Jedovaté
látky - toxiká – jedy, chemické látky, ktoré spôsobujú
otravy, rôzne poškodenie živého organizmu. V poľnohospodárstve
používané chemikálie môžu byť toxické pre pôdu a jej faunu i flóru,
teda ja pre človeka.
Jemnozem
- častice pôdy menšie ako 2 mm, delí sa na 4 kategórie: ílové častice
menšie ako 0,01 mm, prach 0,01 – 0,05 mm, prachový piesok
0,01 – 0,1 mm, piesok 0,01 – 2 mm
Jód
- I, chemický stopový prvok, nachádza sa v pôde, dôležitý pre
živočíchy i rastliny
Kadmium
- Cd, chemický kovový prvok, významný pre hygienu pôdy, v pôde
sa akumuluje pri dlhodobom hnojení najmä fosforečnými hnojivami. Je
viazaný v pôdnych horizontoch, mobilný. S klesajúcim pH pôdy
je pre rastliny prístupnejší.
Kalcifikácia
- proces, pri ktorom je prvotná hmota obohacovaná vápencom
Kambický
horizont (Bv) - metamorfický podpovrchový horizont, ktorý vznikol
procesom brunifikácie (hnednutia).
Kambizem
(KM) - pôda zo skupiny hnedých pôd, Pôda s kambickým
B-horizontom, pod ochrickým alebo umbrickým A-horizontom. Kambizem
modálna, kultizemná, rendzinová, pararendzinová, podzolová, andozemná,
luvizemná, pseudoglejová, glejová, rubifikovaná.
Kameň
- pôdny skelet, ktorého častice sú väčšie ako 30 mm
Kamenisté
pôdy - pôdy obsahujúce viac ako 50 % skeletu, v ktorom prevládajú
kamene. Vyskytujú sa často na nivách horných tokov riek.
Kapacita
pôdy -
-
sorpčná (pozri)
-
tepelná (pozri)
-
vodná – množstvo vody, ktoré môže pôda nasýtená vodou v sebe
zadržať dlhší čas za určitých podmienok
-
vzdušná – obsah vzduchu v pôde za určitých vodných
podmienok
-
závlahová – najvyššie množstvo vody prístupné rastlinám,
ktoré môže prijať aktívna pôdna vrstva
Kapilarita
- schopnosť pôdy viesť vodu kapilárami zdola nahor. Jav spôsobený
povrchovým napätím kvapalín. Príťažlivé medzimolekulárne sily pôsobiace
na molekuly vo vnútri kvapaliny sa navzájom kompenzujú a molekuly
z povrchu sú vťahované dovnútra kvapaliny. Záleží najviac na pôdnom
druhu (tiež vzlínavosť).
Kapilárna
kapacita - v pôdoznalectve – množstvo vody, ktoré sa zmestí
do kapilárnych pórov v pôde. Laboratórne sa zisťuje maximálna
kapilárna kapacita.
Kapilárny
zdvih - v pôdnom profile je výška, do ktorej kapilárnymi
silami dostúpi voda v pôde. Závisí od zrnitosti, štruktúrnosti
aj obsahu humusu v pôde.
Karbonátové
nivné uloženiny - substrát, nespevnené sedimenty
Karbonátové
pieskovce - substrát, deluviálne a svahové sedimenty z karbonátovo-silikátových
hornín
Karbonáty
- uhličitany. Usadené (vápence, dolomity, siderity), metamorfované
(mramory), metasomatické (magnezity, siderity).
Karbonizácia
- čiastkový pôdotvorný proces v hydromorfnom prostredí. Premena
rastlinných zvyškov pri absolútnom nedostatku oxidantov v pôde.
Karpatský
flyš - substrát, skupina hornín a zemín stredne až málo výživných
s prevažne nízkym obsahom vápnika, až nevápenatých, v typickom
vývoji pôvodne výrazne vápenatých
Kartografia
- veda o technike mapovania. Spracovanie výsledkov mapovania do
topografickej mapy a odvodzovanie z nej. V pôdoznalectve
pedokartografia.
Kataster
- pozemkový – geometrické zobrazenie, súpis a popis všetkých
pozemkov. Hranice sú zobrazené na katastrálnych mapách. Katastrálny
plán – mapa obce so všetkými pozemkami, hranicami a účelovými
plochami, pre pozemkové knihy v mierke prevažne 1:2880. Obsahuje údaje
o polohe, výmere, bonite a pod. pre jednotlivé pozemky.
