|
Absorpcia
- schopnosť pôdy zadržiavať (pohlcovať) niektoré látky |
|
Acidifikácia
- okysľovanie, zmena pôdnej reakcie na kyslú |
|
Acidita
- vlastnosť látok so schopnosťou
uvoľňovať vodíkový katión H+. Je vyjadrená hodnotami pH
(záporný dekadický logaritmus aktivity vodíkových iónov) |
|
Adsorpcia
- hromadenie látky pri styku dvoch fáz na povrchu jednej fázy pôsobením
fyzikálnych, chemických alebo kombinovaných procesov. Vyskytuje sa pri
styku plynov alebo roztokov s tuhými látkami. Adsorpcia mikróbov v pôde
je pútanie pôdnych mikroorganizmov povrchovými silami na minerálne
alebo organické pevné časti pôdy. |
|
Aerácia
- prevzdušnenosť pôdy alebo jej prevzdušňovanie, zvýšenie obsahu
vzduchu |
|
Agregácia
- agregovanosť (zoskupenie,
združenie) Pôdne agregácia je proces, pri ktorom sa spájaním pôdnych
častíc vytvárajú ich väčšie zhluky – agregáty, ktoré sú základom
pôdnej štruktúry. Spájané sú najčastejšie organominerálnym tmelom.
Má rozhodujúci význam pre pôdnu úrodnosť. Kvalita a kvantita pôdnych
agregátov závisí od vlastnosti pôdy, ale aj indikuje kvalitu pôdy. |
|
Agregát
- zhluk zrnitostných častíc minerálov, ktorý vznikol ich stmelením |
|
Agropedológia
- náuka o pôde z hľadiska poľnohospodárskej
výroby (poľnohospodárske pôdoznalectvo), skúma vlastnosti a kvalitu
poľnohospodárskych pôd a ich zmeny vplyvom obhospodarovania |
|
Agrotechnika
- technika pestovania poľnohospodárskych plodín. Zaoberá sa vytváraním
priaznivých stanovištných podmienok pre pestovanie poľnohospodárskych
plodín |
|
Akumulácia
CaCO3 -
hromadenie CaCO3 a jeho premiestňovanie spôsobuje novotvary v
pôde: pseudomycéliá, žilky, mäkké zhluky a cicváry |
|
Akumulácia
pôdy - spravidla gravitačné
hromadenie materiálu v konkávnych a depresných polohách reliéfu, aj
vplyvom vody a vetra (vznikajú naplaveniny a nánosy). Zhromažďovanie pôdneho
a horninového materiálu v určitom priestore, v ktorom transportované
činitele spôsobujúce jeho prenos strácajú energiu. |
|
Alelopatia
v pôde - potláčanie
rastu alebo vývoja jedného organizmu iným alebo tým istým (autoalelopatia),
výlučkami organizmu do pôdneho prostredia (jedna z foriem únavy pôdy) |
|
Alkalická
pôda - pôda s pH viac ako 7,2
(vo výluhu KCl) |
|
Alkalita
pôdy - (zásaditá pôdna
reakcia) – vyvoláva ju zvýšená koncentrácia hydroxidových iónov
(OH-) v pôdnom roztoku, kde pH je vyššie ako 7,2. Vzniká v
prvej fáze zvetrávania alumosilikátových hornín. Je tiež vyvolávaná
prítomnosťou uhličitanov, Ca a Mg a je sprievodným znakom niektorých
slaných pôd. Vzniknúť môže aj znečistením pôdy. Má veľký význam
v pedochemických procesoch, lebo zabraňuje pohybu zložiek Fe, Al, Ti v
pôdnom profile |
|
Alkalizácia
-
proces vplyvu látok na zmenu pôdnej reakcie smerom k zásaditej
reakcii (napr. vápením) |
|
Alúvium
- (niva) – územie vodných nánosov
a usadenín s pôdnymi typmi, rastlinstvom, s režimom ovplyvneným
podzemnou vodou tokov |
|
Analýza
- rozbor, rozklad na jednoduchšie
časti, opak syntézy. Môže byť biologická, chemická, pôdna,
matematická a pod., tiež kvantitatívna alebo kvalitatívna |
|
Andozem
(AM) - pôda zo skupiny
andozemných pôd. Pôda s melanickým A-horizontom a kambickým andickým
B-horizontom, zo zvetralín vulkanických hornín s prevahou vitrických
substancií (podľa MKSP). Andozem modálna, kultizemná, rankrová |
|
Antropizácia
pôdy
+ zmeny na pôde zapríčinené činnosťou človeka. Pozitívne (zúrodnenie)
alebo negatívne (napr. znečistenie). Má mieru, znak a faktor. |
|
Antropické
pôdy - skupina pôd s výrazným
antropickým (kultivačným, či degradačným) pôdotvorným procesom –
kultizem, antrozem |
|
Antrozem
(AN) - pôda zo skupiny pôd
antropických. Pôda s antrozemným A-horizontom vzniknutým z premiestnených
antropogénnych materiálov rôzneho pôvodu, v hrúbke viac ako 35
cm. |
|
Antrozemný
horizont (Ad) - povrchový
horizont vytvorený človekom z rôznorodých premiestnených materiálov
a zemín prírodného, prírodno-technogénneho i technogénneho ôvodu s
rôznymi vlastnosťami |
|
Aplikovaná
pedológia - odvetvie základnej
pedológie poskytujúce podklady pre prípravu pôdy na poľnohospodárske
a lesnícke účely, pokyny na ošetrovanie, zlepšovanie a ochranu pôdy
a pod. |
|
