pôde väčšinou kryštalické. Vznikajú pri pôdotvorných procesoch. Majú rôzny sorpčnú schopnosť a veľký aktívny povrch. Kaolinity, illity, montmorilonity, chlority, amorfné koloidné pôdne nerasty. Nositele koloidných vlastností pôdy, t.j. plasticity, sorpčných vlastností, napučiavania, pufrovitosti. Zadržiavajú vodu.

Ílovitá pôda - pôdny druh, ťažká pôda, málo prevzdušnená, nepriaznivá štruktúra, nepriaznivý vodný a vzdušný režim, sklon k oglejeniu, viac ako 60 % častíc menších ako 0,01 mm

Iluviálny luvický horizont (Bt) - podpovrchový diagnostický horizont iluviálnej akumulácie translokovaných zložiek (najmä ílových minerálov)

Iluviálny podzolový horizont (Bs) - podpovrdchový diagnostický horizont, ktorý vznikol akumuláciou translokovaných nízkomolekulárnych organických látok, hliníka a železa, ako výsledok procesu podzolizácie z nadložných horizontov v podmienkach silne kyslej pôdnej reakcie a premyvného typu pôdneho režimu

Ilúvium - pôdny horizont obohatený pôdnymi koloidmi a rôznymi soľami účinkom presakujúcej a vzlínajúcej vody

Imbibícia - napučiavanie, vnikanie vody do koloidného pôdneho podielu

Imisie - látky znečisťujúce ovzdušie v prízemnej vrstve (spravidla vo výške 1,5 m nad zemským povrchom alebo horným okrajom vegetácie), často toxické. Každá imisia je dôsledkom emisie. Spád prachu alebo pôsobenie kyselín môže zmeniť štruktúru pôdy a spôsobiť pokles úrod.

Imobilizácia - znehybnenie, viazanie obehu. Opak mobilizácia.

Indikátor - v prírodnom prostredí predstavuje rastlinný alebo živočíšny druh patriaci určitému prostrediu. Slúži na jeho identifikáciu. V pedológii napr. na stanovenie reakcie pôdy. Ukazovateľ úrodnosti pôdy.

Infekcia pôdy - nákaza pôdy patogénnymi organizmami

Infiltrácia - prenikanie zrážkovej a povrchovej vody do pôdy a presakovanie do nádrží vplyvom gravitácie

Inkrustácia pôdy - kôrnatenie pôdy, vyzrážanie látok na povrchu i vo vnútri pôdy, vo valúnoch, na koreňoch rastlín, vytvorenie vápenatej, železitej, horečnatej, sodne a i. kôry

Intoxikácia pôdy - proces znehodnotenia pôdy toxickými prvkami

Intravilán - pozemok vnútri zastavanej časti obce