Kategorizácia
pôdy - zaraďovanie pôdy do rôznych účelových kategórií (zúrodňovanie,
kvalita a pod.)
Kjeldahlova
metóda - analytická metóda na stanovenie dusíka
Klasifikácia
pôdy - zhodnotenie a zatriedenie skupín pôd do určitého systému
podľa rôznych klasifikačných systémov na taxonomické jednotky
genetické i negenetické. Klasifikačný systém kategorický
(produkčný potenciál, limitácia a stupeň vhodnosti využitia), numerický
(pôdne a krajinné indexy, ktoré percentuálne vyjadria vhodnosť
pre zamýšľané využitie).
Klíma
pôdna - súbor klimatických podmienok v pôdnom prostredí –
vzduch, teplota, vlhkosť a ich pedorytmus
Klimatické
regióny - rozdelenia územia na kategórie podľa klimatických
znakov. Na Slovensku 10 typov: VT 1 – veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný,
VT 2 - veľmi teplý, suchý, nížinný, VT 3 – veľmi teplý, suchý,
nížinný, kontinentálny, VT 4 - veľmi teplý, suchý, kotlinový,
kontinentálny, T 1 – teplý, mierne suchý, pahorkatinový, T 2 - teplý,
mierne suchý, kotlinový, kontinentálny, T 3 – teplý, mierne vlhký,
vrchovinový, MT – mierne teplý, mierne vlhký, MCH – mierne chladný,
mierne vlhký, CH – chladný, vlhký
Kobalt
- Co, chemický prvok, mikroelement, v prírode sa vyskytuje vždy s niklom.
Organické cheláty kobaltu sú mobilné a ľahko prístupné pre
rastliny. Zvyšovaním pH pôdy sa jeho prístupnosť pre rastliny znižuje.
V krmivách má význam – pôsobí na tvorbu vitamínov (B12).
Vo vyšších koncentráciách toxický.
Kohézia
pôdy - súdržnosť spôsobená príťažlivosťou jednotlivých častíc.
Je prejavom konzistencie suchej pôdy. Mení sa s obsahom vody v pôde.
Koloid
- v pedológii častica zeminy s priemerom 0,1 mm
až 1 nm
Koloidný
komplex - časť pôdy v jemne rozptýlenom,
disperznom stave
Koloidný
povlak - novotvar v pôde, ktorý vzniká na stenách štruktúrnych
agregátov, v trhlinách a póroch – premiestnením ílu a voľných
seskvioxidov pri illimerizácii
Koloidy
- častice tuhej fázy s rozmermi 10-6 až 10-3
mm, dispergované zväčša vo vodnom prostredí. Koloidná fáza je
prechodnou fázou hmoty medzi kryštalickým stavom a tuhým
roztokom. Migrácia vo vodnom prostredí v podobe sólov. Koloidné častice
majú elektrický náboj. Pôdne koloidy majú určujúci význam pre
fyzikálno-chemické vlastnosti pôd. Majú relatívne veľmi veľký
povrch, ktorý je schopný viazať ióny v pôdnom roztoku. Súbor
minerálnych a organických pôdnych koloidov je sorpčný komplex.
Veľký význam pre úrodnosť pôdy.
Komplex
pôdny - striedanie pôd v mikroreliéfe (druhy, typy a pod.)
Komplexný
prieskum pôd - prvý moderný detailný prieskum poľnohospodárskych
pôd v Česko-Slovensku. Obsahuje pôdne mapy, popisy sond, analýzy
vzoriek zo sond a súhrnné charakteristiky.
Kompost
- druh organického hnojiva, získava sa zmesou zeminy, rašeliny a organických
zvyškov, obsahuje všetky druhy rastlinných živín, humusové látky, pôdotvorné
látky oživené pôdnym edafónom, často koncentrované. Pri kompostovaní
sa rozkladajú vysokomolekulárne látky na nízkomolekulárne organické
zlúčeniny a aeróbnych podmienkach. Energia, ktorá sa pri tom uvoľňuje,
zahrieva kompost a ničí patogénne zárodky. I priemyselne vyrábaný.
Kompostovanie
- získavanie kompostu z rozličných zdrojov, hlavne odpadov.
Technológia humifikácie organických látok z čistiarní odpadových
vôd, premena niektorých druhov kalov.