Archív
pôdnych máp - súbor mapových
podkladov z prieskumných a inventarizačných akcií so zobrazením
kvalitatívnych a kvantitatívnych faktov vo vzťahu k pôdam (vrátane
leteckých snímok) |
|
Arzén
As, chemický prvok, v pôde stopový, poloťažký metaloid,
toxický, do pôdy sa dostáva zo spaľovania fosílnych palív, akumuluje
sa v horných horizontoch. Vápnením sa zvyšuje jeho pohyblivosť a
vyplavovanie do nižších častí pôdneho profilu. |
|
Autochtónna
pôda - pôda, ktorá vznikla
na materskej hornine a aj ostala na pôvodnom mieste |
|
Azonálne
pôdy - nevyvinuté pôdy, na
nivách, dunách a pod. |
|
Bilancia
- prehľad stavu potrieb a zásob
k určenému časovému okamihu -
bilancia hydrologická – vodná bilancia (zrážky, odtok, výpar) za časovú
jednotku -
bilancia pôdy – vyčíslenie plôch jednotlivých druhov pozemkov alebo
kultúr v záujmovom území -
bilancia živín v pôde – vyjadrenie vzťahu medzi vstupom živím do pôdy
(hnojením) a odberom živín rastlinami, resp. vyplavením, stratou eróziou
a pod. -
bilancia kontaminantov v pôde a pod. |
|
Biocenóza
- spoločenstvo, asociácia
rastlín (fytocenóza) a živočíchov (zoocenóza) v pre ne
charakteristickom životnom priestore (biotope) -
biocenóza kultúrna – zmeny v spoločenstve počas roka pod vplyvom
agrotechniky |
|
Bioenergetický
potenciál pôdy - energetický
stav aktívnych povrchov v rizosfére, určený koncentráciou aktívnych
častí hmoty (iónov) prichádzajúcich do koreňovej sústavy rastlín |
|
Biogénne
prvky v pôde -
stavebné prvky živých organizmov. Primárne: uhlík, kyslík,
dusík, vodík, fosfor, vápnik. Sekundárne: sodík, chlór, draslík,
síra, horčík, železo. Stopové: meď, bór, kremík, mangán,
fluór, jód, zinok, molybdén |
|
Biogeocenóza
- spoločenstvo živých organizmov a ich stanovíšť, dynamický ekosystém |
|
Biológia
pôdy - veda o zákonitostiach
života v pôde a činnosti živých organizmov v tomto prostredí.
Pedobiológias |
|
Biologická
aktivita pôdy - súbor prejavov mikroorganizmov v pôde, veľmi mnohotvárny
jav (mineralizácia, amonizácia, nitrifikácia a pod. ). Je znakom
úrodnosti pôdy. Súvisí s obsahom vzduchu, vlhkosti a vlastnosťami
humusu. Ovplyvňuje ju agrotechnika. |
|
Biomasa
- (pôdna) v danom systéme súbor
všetkej organickej hmoty (živá hmota) |
|
Biosféra
- oblasť s vhodnými podmienkami pre život na zemi. Delí sa na hydrosféru
(vodný obal), litosféru (zemská kôra), atmosféru (vzdušný obal) a
pedosféru (vrstva pôdy) |
|
Bod
vädnutia - hranica
fyziologicky neprístupnej vody zodpovedajúca takému množstvu vody v pôde,
ktoré už rastliny nie sú schopné prijímať a začínajú vädnúť.
Pri rôznych rastlinách je rozdielny, podľa nasávacej sily koreňov. Závisí
od pôdneho druha a obsahu humusu. Zodpovedá pF 4,18–4,6. Hydrolimit. |
|
Bodová
hodnota bonity pôdy - kvantitatívne
vyjadrenie stupňa bonity, produkčnej schopnosti pôd, spravidla v relatívnych
hodnotách |
|
Bonita
pôdy - stupeň produkčnej schopnosti pôdy, prirodzená a kultúrna úrodnosť |
|
Bonitácia
- zistenie, určenie, odhad
akosti. Bonitácia pôdy – klasifikácia pôdy, ktorá posudzuje jej úrodnosť
podľa potenciálneho výnosu konkrétnych plodín. Tiež jej kategorizácia. |
|
Bonitačný
informačný systém - skladá
sa z pôdno-kartografického informačného systému a numerickej bonitačnej
databázy |
|
Bonitovať
- (pôdu) zlepšovať,
zhodnocovať, meliorovať, skvalitňovať pôdu z agronomického aspektu |
|
Bór
- B, biogénny stopový prvok, jeho nedostatok vyvoláva niektoré
fyziologické choroby rastlín (napr. hniloba cukrovej repy a zníženie
úrody semien). Obsah v pôde závisí od mineralogického zloženia pôdy
V pôde sa nachádza vo forme boritanov. Vyššia koncentrácia v pôde pôsobí
toxicky- Prístupnosť pre rastliny sa zvyšuje so zvyšovaním hodnoty pH
pôdy |
|
BPEJ
- bonitovaná pôdno-ekologická jednotka – základná mapovacia
a oceňovacia jednotka bonity pôdy. Hodnotí klímu, genetické
vlastnosti pôdy, pôdotvorný substrát, zrnitosť pôdy, obsah skeletu,
hĺbku pôdy, svahovitosť a expozíciu. Vyjadruje sa sedemmiestnym kódom |
|
Bridlice
- premenené metamorfované
horniny s vrstevnatou stavbou |
|
Bročky - pôdne novotvary, mäkké až pevné červenohnedé až čierne guľaté útvary, vytvorené z oxidovaného mangánu a železa |