Satelitná DNA – DNA, ktorá pozostáva z nibioľkých sérií opakovania krátkeho základného úseku, chrozómov.
Satelity chromozómov – malé hrudky chromatínu na koncoch krátkych ramien chromatidov akrocentrických chromozómov.
Segregácia – v genetike označuje tento termín oddelenie alelických génov v meióze. Alelické gény ležia na identických lokusoch homologických chromozómov a putujú do dvoch gamét, čiže segregujú.
Sekundárna konstrikcia – stenčená heterochromatínová oblasť chromozómu. Sekundárna konstrikcia satelitových chromozómov obsahuje gény, ktoré kódujú ribozómovú RNA.
Selekcia – v populačnej genetike znamená pôsobenie síl, ktoré ovplyvňujú relatívnu reprodukčnú zdatnosť genotypu v populácii, a teda aj frekvenciu sledovaného génu.
Senzitivita – pri hodnotení výsledkov testu znamená senzitivita proporciu všetkých postihnutých jedincov, ktorí mali abnormálny výsledok testu.
Solenoid – v cytogenetike sa tento termín používa na označenie stočenej štruktúry, do ktorej sa zvinú nukleozómy v procese kondenzácie chromatínu.
Somatická mutácia – mutácia, ktorá vzniká v somatickej bunke a nie v zárodočnej línii.
Sonda (próba) – v molekulovej genetike ide o rádioaktívne značený úsek DNA alebo RNA, ktorý sa používa na detekciu komplementárnej sekvencie metódou molekulovej hybridizácie.
Southernova metóda – metóda, ktorou sa dajú preniesť fragmenty oddelené elektroforézou na agarózovom géle na nitrocelulózový filter. Určité úseky DNA sa potom dajú stanoviť hybridizáciou s rádioaktívne značkovanými sondami. Metódu zaviedol Edwin Southern.
Spätné kríženie – kríženie medzi heterozygotom a recesívnym homozygotom (Aa x aa). Potomstvo zodpovedá genotypu rodičov (1/2 Aa, 1/2 aa). Dvojnásobné spätné kríženie (AaBb x aabb) sa využíva pri analýze genetickej väzby.
Spoločné gény – gény, ktoré zdedili dvaja jedinci od spoločného predka.
Sporadický – v klinickej genetike sa používa na označenie výskytu jediného prípadu sledovaného znaku v rodine.
Synapsa – tesná konjugácia homologických chromozómov v profáze prvého meiotického delenia.
Syndróm – typický súhrn znakov, ktoré pravdepodobne súvisia aj kauzálne.
Štruktúrový gén – gén, ktorý kóduje akúkoľvek RNA, alebo proteínový produkt okrem regulátora.
TATA (úsek) – stabilný úsek DNA, ktorý sa nachádza vo vzdialenosti asi 25 báz pred začiatkom transkripcie. Jeho úloha spočíva zrejme v iniciácii transkripcie.
Telofáza – štádium bunkového delenia, začína sa vtedy, keď dcérske chromozómy dosiahnu opačné póly deliacej sa bunky, a trvá až do utvorenia dvoch interfázových dcérskych buniek.
Teratogén – faktor, ktorý spôsobuje alebo zvyšuje incidenciu kongenitálnych malformácií.
Terminačný kodón – jeden z troch kodónov (UAG, UAA, UGA), ktoré zapríčiňujú ukončenie syntézy proteínu.
Transkripcia – syntéza RNA na templáte DNA.
Translácia – syntéza polypeptidu, v ktorom zodpovedá postupnosť aminokyselín postupnosti kodónov zodpovedajúcej mediátorovej RNA.
Translokácia – ide o prenos úseku jedného chromozómu na iný chromozóm. Ak si dva nehomologické chromozómy navzájom vymenia určité úseky, ide o recipročnú translokáciu.
Triplet – v molekulovej genetike označuje trojicu báz DNA alebo RNA, ktorá kóduje konkrétnu aminokyselinu. Kodón.
Triploidný – bunka, ktorá má po tri chromozómy každého typu (3n), resp. jedinec, ktorý má triploidné bunky.
Trizómia – stav, pri ktorom sa vyskytujú namiesto obvyklého páru tri chromozómy, ako napr. trizómia 21 (Downov syndróm).
Ultrazvukové vyšetrenie – metóda, pri ktorej sa na zobrazenie štruktúry vnútorných orgánov používajú vysoké frekvencie akustických vĺn.