Konfigurácia
terénu - vzhľad, zoskupenie, výšková členitosť, udáva sa v stupňoch
alebo percentách
Konkrécia
- guľovitý alebo nepravidelný útvar vznikajúci v sedimentoch pôsobením
tmeliacej látky (mäké zhluky CaCO3, mangánové, železité),
v pôdach, pieskoch, sprašiach. Pôdny novotvar.
Kontaminácia
- znečisťovanie prostredia cudzorodou látkou (jej vniknutie do pôdneho
prostredia)
Konzistencia
pôdy - fyzikálna vlastnosť pôdy, stupeň tuhosti zeminy,
plasticita, súdržnosť čiastočiek, priľnavosť k cudzím telesám
(adhézia). Vyjadruje sa stupňom súdržnosti, lipnavosti a odporu
proti deformácii pri určitej vlhkosti
KPP
- skratka pre komplexný prieskum pôd
Kremeň
- zložka kyslých, magmatických, premenených a sedimentárnych
hornín, veľmi odolný voči zvetrávaniu, hlavná zložka viatych
pieskov, pieskovcov, kremencov, kyslých magmatických hornín
Kremičitany
- silikáty, základné horninotvorné minerály. V zemskej kôre
tvoria väčšinový podiel minerálnej zložky.
Kremík
- Si, chemický prvok, v prírode rozšírený. V pôde vo forme
oxidov a vodnatých oxidov, ale aj vo forme kremičitanov (silikátov).
Podporuje pohyblivosť mangánu a využitie fosforu v pôde.
Stavebný prvok pre rastliny.
Kultizem
(KT) - pôda zo skupiny pôd antropických. Pôda s kultizemným
melioračný A-horizontom > 35 cm alebo aj so zvyškom pôvodného
diagnostického horizontu hrúbky > 10 cm. Kultizem modálna, černozemná,
čiernicová, hnedozemná, luvizemná, kambizemná, pseudoglejová, glejová,
slancová, slanisková
Kultizemný
horizont (Ak) - povrchový humusový
horizont pretvorený obrábaním, hnojením alebo inými kultivačnými zásahmi
človeka s rôznymi vlastnosťami
Kultúra
na pôde - spôsob trvalého používania pozemku na dopestovanie poľnohospodárskeho
produktu
Kultúrne
pôdy - obrábané, kultivované pôdy
Kyprenie
pôdy - úprava pôdy – prevzdušnenie bez obracania ornice a ničenie
burín. Výhodné na jar, pôda sa príliš nevysušuje. Hĺbkové
kyprenie – kyprenie kypričom do hĺbky 60-80 cm, účinné pri zhutnených
pôdach, energeticky náročné, zlepšuje priepustnosť pôdy pre vodu a vzduch.
Kyprič
- kultivátor, zariadenie na kyprenie poľnohospodárskej pôdy
Kyprosť
pôdy - zväčšená pórovitosť pôdy, prirodzená (štruktúra,
organický podiel) alebo umelá (agrotechnika)
Kyslá
pôda - pôda s reakciou pH do 6,5. Negatívna vlastnosť pre
mikroorganizmy a rastliny. Odstraňuje sa vápnením. Vyjadruje sa záporným
dekadickým logaritmom koncentrácie vodíkových iónov v pôdnom
roztoku (aktuálna kyslosť) a koncentrácie vodíkových iónov
výmenne pútaných na pôdnych koloidoch (potenciálna kyslosť)
Kyseliny
humusové - vysokomolekulárne organické zlúčeniny obsahujúce dusík
a vyskytujúce sa v pôde v koloidnom stave. Humínové
kyseliny a fulvokyseliny.
Kyslík
- O, biogénny prvok, v pôde súčasť pôdneho vzduchu, pôdotvorný
činiteľ, do pôdy sa dostáva z atmosféry. Spotrebovávaný
organizmami i koreňmi. Činiteľ existencie vyšších rastlín a aeróbnych
mikroorganizmov. Jeho nedostatok podporuje redukčné procesy. Zdrojom
kyslíka je fotosyntéza.
Kyslosť pôdna - acidita, prevaha vodíkových iónov nad hydroxylovými. Aktívna – spojená so zložením pôdneho roztoku, potenciálna – spojená s pevnou koloidnou fázou pôdy. Koloidy majú väčšinou acidoidný charakter. Výmenná – časť vodíkových iónov, ktorá sa uvoľňuje z pôdy pri pôsobení roztoku neutrálnej soli až po rovnováhu medzi pôdou a roztokom, hydrolytická – reprezentuje ju časť vodíkových iónov uvoľnených z pôdy pôsobením zásaditej soli.